A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Miklós Duray | |
Poslanec Federálneho zhromaždenia (SN) | |
---|---|
V úrade 1990 – 1992 | |
Poslanec Národnej rady SR | |
V úrade 1994 – 2010 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 18. júl 1945 Lučenec, Česko-Slovensko |
Úmrtie | 30. december 2022 (77 rokov) |
Politická strana | Spolužitie, SMK-MKP |
Alma mater | Univerzita Komenského |
Odkazy | |
Miklós Duray (multimediálne súbory) | |
RNDr. Miklós Duray (* 18. júl 1945, Lučenec – † 30. december 2022) bol slovenský politik maďarskej národnosti, člen SMK-MKP, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Život
Strednú školu absolvoval roku 1962 vo Fiľakove. 1963 začal študovať geológiu (odbor mineralógia a petrológia) na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas Vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska mal prerušené štúdium a tak promoval až v roku 1971. V roku 1977 získal titul RNDr.
V rokoch 1965 - 1968 bol predsedom Klubu maďarských vysokých škôl a študentov Attila József v Bratislave, bol jedným z organizátorov neoficiálnych letných stretnutí mládeže a v roku 1968 založil Metodickú skupinu, ktorá koordinovala aj kluby mládeže. V tom istom roku založil a viedol Československé združenie mládeže Maďarska (MISZ), ktoré ministerstvo vnútra zakázalo v novembri nasledujúceho roku.
Do politiky vstúpil ako člen Csehszlovákiai Magyar Dolgozók Kultúregyesülete, Kultúrny spolok maďarských pracujúcich v Československu, v súčasnosti Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku (Csemadok), kde sa stal členom Ústredného výboru v roku 1966 a členom predstavenstva na jeden rok v roku 1968. Koncom roku 1969 Duray rezignoval na svoje funkcie v Csemadoku. Nasledujúci rok bol vylúčený z tejto organizácie.
Od roku 1972 do roku 1973 bol výskumným asistentom vo Výskumnom ústav pôdy a výživy rastlín v Bratislave a od roku 1973 do roku 1977 bol členom Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Ďalších dvanásť rokov pôsobil ako geológ v Doprastave, štátnej spoločnosti pre výstavbu mostov a ciest.
V roku 1978 založil spolu s László Nagyom a Petrom Püspöky Výbor na ochranu práv Maďarov v Československu aby v dokumentoch, ktoré vydávali a posielali straníckym a štátnym orgánom, žiadali ochranu menšinových práv aj zmenu politického systému. Miklós Duray bol v rokoch 1983 a 1985 dvakrát vo väzení, kde podpísal Chartu 77. [1]
Bol organizátorom (s Lászlóm Nagyom) prvej porevolučnej politickej strany, Maďarskej nezávislej iniciatívy, ktorá vznikla už 18 novembra 1989 v Šali.[1] 31. januára 1990 bol kooptovaný za poslanca Federálneho zhromaždenia.
Poslancom FZ zostal i po slobodných voľbách v roku 1990. Vo voľbách do NR SR v rokoch 1994, 1998, 2002 a 2006 bol opakovane zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Miklós Duray bol zvolený za poslanca NR SR vo volebnom období 2006-2010 za SMK-MKP. Niektorí ho označujú za kontroverzného politika SMK[1][2]. Bol členom Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
Zomrel 30. decembra 2022.[3]
Bibliografia
- Változások küszöbén, 2000 Budapest
- Önrendelkezési kísérleteink, 1999 Šamorín
- Csillagszilánk és tövistörek, 1993 Bratislava
- Kettés elnyomásban, 1989 New York, rozšírené vydanie 1993 Bratislava
- Tegnap alighanem bolondgombát etettek velünk, 1982 Chicago
- Kutyaszorító I,1982, Kutyaszorító II, 1989 New York
- Szlovákiai jelentés (Správa o Slovensku), 1982, Paris
Referencie
- ↑ a b c Maďarský disent bol o krok vpred . domov.sme.sk, . Dostupné online.
- ↑ Duray je Slota v maďarskej verzii? | Madari.sk . madari.sk, . Dostupné online.
- ↑ TASR. Zomrel politik a signatár Charty 77 Miklós Duray. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2022-12-30. Dostupné online .
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Andrej Stankovič
Augustin Navrátil
Dáša Vokatá
Dana Němcová
Dominik Tatarka
Egon Bondy
Emil Ludvík
Eugen Brikcius
Eva Kantůrková
Filip Topol
František Kriegel
František Lízna
Hana Ponická
Ivan Dejmal
Ivan Martin Jirous
Jáchym Topol
Ján Mlynárik
Jakub S. Trojan
Jan Petránek (novinár)
Jan Sokol (filozof)
Jan Tříska
Jaroslav Hutka
Jaroslav Seifert
Jiří Dienstbier (1937)
Jiří Hájek
Josef Zvěřina
Karel Pecka
Karel Pichlík
Karol Sidon
Ludvík Vaculík
Marta Kubišová
Miklós Duray
Mikoláš Chadima
Milan Uhde
Miroslav Kusý
Miroslav Petříček
Otta Bednářová
Pavel Kohout
Pavel Landovský
Peter Uher
Petr Pithart
Radomír Malý
Rudolf Kučera (politológ)
Stanislav Budín
Svatopluk Karásek
Tomáš Petřivý
Václav Bělohradský
Václav Havel
Václav Malý
Vladimír Pavlík
Vratislav Brabenec
Zdeněk Mlynář (politik)
Zoznam slovenských signatárov Charty 77
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk