reprodukcie štátneho znaku podľa cestovného pasu. 1855

Moldavské kniežatstvo (na mape vyznačené žlto). Súčasná hranica medzi Rumunskom a Moldavskom je vyznačená hrubou čiernou čiarou.

Moldavské kniežatstvo alebo Moldavsko bol štát (a historický región) v 14. – 19. storočí v dnešnom Rumunsku, Moldavsku a Ukrajine.

Časti

Východná časť historického Moldavska sa od roku 1813 nazýva Besarábia (dnešné Moldavsko + Chotinský okres na Ukrajine + časť ukrajinskej Odeskej oblasti známa ako Budžak + malá časť Ukrajiny pri dnešnom Podnestersku). Od vrcholného stredoveku do roku 1813 pojem Besarábia označoval len južnú tretinu tohto územia.

Severná časť historického Moldavska sa volá Bukovina (krajina) (dnes rozdelená na rumunskú a ukrajinskú časť).

Zvyšok (dnes v Rumunsku) je "vlastné" Moldavsko.

Dejiny

Vzniklo v roku 1359 v údolí rieky Moldova, prvým kniežaťom sa stalo knieža Bohdan I. Už od konca 14. storočia mu patrilo územie medzi Karpatami a riekou Dnester a medzi Dnestrom a Prutom. Neskôr sa Moldavsko dostalo do lénnej závislosti od poľského štátu.

Najvýznamnejším moldavským vládcom bolo knieža Štefan III. Veľký (1457 – 1504). Za jeho vlády bolo kniežatstvo ohrozené agresiou susedného Poľska, Uhorska, ale najmä Osmanskej ríše. Proti nej sa Štefan snažil vytvoriť alianciu. Roku 1489 bol nakoniec Turkami donútený platiť tribút. Od roku 1521 bolo Moldavské kniežatstvo napokon v vazalskom pomere k Osmanskej ríši. Budžak bol od konca 15. storočia priamou súčasťou Osmanskej ríše.

V roku 1775 na základe rakúsko-tureckej dohody odstúpilo Habsburskej monarchii Bukovinu.

V roku 1812 stratilo v prospech Ruska územie Besarábie (dnešné Moldavsko + Chotinský okres na Ukrajine + západná časť ukrajinskej Odeskej oblasti, teda Budžak+ malá časť Ukrajiny pri dnešnom Podnestersku); v rokoch 1856 – 1878 však územie medzi Prutom a Jalpuchom a medzi Dunajom a Trajánovým valom prechodne opäť patrilo Moldavsku (Osmanskej ríši). V roku 1918 celá Besarábia napravo od Dnepra pripadla Rumunsku, v roku 1924 bola Besarábia naľavo od Dnestra (dnešné Podnestersko+ malá časť Ukrajiny pri dnešnom Podnestersku) premenená na Moldavskú autonómnu sovietsku socialistickú republiku v rámci Ukrajinskej ZSSR, v roku 1940 aj Besarábia napravo od Dnestra pripadla ZSSR, v roku 1941 pripadla táto časť späť k Rumunsku, v roku 1944 späť k ZSSR. ZSSR už v roku 1940 besarabské územie na svojom území rozdelilo takto:

• Moldavská sovietska socialistická republika bola utvorená v strede územia; od roku 1991 je to dnešný štát Moldavsko
• Chotinský okres na severe bol pridelený Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike (dnešnej Ukrajine)
• Budžak na juhu bol pridelený Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike (dnešnej Ukrajine) ako Akermanská oblasť, ktorá bola ešte v tom istom roku premenovaná na Izmailskú oblasť a v roku 1954 začlenená do Odeskej oblasti, kam patrí dodnes.

V roku 1829 získalo Moldavské kniežatstvo autonómiu v rámci Osmanskej ríše.

V rokoch 1857/8 – 1862 bolo zvyšné Moldavské kniežatstvo vo zväzku s Valašskom. V roku 1862 bolo napokon Moldavské kniežatstvo (čiže dnešný región Moldavsko v Rumunsku) s Valašskom zlúčené, čím vzniklo Rumunské kniežatstvo v rámci Osmanskej ríše.