Moínuddín Čiští (ďalšie mená pozri dole; *1141, Sístán – † 16. marec 1236) bol jeden z najväčších islamských mystikov, zakladateľ indického rádu čištíja.

Meno ^[1][2]12">upraviť | upraviť zdroj

Pred meno sa dáva niekedy titul:

• Hazrat
• Chwádža (-po arabsky a inde)/Chvádža (-po perzsky)
• Hazrat Chwádža
• Šajch (v lokálnych obmenách)

Namiesto slova "Čiští" (v mene uvedenom vyššie na začiatku článku) bývajú často dlhšie výrazy, napr.:

• …Hasan Čiští
• …Hasan Čiští Sandžarí Adžmerí
• …Hasan Sandžarí Čiští
• …Hasan Sedží
• …(Abú) Muhammad (al-)Čiští

Namiesto slova Čiští býva niekedy tvar Čistí. Slovo Čiští/Čistí v (dnešnej) iránskej perzštine znie Čeští/Čestí.

Namiesto perzského (či urdského) Moínuddín/Mo’ínuddín/ Mo’ín al-Dín sa meno často prepisuje podľa štandardnej arabskej výslovnosti, čiže Muín ad-Dínalebo Muín-ad-Dín/Mu’ín-ad-Dín alebo Muín al-Dín/Mu’ín al-Dín alebo Muínu 'd-Dín/Mu’ínu 'd-Dín alebo Muínaddín/Mu’ínaddín alebo Muínuddín/Mu’ínuddín. V Indii sa píše aj Mu'inuddín alebo Móinuddín (मोइनुद्दीन) a podobne.

Jeho čestné mená sú napr. Garíb Nawáz ("dobrodinec chudobných") a Sultán al-Hind/Sultánu 'l-Hind/Sultán-ul-Hind ("sultán Indie").

Životupraviť | upraviť zdroj

Rodný Sístán opustil v roku 1153 alebo 1169 alebo 1178 a rozhodol sa pre duchovný život. S cieľom získať dobré náboženské vzdelanie sa vybral na cesty. Navštívil pritom aj veľa autorít tých čias, napríklad Abd al-Kádera Džíláního (Abd al-Kádira Džíláního). Po roku 1186 sa vrátil do Indie, kde sa usadil. Do svojho rádu prevzal niektoré indické zvyky. Významná je jeho hrobka v Adžméri v Indii, ku ktorej chodia moslimovia, sikhovia, hinduisti aj kresťania.

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

• Čiští, Mu'ínaddín Muhammad, al-. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 46.
• 3