Mořkov
obec
Vlajka Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Moravsko-sliezsky (CZ080)
Okres (LAU 1)	Nový Jičín (CZ0804)
Obec s rozš. pôs.	Nový Jičín
Poverená obec	Nový Jičín
Historická krajina	Morava
Nadmorská výška	360 m n. m.
Súradnice	49°32′11″S 18°03′35″V / 49,536389°S 18,059722°V / 49.536389; 18.059722
Rozloha	10,71 km² (1 071 ha)
Obyvateľstvo	2 520 (1. 1. 2014) [1]
Hustota	235,29 obyv./km²
Starosta	Ivana Váňová
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	742 72
Miestne časti	1
Zákl. síd. jednotky	2
Katastrálne územie	1
LAU 2 (obec)	CZ0804 599689
Adresa obecného úradu	Horní 10 742 72 Mořkov
E-mailová adresa	morkov@obec-morkov.cz
Poloha obce v Česku
Wikimedia Commons: Mořkov
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.obec-morkov.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Český portál

Mořkov (nem. Murk)^[2] je obec v Moravsko-sliezskom kraji v okrese Nový Jičín, ležiaca 7,5 km juhovýchodne od Nového Jičína. Žije tu zhruba dva a pol tisíc obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci sa objavuje v roku 1411(niektoré publikácie však uvádzajú už rok 1274). Vo vlastníctve obce sa vystriedalo niekoľko majiteľov. V 16. storočí patrila Žerotínovcom a následne (až do bitky na Bielej hore) mestu Nový Jičín. Pretože Nový Jičín podporoval stavovské povstania, bol mu majetok odobratý a darovaný olomouckému jezuitskému kolégiu. Po zrušení rádu bolo panstvo aj s obcou Mořkov odovzdané viedenskej Tereziánskej akadémii. Pred druhou svetovou vojnou (po odstúpení Sudet v dôsledku Mníchovskej dohody) viedla po severnej strane obce štátna hranica medzi nacistickým Nemeckom a zvyškom Česko-Slovenska. Hraničnou obcou bol Mořkov až do vzniku Protektorátu Čechy a Morava. Dedina bola vždy samostatnou obcou a nikdy nebola zlúčená do obce s ďalšími dedinami.^[3]

Obec sa nachádza severne od Moravsko-slezskych Beskydov na úbočí vrchu Huštýna a zvažuje sa až k riečke Jičínke tečúcej na jej severnom okraji. Prechádza ňou cesta II/483 a tiež železničná trať číslo 323. Jej súčasťou sú dve základné sídelné jednotky pomenované "Mořkov" a "Mořkov - u zastávky" (tá sa nachádza západne od Mořkova pri ceste na Hodslavice).^[4] Vobci je poštový úrad, knižnica a materská i základná škola. Od roku 1889 tu pôsobí tiež Zbor dobrovoľných hasičov. Z ďalších spoločenských organizácií v Mořkove boli Robotnícka telocvičná jednota, Orol a Sokol. V obci sa nachádza futbalové ihrisko, na ktorom hrajú svoje zápasy hráči TJ Mořkov. Pod túto organizáciu vedľa futbalu patria ešte oddiely volejbalu a šachu.

Medzi významné stavby patrí kostol svätého Juraja a kaplnka Panny Márie Bolestnej, ktorá je spolu s pomníkom Červenej armády, umiestneným pri tunajšej škole, zaradená medzi kultúrne pamiatky Českej republiky. V obci je tradične na konci apríla usporiadaná púť, na začiatku mája turistický pochod pomenovaný "Pochod okolo Mořkova" a na jeseň zábavný program "O Mořkovský koláč".

Názov

Názov obce vznikol od slova "moriť", teda "hubiť" či "ničiť".^[5] Podľa iných zdrojov je názov odvodený od mena zakladateľa obce, pravdepodobne Mařka, Marka alebo Maříka.^[6][7] Prípona "-ov" symbolizuje privlastňovanie.^[5][6] Vývoj názvu prechádza od označenia Moržkov, ktoré sa objavuje vroku 1411, cez Morzkov (1437), Mařkov (1517), Morzkow (1524), Morsskow (1558), Murckh (1676), Murk (1718), Murck (1751), opäť Murk (1841), Mořkow (1846), Moškov (1872), až po Mořkov z roku 1881.^[5] V nemčine používaný výraz Murck sa užíva až od17. storočia.^[5]

História

V roku 1411 bol Mořkov súčasťou štramberského panstva,^[5][8] ktoré patrilo pánom z Kravař.^[9] Podľa názoru historika Adolfa Turka^[10] a ďalších zdrojov^[8][9] ale existuje spojitosť medzi obcou a lokalitou "Muritz", ktorú mal v roku 1274 alebo 1275 dať olomoucký biskup Bruno lénom manovi Mravíkovi. Tento letopočet však vyvracajú Ladislav Hosák aRudolf Šrámek tvrdením, že Mořkov nebol biskupským lénom a teda ho biskup nemohol nikomu udeliť.^[5] Posledným majiteľom obce z rodu pánov z Kravař bol Jan Jičínsky z Kravař a Fulneku, ktorý v roku 1434 zomrel. Pretože bol bezdetný, zdedil majetok jeho bratranec Ctibor z Cimburka. Panstvo však bolo zaťažené dlhmi, a preto jeho časť (vrátane obce Mořkov) bola predaná Puklicovcom z Pozoříc (Jánovi a Vilémovi).^[11] Počas ich vlády však bola v kraji bieda a vyčíňali tu lúpežníci a zbojníci. V roku 1474 kúpil od Puklicovcov štramberské panstvo Jindřich Černohorský z Boskovíc spoločne so svojimi bratmi. Po jeho smrti prešiel majetok na bratov, ktorí ho v roku 1478 predali Benešovi z Hustopečí.^[12] V roku 1531 zakúpili Štramberský statok páni zo Žerotína a pripojili ho k Novojičínskemu panstvu.^[13] Za Žerotínovcov nastal rozkvet panstva a zlepšili sa aj sociálne pomery poddaných.^[14] Po dvoch rokoch sa panstvo rozdelilo na Starojičínske a Novojičínsko-Štramberské, pričom v roku 1558 sa mesto Nový Jičín vykúpilo zo Žerotínovho poddanstva a za 39 000 zlatých získalo aj Novojičínsko-Štramberské panstvo.^[13][15]

V Mořkove vznikol slobodný dvor, ktorý bol v majetku rodiny Jeřábkovcov. Najstarší známy predstaviteľ rodu, Jakub Jeřábek, nechal v roku 1587 na mieste pôvodného dreveného kostolíka z roku 1437 postavť kostol z kameňa a tehál. Jeho synom bol Jan Jeřábek z Mořkova.^[15] Nový Jičín vlastnil Mořkov až do roku 1624, kedy kvôli podpore stavovského povstania proti cisárovi Ferdinandovi II. V rokoch 1618 až 1620 o svoj majetok prišiel.^[13] V roku 1624 bol Mořkov s celým Novojičínsko-Štramberským panstvom darovaný jezuitskému kolégiu v Olomouci, v ktorého majetku bol až do roku 1773, kedy za panovania Jozefa II. došlo k zrušeniu tohto rádu.^[13] V rámci svojich poddanských povinností museli tunajší poddaní v druhej polovici 17.storočia jazdiť vrchnosti pre víno, ktoré privážali z oblastí juhomoravského Znojma alebo Šatova alebo z okolia dnešných rakúskych miest Retz a Viedne, teda zo vzdialenosti asi 170 kilometrov (merané vzdušnou čiarou). Od roku 1665 však mohli poddaní miesto dovozu vína zaplatiť sumu 18 strieborných grošov a tým sa z povinnosti vyviazať.^[16] Po zrušení rádu bolo celé panstvo odovzdané c. a k.Tereziánskej akadémii vo Viedni.^[13] V 18. storočí v obci dochádzalo k rozvoju pradiarstva a tkáčstva (doteraz sa ľudia venovali predovšetkým poľnohospodárstvu).^[17][18] V roku 1718 sa objavuje prvá zmienka o vodnom mlyne v Mořkove (dnes čp.99), kedy je v obecnej gruntovnej knihe napísané, že ho od jezuitskej vrchnosti kúpil mlynár Václav Horák.^[19] V roku 1844 bola v obci postavená prízemná budova pre tunajšiu školu a roku 1853 postavil na svojom pozemku Jan Jeřábek kaplnku, kam preniesol kamenný erb rodiny Jeřábkov, ktorý bol do tej doby osadený na veži Jeřábkovho kostola z roku 1587.^[20] V závere 19.storočia sa stavala železničná trať z Ostravy do Valašského Meziříčí, ktorá je vedená južne od obce a je na nej vblízkosti obce zriadená železničná zastávka. Prevádzka na nej bola začatá 1. júna 1889. Toho istého roku vznikla aj prvá spoločenská organizácia v obci (Zbor dobrovoľných hasičov) a roku 1897 tiež miestna záložna.^[21]

Začiatok 20.storočia a svetovej vojny

Na počiatku 20. storočia začal prevádzku druhý vodný mlyn vobci (čp.59).^[19] Od roku 1911alebo 1912pôsobila vobci telovýchovná jednota Orol. V polovici roka 1914 vypukla prvá svetová vojna a v krajine sa uskutočnila všeobecná mobilizácia. Na jeseň toho istého roku sa v Mořkove konalo aj rekvírovanie tunajších a hodslavických koní na vojnový front. Dňa 10.októbra 1916 došlo k rekvírovaniu zvonov z miestneho kostola. Na začiatku roku 1918 sa pre vojnové účely rekvírovali dokonca píšťaly tunajších organov. Na konci vojny zomrel starosta Ján Pitr a do volieb ho vystriedal František Černoch.^[22] Po nich sa stal starostom obce Josef Geryk z Československej strany ľudovej.^[23] Po jeho tragickom úmrtí v lese v roku 1923 sa starostom stal František Černoch a v druhej polovici 20.rokov 20.storočia ho vystriedal Jan Bartoň. Vtej dobe došlo k nahradeniu starobylých pouličných lúčových svietidiel petrolejovými a karbidovými lampami.^[24] Na pamiatku útrap a padlých počas vojny bol pri ceste do Hodslavíc vybudovaný pomník vojnovým obetiam.^[22]

Po prvej svetovej vojne sa rozvíjali živnosti – v obci vznikli obchody, mäsiarstvo, pohostinstvá či stolárstvo. V roku 1929 bol v Mořkove vybudovaný Katolícky dom a miestna odbočka Orla získala kinematografické oprávnenie, aby mohla premietať filmy, s čím tiež v tejto novo vybudovanej budove začala.^[24][25] Začiatkom júna 1925 sa z veže mořkovského kostola rozozvučali nové zvony (zaobstarané namiesto pôvodných, ktoré boli zrekvírované počas vojny).^[24] Koncom júna 1928 prešiel obcou prezident Masaryk a krátko sa zastavil pred miestnou školou.^[26]

V marci 1930 schválilo obecné zastupiteľstvo elektrifikáciu obce, ku ktorej dokončeniu došlo v roku 1933.^[26] V tej dobe tiež končí prevádzka vodného mlyna v dome čp.59.^[19] V roku 1932 prebehli obecné voľby, po ktorých sa stal starostom František Pitr.^[27] Po čiastočnej mobilizácii v máji 1938 začalo česko-slovenské vojsko budovať na okraji lesa v katastrálnom území obce muničné sklady (drevené, až 15 metrov dlhé prízemné budovy s príjazdovými cestami a betónovými rampami).^[28] Po odstúpení Sudetov v dôsledku Mníchovskej dohody v roku 1938bola nová štátna hranica vedená cestou na Veřovice a Mořkov sa tak stal prihraničnou obcou, v ktorej došlo k zriadeniu colnice. Pôvodne mala ísť hranica stredom obce, ale petícia občanov adresovaná ríšskemu kancelárstvu v Berlíne zabezpečila, že delimitačná komisia rozhodla o ponechaní celej obce v Česko-Slovensku. Pretože však doterajšie okresné mesto Nový Jičín pripadlo Nemecku, stal sa Mořkov do konca vojny (v roku 1945) súčasťou okresu Valašské Meziříčí.^[25][29] Hraničnou obcou bol Mořkov do 15.marca 1939, kedy vznikol Protektorát Čechy a Morava, čo malo za následok zrušenie hranice. V tom istom roku sa starostom obce stal František Bartoň.^[29]

Počas druhej svetovej vojny bolo 20 občanov odvedených na nútené práce ako do Nemecka, tak do priemyselných podnikov v okolitých mestách. Ďalších občanov v roku 1941 nemci zatkli a odvliekli do koncentračných táborov, kde ich umučili (štyroch v Mauthausene a jedného v Dachau).^{[p 1][30]} Počas heydrichiády došlo 4. júna 1942 k obkľúčeniu celej dediny a nemeckí žandári v spolupráci s vojakmi prehľadávali všetky domy a budovy.^[31] Počas vojnových rokov pomáhal tunajším ľuďom mlynár Miroslav Hoferka, ktorý miestnym vo svojom mlyne (čp.99) tajne mlel ich obilie.^[19] Na konci vojny boli pod dohľadom nemeckého vojska budované v okolí Mořkova zákopy a protitankové zátarasy, ku ktorých plnému využitiu však nedošlo. Dňa 3. mája 1945 zničili partizáni miestnu železničnú trať a medzi Mořkovom a Veřovicami, keď vyhodili do povetria vojenský železničný transport, ktorý tadiaľ prechádzal.^[31][32] K oslobodeniu Mořkova došlo v podvečer 6. mája 1945. Jedinou obeťou oslobodzovania bol sovietsky vojak Ilija Pjotrij Karaměnko, ktorý padol pri ceste na Veřovice v oblasti zvanej "V Říkách". V tých miestach (v blízkosti dnešnej autobusovej zastávky "Pomník červenoarmejcov") potom bol na jeho počesť vybudovaný pomníček, ktorý je tu dodnes.^[33]

Povojnové obdobie a doba socializmu

Po druhej svetovej vojne sa správy obce ujal národný výbor, v čele ktorého stál Miroslav Rýdl. Na konci mája 1945 ho vystriedal František Bartoň, po ktorom ešte do volieb 1946 krátko robil starostu postupne Ján Mička a Jan Bartoň. Počas osláv 28.októbra 1945 bol odhalený pomník občanom padlým počas druhej svetovej vojny. V rámci osídľovania pohraničia, odkiaľ predtým odišli nemeckí občania, sa vpriebehu rokov 1945 až 1946 z Mořkova vysťahovalo asi 500 občanov. Mnohí z nich sa však po niekoľkých rokoch vrátili späť.^[33] Vo voľbách v roku 1946 zvíťazila vobci Československá strana ľudová (ČSL) so ziskom 56% hlasov nasledovaná Komunistickou stranou Česko-Slovenska, ktorá získala 28% odovzdaných hlasov.^[25] Po voľbách sa starostom obce stal Jan Macíček.^[33] Začiatkom augusta 1947 bol z výťažku zbierky medzi tunajšími občanmi sprevádzkovaný miestny rozhlas.^[34]

Po komunistickom prevrate vfebruári 1948sa do čela obce (miestneho národného výboru) dostal komunista Jan Bartoň, ktorého v máji 1949 vystriedal Josef Filip. V júli 1948 bol položený základný kameň k novej požiarnej zbrojnici (dokončenia sa dočkala až v roku 1949).^[34][35] Prebiehalo tiež znárodňovanie do tej doby súkromného majetku (obe píly, obchody a živnosti).^[34] Súkromní hospodári boli nútení k vstupu do novozaloženého JZD Mořkov.^[35] Súčasťou JZD sa stal tiež mlyn v čp.99, v ktorom došlo k ukončeniu jeho činnosti a objekt bol využívaný pre miešanie kŕmnych zmesí.^[19] Traja občania boli za údajnú protištátnu činnosť zatknutí a prežili dlhé roky v komunistických väzniciach. V roku 1954 došlo k vybudovaniu miestneho športového ihriska.^[35] Predsedom národného výboru bol v roku 1954 zvolený Josef Kunc, ktorého po voľbách vroku 1957 vystriedal Josef Machač. Obec uzavrela družbu so slovenskou obcou Blatnica z okresu Martin.^[35] a 1. júla 1955 došlo k zriadeniu poštového úradu^[36] (dovtedy spadal Mořkov pod Hodslavice).^[37]

Po voľbách v roku 1960 sa predsedom národného výboru stal Ján Geryk,^[36] ktorého o dva roky neskôr vystriedal Josef Machač.^[38] V máji nasledujúceho roka sa začalo so stavbou miestneho kúpaliska. K jeho dokončeniu došlo v júni 1963 a o tri roky neskôr bolo osvetlené. Po voľbách v roku 1965 sa predsedom národného výboru stal Josef Macíček. Roku 1962 viedla obcou trasa cyklistických Pretekov mieru.^[38]

Na počiatku normalizácie bolo kvôli straníckym previerkam prinútených šesť členov národného výboru odstúpiť zo svojich funkcií. Ďalší boli uvoľnení na vlastnú žiadosť. Obecné voľby v roku 1971 potvrdili vo funkcii predsedu národného výboru Jozefa Macíčka. Na začiatku sedemdesiatych rokov bola ukončená výstavba miestneho hospodárskeho areálu a zlúčením JRD z Mořkova, Veřovic a Životic vzniklo vroku 1971 JRD Beskyd so sídlom v Mořkove. To sa snažilo o zintenzívnenie poľnohospodárskej výroby špecializovaným chovom dobytka a oviec a zvýšenie výroby mlieka, mäsa a vlny. Začlenením ďalších poľnohospodárskych družstiev (z Hodslavíc, Hostašovíc a Straníka) vznikol v Novojičínskom okrese veľký poľnohospodársky komplex s diferencovaným chovom a s pestovateľským zameraním na pestovanie tráv a trávneho semenárstva.^[39] V roku 1973 bola v obci zriadená automatická telefónna ústredňa. Dochádzalo tiež k regulácii tunajšieho potoka. V roku 1974 prebehli oslavy 700 rokov od založenia obce Mořkov (počítané od dátumu založenia v roku 1274). Oslavy prebiehali po celý rok a ich súčasťou boli divadelné predstavenia, výstavy, prezentácie zoskupení pôsobiacich v obci (hasiči, včelári či záhradkári) a uskutočnilo sa aj futbalové stretnutie miestneho TJ Mořkov s prvoligovým Baníkom Ostrava spestrený zoskokom parašutistov.^[40][41] Počas hlavných osláv (13.a 14. júla) vystúpili vobci i Josef Zíma a Helena Vondráčková.^[41]

V roku 1981 prebehlo pomenovanie ulíc podľa tunajších vžitých názvov (Dolná, Horná, Malá Strana, Najštef, Kvetná, Pastelník a ďalšie). V roku 1983 sa novým predsedom národného výboru stal Antonín Křenek. Pretože tunajší poľnohospodári používali k hnojeniu polí letecké práškovanie alebo postreku miestnych polí a lesov, došlo v oblasti "Na Zuberkách" k zriadeniu poľného letiska.^[42] Roku 1985 bol za prítomnosti Česko-slovenskej televízie z Ostravy^[43] otvorený spoločenský dom,^[42] v ktorom je dnes sídlo obecného úradu a reštaurácia so sálou pre 400 návštevníkov,^[44] v ktorej sa usporadúvajú plesy.^[45] Odva roky neskôr, v roku 1987, sa začali práce na stavbe vodovodu a toho istého roku začal miestny národný výbor vydávať spravodajcu Informátor pre občanov Mořkova.^[42][43] Medzi rokmi 1988 a 1989 došlo k výmene povrchu športového ihriska zo škvary na trávu.^[42] A v roku 1988 bola tiež začatá družba s obcou Kalač z vtedajšieho Sovietskeho zväzu (dnes Rusko).^[43]

Porevolučný vývoj

Po Nežnej revolúcii vzniklo v Mořkove Občianske fórum, ktoré síce získalo 9 miest na národnom výbore, ale v čele obce ďalej až do volieb v roku 1990 zostal Antonín Křenek, ktorý však vystúpil z komunistickej strany. V komunálnych voľbách vyhrala KDU-ČSL a starostom sa stal Ján Machač. Po voľbách roku 1994 ho vo funkcii nahradil Jiří Rýc. Medzi rokmi 1990 a 1993 prebiehala v obci výstavba vodovodu.^[46] Od konca apríla 1994 bolo JRD Beskyd vlikvidácii a v auguste 2008 úplne zaniklo.^[47] V roku 1994 vzniklo poľnohospodárske družstvo Horal Mořkov.^[48] V roku 1995 prebehla rekonštrukcia elektrickej siete a príprava plošnej plynofikácie,^[49] ktorá bola dokončená v roku 1997.^[50]

Vroku 2009 postihli oblasť záplavy, ktoré poškodili železničnú trať z Hostašovíc do Nového Jičína, ktorá po nich už nebola obnovená.^[51] Po komunálnych voľbách v roku 2010 vystriedala Jiřího Rýca v kresle starostu obce jeho stranícka kolegyňa z KDU-ČSL Ivana Váňová.^[52] Tá bola do tejto funkcie opätovne zvolená na ustanovujúcom zasadnutí zastupiteľstva v novembri 2014.^[53]

Geografia

Mořkov aj rovnomenné katastrálne územie (o výmere 10,71 km²) sa nachádza severne od Moravsko-sliezskych Beskydov na úbočí vrchu Huštýna a zvažuje sa až k rieke Jičínke. Huštýn je svojou nadmorskou výškou (748 m n. m.) súčasne najvyšším miestom katastrálneho územia obce. Medzi ďalšie výškové kóty v okolí patrí Trojačka (709 m n. m.) A Mořkovský vrch (427 m n. m.). Najnižším miestom je s nadmorskou výškou 345 m n. m. miesto, kde rieka Jičínka opúšťa obec.^[54] Od okresného mesta Nový Jičín je obec vzdialená asi 7,5 kilometra, od Štramberka 7 kilometrov a od Valašského Meziříčí približne 9 kilometrov.

Geológia, geomorfológia a pedológia

Z geologického hľadiska je oblasť súčasťou Vonkajších Západných Karpát, ktoré vznikli počas alpínskeho vrásnenia v druhohorách.^[55] Pred touto orogenézou sa tu rozkladalo jurské kriedové more, na ktorého dne sa usadzovalo bahno, ktoré sa premenilo vo vápenec.^[56] V sedimentoch sa nachádzajú tiež skameneliny hlavonožcov a chudobné náleziská železnej rudy.^[57] Geologické podložie obce je tvorené predovšetkým flyšovými horninami (pieskovcami, ílovcami a slieňovcami), ktoré sú v strednej časti prekryté neogennymi usadeninami.^[55][58]

Na území sa nachádzajú štyri lomy. Jeden je na severnej strane obce (pri ceste na Veřovice), dva na východnej a posledný, štvrtý, na západnej. Prvý z nich bol otvorený v polovici 19. storočia a zo žily o hrúbke 10 metrov prezerajúcej tunajšími bridlicami sa ťažil apatitický ouachitit sfarbený do zelenošeda až čiernošeda. Pretože nebol opracovateľný, používal sa ako štrk na miestne komunikácie. Lom bol v roku 1914 trvalo opustený a je zarastený. Ďalšie začali byť využívané v deväťdesiatych rokoch 19.storočia a zo žily o hrúbke 10 metrov sa ťažil melanokratný fourchirit šedozelenej farby. Keďže bol kameň síce neopracovatelný, ale pevný, využíval sa buď ako štrk alebo štet alebo do základov stavieb. K ukončeniu ťažby došlo v roku 1929. Rovnaké využitie vyťaženého materiálu mal aj lom otvorený roku 1890, kde sa zo žily o hrúbkei 7 metrov ťažil melanokrátny fourchirit zelenošedej farby. K opusteniu tohto lomu došlo v roku 1942. V poslednom lome prebiehala ťažba z 3 metre hrubej žily pevného, ??ale neopracovateľného šedozeleného jemného pikritu, a to až do roku 1925.^[58]

Oblasť patrí do geomorfologickej oblasti Západné Beskydy, konkrétne do jej celku Moravsko-sliezske Beskydy.^[59] Jej územie sa zvažuje predovšetkým na sever a len malá časť má sklon smerom na západ. Tunajšia priemerná nadmorská výška je 533 metrov.^[58] Severné partie obce sa radia do podbeskydskej pahorkatiny, konkrétne k Štramberskej vrchovine a údolia rieky Jičínka, teda stredná časť obce, je súčasťou jej Frenštátskej brázdy. Menšia oblasť na juhu obce patrí do Radhošťskej hornatiny.^[60]

V Mořkove sa z pedologického hľadiska nachádza kambizem typická a kambizem pseudoglejová. Vmiestach, kde sú aluviálne bezkarbonátové sedimenty, teda v nivách rieky Jičínky a jej prítokov, sa nachádza fluvizem glejová.^[61][62]

Hydrológia a podnebie

Oblasť patrí do povodia Odry a je súčasťou úmoria Baltského mora, pričom hranica medzi úmoriami vedie južne od obce cez vrcholky Moravsko-sliezskych Beskydov (Huštýn, Trojačka a Krátku).^[63] Mořkovom preteká Papakov potok prameniaci na úbočí Huštýna. Jeho vody využíva aj obecné kúpalisko.^[64] Na území obce sa do neho ľavostranne vlieva Kráľov potok a svoj tok končí sútokom s riekou Jičínkou. Najväčšie odtoky sú počas mesiacov marca a apríla.^[65] Ďalšími vodnými tokmi prameniacimi v katastrálnom území obce sú Škaredý potok, Slaný potok, Bukový potok, Jančův potok a Mlýnský potok. Na území katastra obce niesú žiadne jazerá či rybníky.^[66] V okolí obce sa nachádzalo niekoľko studničiek. Väčšina z nich však vplyvom odlesňovania tunajších kopcov vymizla.^[67]

Z dôvodu vysychania studní v období leta a s ohľadom na úbytok vody aj v celoročnom priemere, prikročilo sa v roku 1987 k výstavbe vodovodu z priehradnej nádrže Šance. Okrem Mořkova sú naň napojené obce Nová Ves, Frenštát pod Radhoštěm, Kopřivnice, Lichnov a Veřovice. Prvé domky boli napojené v roku 1990. Južne od železničnej trate bol na úbočí Huštýna v nadmorskej výške 420 až 425 m n. m. je vybudovaný zemný vodojem o objeme 2×400 m³.^[67] O likvidáciu odpadových vôd sa stará čistiareň odpadových vôd v Šenove u Nového Jičína.^[68] Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.