Mlynské nivy

	Mlynské nivy
	ulica/námestie
	Mlynské nivy pri Autobusovej stanici smerom do centra. V pozadí výškové budovy VÚB a Twin City Tower
Štát	Slovensko
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto, Ružinov
Obvod	I, II
Nadmorská výška	136,2 m n. m.
Súradnice	48°08′40″S 17°08′27″V / 48,144483°S 17,140798°V
Dĺžka	2,9 k m
PSČ	811 09, 821 05, 821 09
Začína na	Dunajská ulica
Končí na	Hraničná ulica
Orientácia ulice	západo-východná
Staršie názvy	Mühlauer-Straße, Malomligeti-út
	Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Mlynské nivy
	Freemap.sk: mapa
	Mapový portál GKU: katastrálna mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°08′40″S 17°08′27″V / 48,144483°S 17,140798°V

Mlynské nivy je ulica a lokalita v Bratislave, v mestských častiach Staré Mesto a Ružinov.^[1] V minulosti mala názvy (nem. Mühlauer-Straße) alebo (maď. Malomligeti-út).

Rozprestiera sa od križovatky Dunajskej ulice a Ulice 29. augusta smerom na východ až po Hraničnú ulicu v Prievoze a je dlhá takmer 3 kilometre.

História

Dnešnú ulicu Mlynské Nivy kedysi roztínalo na dve časti Malé Novozámocké rameno Dunaja (neskôr zvané aj Mlynské), tečúce zhruba v súbehu s ulicami Vajanského nábrežie, Dostojevského rad a Továrenská a ďalej na sever, ktoré sa neskôr v oblasti dnešnej križovatky Tomášikovej ulice a Trnavskej cesty otáčalo na juh, zo severu obtekalo Prievoz a vo Vrakuni vtekalo do Malého Dunaja. Zhruba v dnešnej línii ulice Mlynské Nivy viedla cesta do Prievozu a cez rameno bol v mieste dnešného križovania s Košickou ulicou postavený drevený most. Na tomto ramene, ktoré bolo zasypané koncom 19. storočia, boli zrejme mlyny, ktoré dali názov ostrovu, ktoré rameno vytváralo na svojom pravom brehu.^[2] Z vodných mlynov sa už nezachoval žiadny, iba donedávna sa na križovatke Plynárenskej ulice a Mlynských Nív nachádzala trojpodlažná budova z konca 19. storočia, ktorá pôvodne slúžila ako parný mlyn. Neskôr v nej sídlila farmaceutická firma Medichemia a následne do roku 1997 oddelenie molekulárnej genetiky Ústavu experimentálnej onkológie SAV.^[3]

Začiatkom 20. storočia začali popri ulici vznikať mnohé výrobné podniky a továrne, podnietené blízkosťou železnice, ktorá viedla od Starého mosta po Karadžičovej ulici, kde na mieste dnešnej VÚB Banky a CBC stála železničná stanica Nivy. Z tejto stanice sa odpájali koľaje do tovární v okolí a viedli stredom ulice Mlynské nivy až po dnešnú Bajkalskú ulicu. Posledné zvyšky koľají pri autobusovej stanici boli vybraté až v roku 2016. Koľaje zároveň určili široký charakter ulice, čo vidno najmä za križovatkou s Prievozskou ulicou, keďže popri koľajach bolo vysadené stromoradie, ktoré sa zachovalo v obmedzenej miere až dodnes.

Pri ulici sa od západu na východ nachádzali podniky: Kabelová továreň (Kablo), Vojenské skladisko proviantu, Papierňa, továrňa koží Herkules, továrňa na hnacie remene Brüll, Plynárne, strojové závody Dunkler, povrazáreň a parný mlyn Helle, neskôr pribudli Bratislavské automobilové závody a výrobňa stavebných materiálov smerom k Bajkalskej.

15. augusta 1983 na mieste bývalého vojenského skladiska otvorili Autobusovú stanicu Mlynské Nivy.

Súčasnosť

Niekdajší priemyselný charakter ulice sa po privatizáciách a útlme výroby na prelome tisícročí začal meniť na komerčný, a v dnešnej dobe lemujú ulicu kancelárske objekty takmer po celej jej dĺžke. Bývalú továreň Kablo, rovnako ako aj Bratislavské automobilové závody a iné tak nahradili kancelárske súbory ako napríklad Twin City, Apollo Business Centrum alebo Bratislava Business Center. V októbri 2017 začali búrať autobusovú stanicu, ktorú v roku 2021 nahradilo nové multifunkčné centrum Nivy s autobusovou stanicou v podzemnej garáži, obchodmi, gastronomickými prevádzkami, tržnicou a zelenou strechou. Súčasťou projektu je aj najvyššia budova na Slovensku, 125 m vysoká Nivy tower. Samotná ulica prešla rozsiahlou rekonštrukciou, pribudli nové zastávky verejnej dopravy, priechody pre chodcov, na obidvoch stranách vyhradené buspruhy a obojsmerná oddelená cyklotrasa pribudla na severnej strane.^[4]

V budúcnosti sa na ulici plánuje vybudovať električková trať vedúca až do Podunajských Biskupíc cez Prievoz.

Blízke ulice

Referencie

↑ Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev . Hlavné mesto SR Bratislava, rev. 2015-11-29, . Dostupné online.
↑ HRNČIAROVÁ, Tatiana. Historický obraz Bratislavy a jej okolia na konci 18. storočia s dôrazom na využitie krajiny. Geografický časopis (Slovenská akadémia vied), roč. 2016, čís. 68, s. 8, 9. Dostupné online .
↑ » V Bratislave je (ešte) stále čo burať! . kotp.sk, . Dostupné online.
↑ FEIK, Michal. VIDEO: Čo prináša nová mestská trieda Mlynské Nivy? . 2020-11-20, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mlynské nivy

Externé odkazy

Mlynské nivy na mape Bratislavy

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev . Hlavné mesto SR Bratislava, rev. 2015-11-29, . Dostupné online.

[2] HRNČIAROVÁ, Tatiana. Historický obraz Bratislavy a jej okolia na konci 18. storočia s dôrazom na využitie krajiny. Geografický časopis (Slovenská akadémia vied), roč. 2016, čís. 68, s. 8, 9. Dostupné online .

[3] » V Bratislave je (ešte) stále čo burať! . kotp.sk, . Dostupné online.

[4] FEIK, Michal. VIDEO: Čo prináša nová mestská trieda Mlynské Nivy? . 2020-11-20, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]