A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Miškovec | |||
Miskolc | |||
mesto | |||
Miškovec
| |||
|
|||
Štát | Maďarsko | ||
---|---|---|---|
Región | Boršodsko-abovsko-zemplínska župa | ||
Obvod | Miškovecký | ||
Rieka | Slaná, Szinva, Hejő | ||
Súradnice | 48°06′15″S 20°47′30″V / 48,10417°S 20,79167°V | ||
Rozloha | 236,68 km² (23 668 ha) | ||
Obyvateľstvo | 154 521 (1. január 2019) | ||
Hustota | 722,9 obyv./km² | ||
Založenie mesta | 1365 | ||
Primátor | Pál Veres (Fidesz) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 3500-3549 | ||
Poloha mesta v rámci Maďarska
| |||
Webová stránka: www.miskolc.hu | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Miškovec[1] (maď. Miskolc) je mesto na severovýchode Maďarska. Má rozlohu 23 668 ha a so 154 521 (1. január 2019) obyvateľmi je štvrtým najväčším mestom v Maďarsku po Budapešti, Debrecíne a Segedíne. Je sídlom Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy a regionálnym centrom severovýchodného Maďarska.
Geografia
Miškovec leží pri geografickom styku Hornádskej kotliny (súčasť Veľkej dunajskej kotliny) a Bukových vrchov v údolí rieky Slaná a potokov Szinva a Hejő.
Dejiny
Názov Miskolc vznikol skomolením slovenského označenia miestneho rodu Miškovcov (Anonymova kronika: Miscoucy; 1281: Myskouch, 1320: Miscolch). Kráľ Ľudovít Veľký povýšil Miškovec na mesto v roku 1365, kedy došlo k prestavbe neďalekého hradu Diósgyőr na jednu z najdôležitejších kráľovských rezidencií anjuovského Uhorska. Mesto prosperovalo až do doby tureckej okupácie krajiny, kedy bolo v roku 1544 vypálené a ťažko zavalené tureckými daňami. Ku koncu 17. storočia sa stalo významným vinohradníckym a poľnohospodárskym strediskom s 13 cechmi a populáciou vyrovnajúcou sa Košiciam. Hoci nikdy nebolo pevnosťou, zohralo dôležitú úlohu v čase povstania Františka II. Rákociho, ktorý si tu dočasne zriadil hlavný stan.[2]
V roku 1724 sa stalo trvalým sídlom Boršodskej župy, kedy tu vybudovali župný dom. Nasledovali ďalšie barokové budovy radnice, divadla a mnohých kostolov a škôl. V Miškolci a jeho okolí sa v priebehu 18. a 19. storočia rozvíjal železospracujúci a sklársky priemysel a významnú rolu hrala aj ťažba nerastných surovín z blízkych Bukových vrchov. V roku 1857 dorazil z Pešti prvý vlak, predĺžený 1860 do Košíc. Miškovec sa stal sídlom riaditeľstva tejto Potiskej dráhy. Vzdialenejšie situovanú železničnú stanicu spájala s centrom od roku 1897 električka, po Budapešti a Prešporku tretia najstaršia mestská elektrická dráha v Uhorsku.
Po prvej svetovej vojne a pričlenení Košíc k Česko-Slovensku sa Miškovec stal najväčším centrom severovýchodného Maďarska a nastal jeho prudký rozvoj v súvislosti s umiestnením tovární ťažkého priemyslu do susedného Diósgyőru, ktorý bol s Miškovcom zlúčený do jedného mesta v roku 1945. V roku 1949 tu bola založená Miškovecká univerzita, priama pokračovateľka Banskej akadémie z Banskej Štiavnice, ktorá bola v rokoch 1918 - 1945 umiestnená v Šoprone.
Priemyselné a poľnohospodárske stredisko sa stalo druhým najväčším mestom socialistického Maďarska. Výstavbou panelových bytoviek a najväčšieho sídliska Avas rast populácie kulminoval v roku 1985, kedy dosiahlo mesto svoj rekord 212 000 obyvateľov. Po páde komunistického režimu a následnom úpadku miestneho železiarenského závodu došlo k rapidnému znižovaniu populácie mesta, ktoré je, tak ako príznačné pre celé Maďarsko, badateľné aj v súčasnosti. Miesto druhého najväčšieho mesta v štáte prevzal Debrecín a veľkou konkurenciou v regióne je aj rozvíjajúca sa Nyíregyháza. Miškovec a jeho atraktívne okolie aktívne investujú do rozvoja turizmu, k čomu od roku 2004 výrazne prispela diaľnica M3 smerujúca z Budapešti na severovýchod krajiny k ukrajinským hraniciam. Mesto sa postupne zbavuje nálepky "Mesto ocele" a orientuje sa na rozvoj v kultúrnej oblasti. Dokladom toho je renomovaný Medzinárodný operný festival založený v roku 2001.
Pozoruhodnosti
Stred mesta
- Gotický protestantský kostol na vrchu Avas - najstaršia stavba v meste s koreňmi do 13. storočia.
- Drevený kostol - drevený kalvínsky kostol postavený v štýle sedmohradskej secesie v roku 1938, po vyhorení znovupostavený v roku 1999.
- Pravoslávny chrám a múzeum - unikátny 16-metrový oltár s 88 ikonami.
- Avas - vrch nad centrom mesta s archeologickým náleziskom ľudskej činnosti (objav pazúrikov sped 70 000 rokov)
- Avas TV veža - z roku 1966, vysoká 72 metrov.
- Národné divadlo - baroková budova z rokov 1819-1823, najstaršie murované divadlo v Maďarsku.
- Múzeum Otta Hermana - hlavné múzeum severného Maďarska, založené 1899.
- Rákociho dom - hlavný stan kniežaťa Rákociho, dnes mestská galéria.
- Séčeniho ulica - hlavná nákupná trieda, pešia zóna s električkami, lemovaná historickými budovami.
- Námestie hrdinov - pomník Maďarskej revolúcie 1956, poštový palác, kostol minoritov, synagóga.
- Alžbetino námestie - promenádne námestie pod vrchom Avas so sochou Ľudovíta Košúta.
Okolie
- Diósgyőr - kedysi samostatné, v roku 1945 pričlenené mesto s oceliarňami a známym futbalovým klubom so štadiónom.
- Hrad Diósgyőr - hrad z 12. storočia prebudovaný v 14. storočí za Ľudovíta Veľkého na kráľovninu rezidenciu na dôležitej spojnici medzi Uhorskom a Poľskom.
- Univerzitné mestečko - od 50. rokov budovaný komplex Miškoveckej univerzity v parkovom prostredí za mestom.
- Lillafüred - 12 kilometrov vzdialené kúpele v lesnom prostredí Bukových vrchov.
- Miskolctapolca - kúpeľné mestečko s kúpeľmi priamo v prírodnej jaskyni s termálnou vodou.
- Miškovecká zoo - na úpätí Bukových vrchov v prímestskej časti Csanyik, založená 1983.
Doprava
Miškovec má malé regionálne letisko bez pravidelných leteckých liniek. Je napojený diaľnicou M3 na hlavné mesto Budapešť a na východe na Nyíregyházu a Debrecín. Na severe pokračuje diaľnica M30 po hranicu so Slovenskom, kde na ňu naväzuje rýchlostná cesta R4 do Košíc a ďalej smerom do Poľska.[3] Železnica premáva z mesta štyrmi smermi. Z Potiskej železničnej stanice sa cestuje na Budapešť (za 1h 40 min), na Nyíregyházu a cez Košice do Krakova. Z Gemerskej stanice odchádzajú vlaky na maďarskú aj slovenskú časť Gemera.
Mestská električková doprava premáva od roku 1897. Na dvoch frekventovaných linkách do oceliarní a Diósgyőru jazdia električky odkúpené z Košíc a Mostu a ojazdené viedenské električky.[4] Do roku 2011 budú ojazdené vozy nahradené novými jednotkami, zrekonštruuje sa pôvodná sieť, ktorá sa rozšíri o 1,5 km západne do štvrti Felső-Majláth.[5] Mestské autobusy začali premávku do kúpeľov Lillafüred už 1903 ako prvé v Uhorsku a dnes existuje 36 liniek.
Náboženstvo
Miškovec je sídlom jedného z dvoch biskupstiev Maďarskej gréckokatolíckej cirkvi, konkrétne Miškoveckého apoštolského exarchátu. Ten bol zriadený 4. júna 1924 z 21 farností s prevažne slovanskými veriacimi, ktoré pôvodne patrili k Prešovskej eparchii a ako bohoslužobný jazyk používali cirkevnú slovančinu. V roku 2011 bolo k Miškoveckému exarchátu pričlenených ďalších 29 farností z Hajdudorožskej eparchie.[6]
Partnerské mestá
Galéria
-
Lillafüred, Hotel Palota
-
Séčeniho ulica, pešia zóna
-
Budova správy lesov
-
Avašský protestantský kostol
-
Rákociho dom, galéria
-
Alžbetine kúpele
-
Taviarenska pec v Ómasse, technická pamiatka
-
Tiská železničná stanica
-
Radnica
-
Budova Národného divadla z rokov 1819-1823 je najstaršie murované divadlo v dnešnom Maďarsku
-
Pšeničné námestie (Búza tér) - dopravné centrum mesta
Referencie
- ↑ Exonymá obcí . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, . Dostupné online.
- ↑ V Miskolci sťali hlavu richtárovi a upálili bosorky.
- ↑ Štátni tajomníci SR a MR rokovali o rozvoji prepojenia cestných ťahov.
- ↑ Miestne električky, anglicky.
- ↑ Zöld Nyíl Projekt modernizácie električkovej siete
- ↑ Vysviacka nového apoštolského exarchu v Miškolci
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miškovec
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk