Mořkov
obec
Vlajka Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Moravsko-sliezsky (CZ080)
Okres (LAU 1)	Nový Jičín (CZ0804)
Obec s rozš. pôs.	Nový Jičín
Poverená obec	Nový Jičín
Historická krajina	Morava
Nadmorská výška	360 m n. m.
Súradnice	49°32′11″S 18°03′35″V / 49,536389°S 18,059722°V / 49.536389; 18.059722
Rozloha	10,71 km² (1 071 ha)
Obyvateľstvo	2 520 (1. 1. 2014) [1]
Hustota	235,29 obyv./km²
Starosta	Ivana Váňová
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	742 72
Miestne časti	1
Zákl. síd. jednotky	2
Katastrálne územie	1
LAU 2 (obec)	CZ0804 599689
Adresa obecného úradu	Horní 10 742 72 Mořkov
E-mailová adresa	morkov@obec-morkov.cz
Poloha obce v Česku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Mořkov
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.obec-morkov.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Český portál

Mořkov (nem. Murk)^[2] je obec v Moravsko-sliezskom kraji v okrese Nový Jičín, ležiaca 7,5 km juhovýchodne od Nového Jičína. Žije tu zhruba dva a pol tisíc obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci sa objavuje v roku 1411(niektoré publikácie však uvádzajú už rok 1274). Vo vlastníctve obce sa vystriedalo niekoľko majiteľov. V 16. storočí patrila Žerotínovcom a následne (až do bitky na Bielej hore) mestu Nový Jičín. Pretože Nový Jičín podporoval stavovské povstania, bol mu majetok odobratý a darovaný olomouckému jezuitskému kolégiu. Po zrušení rádu bolo panstvo aj s obcou Mořkov odovzdané viedenskej Tereziánskej akadémii. Pred druhou svetovou vojnou (po odstúpení Sudet v dôsledku Mníchovskej dohody) viedla po severnej strane obce štátna hranica medzi nacistickým Nemeckom a zvyškom Česko-Slovenska. Hraničnou obcou bol Mořkov až do vzniku Protektorátu Čechy a Morava. Dedina bola vždy samostatnou obcou a nikdy nebola zlúčená do obce s ďalšími dedinami.^[3]

Obec sa nachádza severne od Moravsko-slezskych Beskydov na úbočí vrchu Huštýna a zvažuje sa až k riečke Jičínke tečúcej na jej severnom okraji. Prechádza ňou cesta II/483 a tiež železničná trať číslo 323. Jej súčasťou sú dve základné sídelné jednotky pomenované "Mořkov" a "Mořkov - u zastávky" (tá sa nachádza západne od Mořkova pri ceste na Hodslavice).^[4] Vobci je poštový úrad, knižnica a materská i základná škola. Od roku 1889 tu pôsobí tiež Zbor dobrovoľných hasičov. Z ďalších spoločenských organizácií v Mořkove boli Robotnícka telocvičná jednota, Orol a Sokol. V obci sa nachádza futbalové ihrisko, na ktorom hrajú svoje zápasy hráči TJ Mořkov. Pod túto organizáciu vedľa futbalu patria ešte oddiely volejbalu a šachu.

Medzi významné stavby patrí kostol svätého Juraja a kaplnka Panny Márie Bolestnej, ktorá je spolu s pomníkom Červenej armády, umiestneným pri tunajšej škole, zaradená medzi kultúrne pamiatky Českej republiky. V obci je tradične na konci apríla usporiadaná púť, na začiatku mája turistický pochod pomenovaný "Pochod okolo Mořkova" a na jeseň zábavný program "O Mořkovský koláč".

Názov obce vznikol od slova "moriť", teda "hubiť" či "ničiť".^[5] Podľa iných zdrojov je názov odvodený od mena zakladateľa obce, pravdepodobne Mařka, Marka alebo Maříka.^[6][7] Prípona "-ov" symbolizuje privlastňovanie.^[5][6] Vývoj názvu prechádza od označenia Moržkov, ktoré sa objavuje vroku 1411, cez Morzkov (1437), Mařkov (1517), Morzkow (1524), Morsskow (1558), Murckh (1676), Murk (1718), Murck (1751), opäť Murk (1841), Mořkow (1846), Moškov (1872), až po Mořkov z roku 1881.^[5] V nemčine používaný výraz Murck sa užíva až od17. storočia.^[5]

V roku 1411 bol Mořkov súčasťou štramberského panstva,^[5][8] ktoré patrilo pánom z Kravař.^[9] Podľa názoru historika Adolfa Turka^[10] a ďalších zdrojov^[8][9] ale existuje spojitosť medzi obcou a lokalitou "Muritz", ktorú mal v roku 1274 alebo 1275 dať olomoucký biskup Bruno lénom manovi Mravíkovi. Tento letopočet však vyvracajú Ladislav Hosák aRudolf Šrámek tvrdením, že Mořkov nebol biskupským lénom a teda ho biskup nemohol nikomu udeliť.^[5] Posledným majiteľom obce z rodu pánov z Kravař bol Jan Jičínsky z Kravař a Fulneku, ktorý v roku 1434 zomrel. Pretože bol bezdetný, zdedil majetok jeho bratranec Ctibor z Cimburka. Panstvo však bolo zaťažené dlhmi, a preto jeho časť (vrátane obce Mořkov) bola predaná Puklicovcom z Pozoříc (Jánovi a Vilémovi).^[11] Počas ich vlády však bola v kraji bieda a vyčíňali tu lúpežníci a zbojníci. V roku 1474 kúpil od Puklicovcov štramberské panstvo Jindřich Černohorský z Boskovíc spoločne so svojimi bratmi. Po jeho smrti prešiel majetok na bratov, ktorí ho v roku 1478 predali Benešovi z Hustopečí.^[12] V roku 1531 zakúpili Štramberský statok páni zo Žerotína a pripojili ho k Novojičínskemu panstvu.^[13] Za Žerotínovcov nastal rozkvet panstva a zlepšili sa aj sociálne pomery poddaných.^[14] Po dvoch rokoch sa panstvo rozdelilo na Starojičínske a Novojičínsko-Štramberské, pričom v roku 1558 sa mesto Nový Jičín vykúpilo zo Žerotínovho poddanstva a za 39 000 zlatých získalo aj Novojičínsko-Štramberské panstvo.^[13][15]

V Mořkove vznikol slobodný dvor, ktorý bol v majetku rodiny Jeřábkovcov. Najstarší známy predstaviteľ rodu, Jakub Jeřábek, nechal v roku 1587 na mieste pôvodného dreveného kostolíka z roku 1437 postavť kostol z kameňa a tehál. Jeho synom bol Jan Jeřábek z Mořkova.^[15] Nový Jičín vlastnil Mořkov až do roku 1624, kedy kvôli podpore stavovského povstania proti cisárovi Ferdinandovi II. V rokoch 1618 až 1620 o svoj majetok prišiel.^[13] V roku 1624 bol Mořkov s celým Novojičínsko-Štramberským panstvom darovaný jezuitskému kolégiu v Olomouci, v ktorého majetku bol až do roku 1773, kedy za panovania Jozefa II. došlo k zrušeniu tohto rádu.^[13] V rámci svojich poddanských povinností museli tunajší poddaní v druhej polovici 17.storočia jazdiť vrchnosti pre víno, ktoré privážali z oblastí juhomoravského Znojma alebo Šatova alebo z okolia dnešných rakúskych miest Retz a Viedne, teda zo vzdialenosti asi 170 kilometrov (merané vzdušnou čiarou). Od roku 1665 však mohli poddaní miesto dovozu vína zaplatiť sumu 18 strieborných grošov a tým sa z povinnosti vyviazať.^[16] Po zrušení rádu bolo celé panstvo odovzdané c. a k.Tereziánskej akadémii vo Viedni.^[13] V 18. storočí v obci dochádzalo k rozvoju pradiarstva a tkáčstva (doteraz sa ľudia venovali predovšetkým poľnohospodárstvu).^[17][18] V roku 1718 sa objavuje prvá zmienka o vodnom mlyne v Mořkove (dnes čp.99), kedy je v obecnej gruntovnej knihe napísané, že ho od jezuitskej vrchnosti kúpil mlynár Václav Horák.^[19] V roku 1844 bola v obci postavená prízemná budova pre tunajšiu školu a roku 1853 postavil na svojom pozemku Jan Jeřábek kaplnku, kam preniesol kamenný erb rodiny Jeřábkov, ktorý bol do tej doby osadený na veži Jeřábkovho kostola z roku 1587.^[20] V závere 19.storočia sa stavala železničná trať z Ostravy do Valašského Meziříčí, ktorá je vedená južne od obce a je na nej vblízkosti obce zriadená železničná zastávka. Prevádzka na nej bola začatá 1. júna 1889. Toho istého roku vznikla aj prvá spoločenská organizácia v obci (Zbor dobrovoľných hasičov) a roku 1897 tiež miestna záložna.^[21]

Na počiatku 20. storočia začal prevádzku druhý vodný mlyn vobci (čp.59).^[19] Od roku 1911alebo 1912pôsobila vobci telovýchovná jednota Orol. V polovici roka 1914 vypukla prvá svetová vojna a v krajine sa uskutočnila všeobecná mobilizácia. Na jeseň toho istého roku sa v Mořkove konalo aj rekvírovanie tunajších a hodslavických koní na vojnový front. Dňa 10.októbra 1916 došlo k rekvírovaniu zvonov z miestneho kostola. Na začiatku roku 1918 sa pre vojnové účely rekvírovali dokonca píšťaly tunajších organov. Na konci vojny zomrel starosta Ján Pitr a do volieb ho vystriedal František Černoch.^[22] Po nich sa stal starostom obce Josef Geryk z Československej strany ľudovej.^[23] Po jeho tragickom úmrtí v lese v roku 1923 sa starostom stal František Černoch a v druhej polovici 20.rokov 20.storočia ho vystriedal Jan Bartoň. Vtej dobe došlo k nahradeniu starobylých pouličných lúčových svietidiel petrolejovými a karbidovými lampami.^[24] Na pamiatku útrap a padlých počas vojny bol pri ceste do Hodslavíc vybudovaný pomník vojnovým obetiam.^[22]

Po prvej svetovej vojne sa rozvíjali živnosti – v obci vznikli obchody, mäsiarstvo, pohostinstvá či stolárstvo. V roku 1929 bol v Mořkove vybudovaný Katolícky dom a miestna odbočka Orla získala kinematografické oprávnenie, aby mohla premietať filmy, s čím tiež v tejto novo vybudovanej budove začala.^[24][25] Začiatkom júna 1925 sa z veže mořkovského kostola rozozvučali nové zvony (zaobstarané namiesto pôvodných, ktoré boli zrekvírované počas vojny).^[24] Koncom júna 1928 prešiel obcou prezident Masaryk a krátko sa zastavil pred miestnou školou.^[26]

V marci 1930 schválilo obecné zastupiteľstvo elektrifikáciu obce, ku ktorej dokončeniu došlo v roku 1933.^[26] V tej dobe tiež končí prevádzka vodného mlyna v dome čp.59.^[19] V roku 1932 prebehli obecné voľby, po ktorých sa stal starostom František Pitr.^[27] Po čiastočnej mobilizácii v máji 1938 začalo česko-slovenské vojsko budovať na okraji lesa v katastrálnom území obce muničné sklady (drevené, až 15 metrov dlhé prízemné budovy s príjazdovými cestami a betónovými rampami).^[28] Po odstúpení Sudetov v dôsledku Mníchovskej dohody v roku 1938bola nová štátna hranica vedená cestou na Veřovice a Mořkov sa tak stal prihraničnou obcou, v ktorej došlo k zriadeniu colnice. Pôvodne mala ísť hranica stredom obce, ale petícia občanov adresovaná ríšskemu kancelárstvu v Berlíne zabezpečila, že delimitačná komisia rozhodla o ponechaní celej obce v Česko-Slovensku. Pretože však doterajšie okresné mesto Nový Jičín pripadlo Nemecku, stal sa Mořkov do konca vojny (v roku 1945) súčasťou okresu Valašské Meziříčí.^[25][29] Hraničnou obcou bol Mořkov do 15.marca 1939, kedy vznikol Protektorát Čechy a Morava, čo malo za následok zrušenie hranice. V tom istom roku sa starostom obce stal František Bartoň.^[29]

Počas druhej svetovej vojny bolo 20 občanov odvedených na nútené práce ako do Nemecka, tak do priemyselných podnikov v okolitých mestách. Ďalších občanov v roku 1941 nemci zatkli a odvliekli do koncentračných táborov, kde ich umučili (štyroch v Mauthausene a jedného v Dachau).^{[p 1][30]} Počas heydrichiády došlo 4. júna 1942 k obkľúčeniu celej dediny a nemeckí žandári v spolupráci s vojakmi prehľadávali všetky domy a budovy.^[31] Počas vojnových rokov pomáhal tunajším ľuďom mlynár Miroslav Hoferka, ktorý miestnym vo svojom mlyne (čp.99) tajne mlel ich obilie.^[19] Na konci vojny boli pod dohľadom nemeckého vojska budované v okolí Mořkova zákopy a protitankové zátarasy, ku ktorých plnému využitiu však nedošlo. Dňa 3. mája 1945 zničili partizáni miestnu železničnú trať a medzi Mořkovom a Veřovicami, keď vyhodili do povetria vojenský železničný transport, ktorý tadiaľ prechádzal.^[31][32] K oslobodeniu Mořkova došlo v podvečer 6. mája 1945. Jedinou obeťou oslobodzovania bol sovietsky vojak Ilija Pjotrij Karaměnko, ktorý padol pri ceste na Veřovice v oblasti zvanej "V Říkách". V tých miestach (v blízkosti dnešnej autobusovej zastávky "Pomník červenoarmejcov") potom bol na jeho počesť vybudovaný pomníček, ktorý je tu dodnes.^[33] Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.