Mikuláš II. Gorjanský alebo Mikuláš Gorjanský mladší (* ca. 1367 – † 1433) bol uhorský palatín a bán Chorvátska, Slavónie a Dalmácie ako aj Mačvy, Usory, Bačky a Banátu.

Meno

Meno je odvodené od rodinného sídla Gorjani, po slovensky Gorjany, po maďarsky Gara. V rôznych prameňoch sa uvádza pod rôznym znením, napríklad, pôvodne lat./maď. de Gara alebo len Gara, poslovenčené na z Gorjan, alebo pôvodne maď. Garay, Garai poslovenčené na Garaj. Krstné meno sa tiež uvádza v jazykových verziách Nikola, Nicola, Nicolaus, Miklós, Mikuláš.

Po slovensky sa teda volá Mikuláš Gorjanský alebo z Gorjan alebo Gara alebo Garaj, staršie aj Garay alebo Garai.

Život

• bán Mačvy od 1387
• bán Chorvátska, Slavónie a Dalmácie od 1394 (1397?)
• palatín Uhorska od septembra 1402

Rodina

• otec Mikuláš I. Gorjanský, uhorský palatín († 25. júl 1386)
• manželka Jelena Lazarevićová (ca od roku 1387), dcéra Stefana Lazara I. Hrebeljanovića
• manželka Anna Celjská (od roku 1405), dcéra Hermanna II. Celjského, staršia sestra Barbory Celjskej

Erb rodu

V červenom poli sú dva privrátené erby. V pravom je sedemkrát prehnutý zlatý korunovaný had držiaci v papuli zlaté ríšske jablko. Klenotom sú v korune nariasené modré prikrývadlá s hadom zo štítu. Ľavým erbom je v modrom poli zlatý sedemkrát prehnutý korunovaný had držiaci v papuli zlaté ríšske jablko. Klenotom sú žiariace zlaté lúče, v ktorých sú zapichnuté dve modré turnajové zástavy s hadom zo štítu. Medzi erbami sú prepojené insígnie Dračieho rádu (stočený zlatý drak) a rytierskej spoločnosti Václava IV. (zelený uterák zviazaný do kruhu). Mikuláš III. v roku 1412 odtlačil štítovú pečať so štyrikrát prehnutým korunovaným hadom. V erbovníku Konráda Grünenberga je rod uvedený ako „Grosgraff von Ungarn“. V doprava naklonenom modrom štíte je sedemkrát prehnutý zlatý had s červeným rozoklaným jazykom. Klenotom je na prikrývadlách had. Prikrývadlá sú zlato-modré.^[1]

Referencie

Pozri aj

• Gorjanskí
• PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. 1010 s. ISBN 978-80-570-1194-1.

Externé odkazy

• Genealógia rodiny Gara