Michel Serrault
Michel Serrault na Filmovom festivale v Cannes v roku 1997.
Celé meno	Michel Lucien Serrault
Narodenie	24. január 1928 Brunoy, Francúzsko
Úmrtie	29. júl 2007 (79 rokov) Honfleur, Francúzsko
Alma mater	Cours Simon
Povolanie	herec
Roky pôsobenia	1951 – 2007
Národnosť	francúzska
Štát pôsobenia	Francúzsko
Manželka	Juanita Saint-Peyron (1958 – 2007)
Dcéra	Caroline Serrault, Nathalie Serrault
Otec	Robert Serrault
Matka	Adeline Foulon
Český dabing	Vladimír Brabec, Oldřich Vlach a Jiří Plachý[1][2]
Výška	1,75 m
Filmový portál  Divadelný portál  Francúzsky portál  Biografický portál

Michel Serrault (* 24. január 1928, Brunoy, Francúzsko – † 29. júl 2007, Honfleur, Francúzsko) bol francúzsky filmový a divadelný herec.^[3][4] V rámci ankety najväčší Francúz sa umiestnil na 76 mieste.^[5]

Životopis

Michelovi Serraultovi bolo odmietnuté prijatie na konzervatórium po dvoch rokoch štúdia v Centre d'Art Dramatique na rue Blanche v Paríži. Navštevoval tiež školu pantomímy Étienna Ducrouxa i konzervatórium Maubel a v roku 1949 sa pripojil k súboru „Branquignols“. Obráti sa do kabaretu, kde so svojím kolegom Jeanom Poiretom tvorí slávnu komickú dvojicu. Jeho filmová kariéra začala v roku 1954 filmom Poprask v kabarete od Jeana Loubignaca.

Michel Serrault, ktorý je dvadsať rokov odkázaný na vedľajšie úlohy a ľahké komédie, približuje roly na mieru zo sedemdesiatych rokov. Po komédii Doživotná renta od Pierra Tcherniu (1972), hral znepokojujúce postavy vo filmoch Jeana-Pierra Mockyho (Un linceul n'a pas de poche, 1974 a L'ibis rouge, 1975). Zlom v kariére herca však znamenalo až filmové spracovanie hry Jeana Poireta La cage aux folies (Klietka bláznov) od Édouarda Molinara v roku 1978.^[6] Uznávaný verejnosťou aj svojimi rovesníkmi získal za postavu Albina Cézara pre najlepšieho herca.

Serrault teraz vnucuje francúzskej kinematografii originálny charakter, znepokojujúci, žieravý a klamlivo dobromyseľný. Vo všetkých žánroch fungujú zakaždým jeho dramatické či komediálne interpretácie. Vidíme ho v temných filmoch, stelesňujúcich zložité a trochu nepochopiteľné postavy, ako napríklad: Veľký bazár (Claude Zidi, 1973), Studený bufet (Bertrand Blier, 1979), Svedok (Claude Miller, 1981), Klobučníkove preludy (Claude Chabrol, 1982), Zhubné pátranie (Claude Miller, 1982), Nebuďte policajta! (José Pinheiro, 1988), Doktor Petiot (Christian de Chalonge, 1990) alebo Nelly a pan Arnaud (Claude Sautet, 1995), čo mu vynieslo aj Césara. Skvelý komediálny herec Serrault sa presadil v nezabudnuteľných úlohách ako César vo filme O trištvrte na dve pred Kristom (Jean Yanne, 1982) alebo Ľudovít XV. vo filme Sloboda, rovnosť, kyslá kapusta (Jean Yanne, 1984). Keďže vie zahrať všetko, historické postavy stvárňuje aj v kostýmových filmoch; je teda Ľudovít XV. v Darebák Beaumarchais (Édouard Molinaro, 1995), kardinál v Le Libertin (Gabriel Aghion, 1999) alebo dokonca biskup v Antonio Vivaldi, princ v Benátkach (Jean-Louis Guillermou, 2006). Serrault, muž hlboko spätý so svojimi koreňmi, má rád autentické a vrúcne obrazy dedinského života, ktoré sú synonymom jednoduchého a tichého šťastia, obývaného skutočnými a roztomilými postavami. Nakrútil tak filmy Šťastie je na lúke (Etienne Chatiliez, 1995), Deti z močarísk (Jean Becker, 1999), Jedna lastovička jar urobí (Christian Carion, 2001) alebo Motýľ (Philippe Muyl, 2002). Svojho starého priateľa, režiséra Jeana-Pierra Mockyho nájde dvakrát v Le Furet (2003) a Grabuge! (2005). V posledných rokoch ho často volala nová generácia režisérov, videli sme ho v ňom Assassin(s) (Mathieu Kassovitz, 1997), Belphégor – Fantóm z Louvru (Jean-Paul Salomé, 2001), Dvadsaťštyri hodín v živote ženy (Laurent Bouhnik, 2002), Zloduch Albert (Hervé Palud, 2004) alebo Šťastné a Veselé (Christian Carion, 2005). Régis Wargnier mu dal jednu zo svojich posledných úloh vo filme Symbol smrti (2007).

Michel Serrault uprednostňoval svoju divadelnú kariéru v 60. a 70. rokoch, keď hral v Gugusse (Marcel Achard, 1968), Le tombeur (Neil Simon, 1972). Nebývalý úspech dosiahol v hre La cage aux folies, ktorú vytvoril s jeho celoživotným komplicom Jeanom Poiretom v roku 1973. Na scénu sa vrátil v roku 1986 pre L'avare a v roku 1992 pre Knock (Pierre Boutron, 2003). Vydáva svoju autobiografiu „Povedal si Serrault?“ v roku 2001 a „Les pieds dans le plat“ v roku 2004, denník, v ktorom si môžete prečítať jeho poznámky, myšlienky a kritiku súčasného sveta od roku 2002. V roku 1999 prezident Francúzskej republiky Jacques Chirac vyznamenal Michela Serraulta Radom čestnej légie v registri kinematografie.

Zomrel doma, na svojom pozemku vo Val la Reine, vo Vasouy, dňa 29. júla 2007, vo veku 79 rokov na rakovinu.^[7][8]

Galéria

• 
  Michel Serrault v roku 1959 po boku Jeana Carmeta a Jeana Poireta počas natáčania v Taliansku.
• 
  Serrault počas natáčania filmu Klietka bláznov II (1980).
• 
  Michel Serrault a Xavier Aiolfi v Cirque d'Hiver Bouglione v roku 2002.
• 
  Michel Serrault v roku 2003 v programe Le Fou du roi.
• 
  Serraultov hrob na cintoríne Cimetière ancien de Neuilly-sur-Seine.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michel Serrault

Externé odkazy

• Michel Serrault v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Michel Serrault v Internet Movie Database (po anglicky)
• Michel Serrault vo Filmovej databáze
• Michel Serrault v Kinoboxe
• Michel Serrault v Ciné-Ressources – Fiches personnalités
• Michel Serrault v INA (po francúzsky)
• Michel Serrault vo Francúzskom filme (po česky)
• Michel Serrault v Osobnosti.cz
• Michel Serrault v TMDB (po anglicky)
• Michel Serrault v AlloCiné
• Michel Serrault v AllMovie
• Michel Serrault v Unifrance
• Michel Serrault v Universalis.fr
• Michel Serrault v Kino-Teatr.ru
• Michel Serrault v Académie des César