A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9


Mitra (lat. infula) je ceremoniálna či kultická pokrývka hlavy užívaná prevažne biskupmi.
História
Pôvodne to bola ceremoniálna vlnená čelenka, s ktorou boli v starovekom Grécku zobrazované niektoré bohyne (napr. Héra, Démétér) a bohovia (Dionýzos, odtiaľ nazývaný mitroforos); v Ríme ju nosili cudzinky, prostitútky a archigallus (predstavený Gallov, kňazi kultu bohyne Kybely).[1]
Na kresťanskom Západe
V 10. storočí sa začala užívať ako pokrývka hlavy kresťanských biskupov a opátov. Pri uvedení do úradu, ju sprvu biskupovi vkladal na hlavu pápež, arcibiskupovi biskup, opátovi buď pápež alebo predstavený rádovej provincie či kongregácie (pater abbas).[chýba zdroj
Podoba
Raná kresťanská mitra mala tvar zaoblenej čiapky z vlneného súkna s podšívkou z ľanového plátna a s dvoma našitými vlnenými pruhmi voľne visiacimi na chrbát, v 12. storočí ešte s dvomi oblými výstupkami. Počas vrcholného stredoveku sa tvar menil od rovnostranného trojuholníka k stále vyššiemu trojuholníku rovnoramennému. Po reformácii sa mitra stala insígniou rímskokatolíckeho biskupa, biskupi anglikánskej cirkvi a severských a pobaltských luteránskych cirkví si mitru taktiež ponechali. Väčšina ostatných protestantských cirkví mitru prestala používať. Mitru tiež používajú starokatolícki biskupi.
Názvoslovie
Infulovať znamená prepožičať právo nosiť mitru; mimo biskupov mali toto právo aj niektorí ďalší významní cirkevní hodnostári, ako opáti, kapitulní prepošti alebo arcidekani[2]. Infularius je označenie posluhujúceho (miništranta) pri kresťanských obradoch, ktorého úlohou je držať mitru v čase, keď ju cirkevný hodnostár práve nemá na hlave. Ak slúži bohoslužbu, po sňatí mitry má biskup na hlave solideo čiže pileolus. Trojstupňová mitra pôvodne používaná pápežmi (posledným bol Pavol VI.) sa nazýva tiara.
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi
V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi má mitra podobu uzatvorenej koruny a nemá žiadne visiace pruhy. Mitru nosia biskupi a niektorí kňazi, ktorí dostali toto právo ako vyznamenanie (tzv. mitroforní kňazi). Symbolizuje vysokú dôstojnosť a duchovnú moc nositeľa, zároveň je aj symbolom Kristovej tŕňovej koruny.[3] Pri niektorých bohoslužbách si biskup namiesto mitry dáva kamilavku so závojom (tzv. klobuk).
Referencie
- ↑ Encyklopedie antiky. Praha: Academia, 1974. S. 390–391 a 210.
- ↑ http://www.kohoutikriz.org/priloha/goskh.php
- ↑ http://www.zoe.sk/?zoepedia&heslo=Mitra
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mitra
Pozri aj
- Solideo
- Tiara (pápežstvo)
- Camauro
- Ornát
- Kolárik
- Biskup
- Kardinál
- Biskupská berla
- Kamilavka
- Omofor
- Sakos
- Mantia
Literatúra
- Josef BRAUN, Die liturgische Gewandung im Occident und Orient: Nach Ursprung und Entwicklung, Verwendung und symbolikou. Freiburg im Breisgau 1907.
- Josef BRAUN: Handbuch der Paramentik. Freiburg 1907
- Lojek, Antonín: Mitra nejen jako oděv v církevním a světském právu.
- Odev v práve. Ostrava : KEY Publishing, 2013 - (Schelle, K .; Tauchen, J.), s. 124-131 ISBN 978-80-7418-188-7
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Infule na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk