Miroslav Fikar
slovenský chemik a informatik, vysokoškolský pedagóg
Narodenie	26.8.196626. august 1966 (56 rokov)
Známy vďaka	bývalý rektor Slovenskej technickej univerzity
Alma mater	Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Biografický portál

Prof. Ing. Miroslav Fikar, DrSc. (* 26. august 1966, Bratislava) je slovenský chemik a informatik, vysokoškolský pedagóg a bývalý rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Vzdelanie a kariéra

Miroslav Fikar pôsobí na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave od roku 1989, po absolvovaní Gymnázia Jura Hronca a vysokoškolského štúdia v odbore Automatizované systémy riadenia na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT. Pracoval ako asistent, odborný asistent (od 1994), docent (od 2000) a profesor (26. 6. 2007 v odbore automatizácia na Fakulta elektrotechniky a informatiky STU). Titul DrSc. získal v roku 2009 na tému Optimálne riadenie procesov s obmedzeniami. Profesijne sa vo výskume a pedagogickej činnosti venuje automatizácii, riadeniu procesov, modelovaniu a simuláciám. Je spoluautorom dvoch monografií v nakladateľstve Springer, 40 karentovaných časopiseckých publikácií (75% so zahraničnými spoluautormi), 135 publikácií (Scopus), s viac ako 700 citáciami a má Hirschov index 12. Absolvoval dlhodobé výskumné pobyty na univerzitách v Nemecku, Francúzsku, Dánsku, Švajčiarsku. Je štipendistom nemeckej nadácie Alexander von Humboldt. Plynulo komunikuje v štyroch svetových jazykoch.

Bol zodpovedným riešiteľom 4 projektov VEGA, 2 projektov APVV, 1 projektu 7. rámcového projektu EU, 1 projektu výzvy Horizon Europe 2020, viacerých bilaterálnych projektov. Vybudoval a garantuje kompletné tri stupne štúdia v odbore Automatizácia na FCHPT STU, garantuje v odbore habilitačné a inauguračné konanie. Odbor Automatizácia na FCHPT bol hodnotený v ostatnej komplexnej akreditácii medzi tromi najlepšími v oblasti výskumu 16 (Informatické vedy, automatizácia a telekomunikácie) na Slovensku najvyššou známkou A. ^[1]

Od roku 2003 pôsobí ako vedúci katedry (oddelenia) a od 2006 ako riaditeľ Ústavu informatizácie, automatizácie a matematiky Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU.^[2]

Je vedúcou osobnosťou vo využívaní e-learningu na STU, koordinátorom prekladu softvérového balíku pre tvorbu výučbových systémov a elektronických kurzov Moodle do slovenčiny.^[3]

Pôsobenie vo funkcii rektora Slovenskej technickej univerzity

Akademický senát STU ho zvolil za kandidáta na rektora STU na svojom zasadnutí dňa 3. decembra 2018. O post rektora STU mali záujem traja uchádzači. Okrem neho aj Dušan Petráš a Štefan Stanko. V prvom kole získal Fikar 22 hlasov, Stanko 13 hlasov a Petráš 7. Keďže ani jeden z kandidátov na rektora nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov Akademického senátu STU, uskutočnilo sa aj druhé kolo (na rovnakom zasadnutí 3. decembra 2018). Stanko v ňom získal 18 hlasov a Fikar 24 a vo voľbách zvíťazil. ^[4][5] Funkčné obdobie predchádzajúceho rektora Roberta Redhammera skončilo po ôsmych rokoch 23. marca 2019, Fikar má teda pred sebou prvé funkčné obdobie s trvaním do 23. marca 2023.

Vo svojom volebnom programe uviedol, že úlohou vedenia univerzity je posilniť postavenie univerzity tak, aby bola rešpektovaným partnerom v európskom kontexte. Zameriavať sa chce na študentov, ale aj zamestnancov. Za dôležité považuje tiež zamerať sa na transparentnosť, zlepšiť informovanosť a komunikáciu na všetkých úrovniach, budovať elektronickú univerzitu či rozvíjať viaczdrojové financovanie. Plánoval posilňovať kvalitu vo výskume a pedagogike, budovať priemyselnú spoluprácu a podporu a starať sa zodpovedne o majetok univerzity.^[4][5]

Fikara 30. januára 2019 vymenoval za rektora Slovenskej technickej univerzity prezident Andrej Kiska. Od 1. marca 2019 bol poverený výkonom a od 23. marca 2019 bol riadnym rektorom Slovenskej technickej univerzity v Bratislave^[2], keď nahradil v tejto funkcii Roberta Redhammera.

24. júna 2019 za STU podpísal Memorandum o spolupráci s UK a SAV, ktoré potvrdilo spoločný postup pri rozvíjaní výskumného potenciálu troch najväčších slovenských vedeckých inštitúcií.^[6] Už v roku 2019 získala univerzita výskumné granty vo výške milióny eur, čo potvrdil nový hovorca STU Fedor Blaščák.^[7]

V januári 2020 bývalá dekanka FIIT STU Mária Bieliková dostala od svojho nástupcu Ivan Kotuliak výpoveď. Medializovaným dôvodom bolo porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti s nezaplatením odvodov za vyplatené odmeny študentom. Následne vznikla petícia, ktorá žiadala zrušenie jej výpovede.^[8] Na podporu Bielikovej sa vyjadroval hovorca Blaščák aj člen Správnej rady STU Ing. Lelovský a tiež rektor Fikar, ktorý v júli 2020 najprv navrhol vysloviť nedôveru a potom aj odvolať dekana Kotuliaka. Napriek tomu, že väčšina akademických senátorov hlasovala v súlade s Fikarovým postojom Kotuliak zostal vo svojej funkcii.^[9] Na STU sa začal súboj o to, ktorá strana viacej škodí STU. Návrh na odvolanie Lelovského bol schválený na zasadnutí AS STU už 29. júna 2020 a žiadosť o jeho odvolanie bola zaslaná ministrovi ŠVVaŠ SR dňa 3. júla 2020. Predseda AS STU Marián Peciar informoval, že mediálne útoky voči STU a FIIT sú iniciované a podporované z vnútorného prostredia STU a bude to treba rázne vyriešiť. Na predsedníctve aj senáte odznel spoločný názor (ktorý tlmočil na Kolégiu rektora 7. septembra 2020 predseda AS STU Peciar), ktorý žiadal rektora, "aby STU s hovorcom Blaščákom rozviazala okamžite pracovný pomer, pretože jeho iniciatívy a TS poškodzovali dobré meno STU a FIIT už viacero mesiacov. Toto bolo požadované od rektora senátormi už niekoľkokrát, žiaľ bez akejkoľvek odozvy".^[10] Blaščák ukončil svoje pôsobenie na STU 30. septembra 2020 a to na základe sťažnosti, ku ktorej sa pri odvolávaní rektora vyjadril dekan Kotuliak.^[11] Podľa Blaščáka jeho odchod prišiel po oficiálnej sťažnosti dekana FIIT Kotuliaka zo dňa 7. 9. 2020, ktorú zaslal prostredníctvom hovorkyne fakulty rektorovi a predsedovi akademického senátu STU.^[12]

26. októbra 2020 bol schválený návrh akademického senátu STU na odvolanie rektora.^[13][14] Pri hlasovaní bolo odovzdaných platných 42 hlasov. Za návrh na odvolanie rektora hlasovalo 25, proti bolo 14 a zdržali sa traja senátori. V návrhu na odvolanie z funkcie rektora STU Fikarovi vyčítali najmä manažérske zlyhanie pri riešení problémov na Fakulte informatiky a informačných technológií STU. Počas zasadania sa do budovy, po zásahu polície, dostal vtedajší podpredseda Národnej rady SR Juraj Šeliga^[11], ktorý zasadanie streamoval na svojom profile. Proces odvolania a rozhodnutie AS STU preverovalo niekoľko mesiacov aj Ministerstvo školstva. Prezidentka odvolala Fikara z funkcie 22. apríla 2021.^[15] Následne 26. apríla 2021 AS STU poveril výkonom funkcie rektora STU Olivera Moravčíka.^[16] Moravčík bol následne zvolený a potom menovaný novým rektorom STU.

Funkcie a členstvá^[17]17">upraviť | upraviť zdroj

• Zástupca pre Slovensko v organizáciách IFAC (International Federation of Automatic Control, od 2008), European Control Association (2007 – 2013).
• Člen Akreditačnej komisie a predseda pracovnej skupiny v oblasti výskumu 16 (Informatické vedy, automatizácia a telekomunikácie).
• Predseda komisie „ad hoc“ pre obhajoby doktorských dizertačných prác v oblastiach elektrotechnika, automatizácia a riadiace systémy a informačné a komunikačné technológie.
• Člen technických výborov IFAC, IEEE (Institute of Electrical and Electronics Engineers).
• Člen redakčnej rady CC časopisu International Journal of Applied Mathematics and Computer Science.
• Predseda redakčnej rady odborného časopisu AT&P Journal.
• Člen vedeckých rád: UK, TUKE, ŽU, SAV, FCHPT STU v Bratislave, FAI UTB v Zlíne, CIIRC ČVUT v Prahe.
• Predseda spoločnej odborovej komisie pre PhD Automatizácia na STU (FEI, FChPT, MtF, SjF).
• Člen odborovej komisie pre PhD na FEL ČVUT Praha (Riadenie a robotika), FBERG TUKE Košice (Riadenie procesov).
• Člen Mensa Slovensko.^[18]
• Open source aktivista

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• profil na stránke Slovenskej technickej univerzity