A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Moment hybnosti telesa je fyzikálna veličina vyjadrujúca mieru jeho rotačného pohybu vzhľadom na daný vzťažný bod. Jednotkou momentu hybnosti je .
Moment hybnosti v klasickej mechanike
Základnou je definícia momentu hybnosti hmotného bodu. Pri použití označenia z obrázka vpravo je moment hybnosti vzhľadom na vzťažný bod O daný vzťahom
Tu r je polohový vektor hmotného bodu vzhľadom na vzťažný bod O a p je jeho hybnosť mv. Znakom označujeme takzvaný vektorový súčin dvoch vektorov.
Ak sa zaujímame iba o veľkosť momentu hybnosti, nepotrebujeme jeho zápis pomocou vektorového súčinu, stačí použiť vzťah
Tu zase je takzvaná kolmá vzdialenosť (pozri obrázok).
Moment hybnosti komplikovanejších telies
Ak je teleso zložené z väčšieho množstva hmotných bodov, jeho moment hybnosti sa vypočíta ako súčet momentu hybnosti každého z týchto hmotných bodov zvlášť (na tento nám stačia hore uvedené vzorce). Ak je však hmota telesa rozložená spojito (príkladom môže byť otáčajúce sa koleso auta), takýmto delením získame "nekonečný" počet hmotných bodov. Matematicky povedané, namiesto sčítania jednotlivých príspevkov musíme integrovať. Aby sme sa tejto komplikácii vyhli, pri výpočte momentu hybnosti takýchto telies je vhodné použiť vzťah
v ktorom je uhlová rýchlosť otáčania sa telesa okolo danej osi a I je jeho moment zotrvačnosti vzhľadom na túto os. Moment zotrvačnosti vzhľadom na danú os je pre každé teleso konštantou. Na tomto spôsobe výpočtu je výhodné to, že tieto konštanty za nás už dávno vyrátali iní ľudia. Tu uvedieme len niektoré z nich.
- Moment zotrvačnosti gule s hmotnosťou m a polomerom r je .
- Moment zotrvačnosti tenkej obruče s hmotnosťou m a polomerom r vzhľadom na os kolmú na rovinu obruče a prechádzajúcu jej stredom je .
- Moment zotrvačnosti tenkej obruče s hmotnosťou m a polomerom r vzhľadom na os ležiacu v rovine obruče a prechádzajúcu jej stredom je .
- Moment zotrvačnosti tenkej tyče s hmotnosťou m a dĺžkou l vzhľadom na os prechádzajúcu jej stredom kolmo na tyč je .
- Moment zotrvačnosti tenkej tyče s hmotnosťou m a dĺžkou l vzhľadom na os prechádzajúcu jej koncom kolmo na tyč je .
Zákon zachovania
Podobne ako v prípade energie a hybnosti, aj moment hybnosti sústavy sa môže zachovávať. Deje sa tak vtedy, keď na sústavu nepôsobia vonkajšie sily nejakým momentom, resp. keď sa momenty pôsobiacich vonkajších síl navzájom vyrušia. Matematicky to môžeme formulovať vzťahom
Tu M je súčet momentov vonkajších síl pôsobiacich na sústavu (resp. na teleso), je zmena momentu hybnosti za čas .
Z pohľadu teórie je dôležitým fakt, že zákon zachovania momentu hybnosti je daný izotrópnosťou skúmanej sústavy (pod izotrópnosťou rozumieme fakt, že mechanické vlastnosti sústavy sa nezmenia pri jej ľubovoľnom otočení ako celku).
Moment hybnosti v kvantovej mechanike
V kvantovej mechanike priraďujeme fyzikálnym veličinám ich operátory (tie značíme strieškou nad písmenom). Keďže polohe r je priradený jednoduchý operátor a hybnosti zase operátor , momentu hybnosti na základe jeho vyjadrenia v klasickej mechanike priraďujeme operátor
Spin
Okrem momentu hybnosti sa v kvantovej mechanike stretávame aj s takzvaným vlastným momentnom hybnosti, ktorým sa vyznačujú elementárne častice. Ide o fyzikálnu veličinu, ktorú nepoznáme z bežného sveta veľkých predmetov okolo nás a preto je pre nás ťažké mať o nej nejakú názornú predstavu. Časté vysvetlenie „spin = otáčanie sa elementárnej častice okolo osi“ je nesprávne.
Spin elementárnych častíc meriame v násobkoch Planckovej konštanty. Tieto násobky sú pritom celočíselné alebo tzv. poločíselné (teda postupne 0, 1/2, 1, 3/2, 2…). Najbežnejšie elementárne častice – elektróny, protóny a neutróny majú spin rovný 1/2-násobku Planckovej konštanty.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Časticovo-vlnový dualizmus
Absolútne čierne teleso
Antihmota
Atómové jadro
Augerov jav
Bellova nerovnosť
Bohrov model atómu
Bohrov polomer
Boseho-Einsteinovo rozdelenie
Boseho-Einsteinov kondenzát
Casimirov jav
Comptonov jav
Davissonov Germerov experiment
De Broglieho vlna
Dráhový integrál
Einsteinov-Podolského-Rosenov paradox
Elektrónová konfigurácia
Elektroslabá interakcia
Energia vákua
Feshbachová rezonancia
Feynmanov diagram
Fotón
Fotoelektrický jav
Hamiltonov operátor (Hamiltonovej funkcie)
Heisenbergov princíp neurčitosti
Holografický princíp
Ionizačná energia
Kvant
Kvantová chromodynamika
Kvantová elektrodynamika
Kvantová fyzika
Kvantová gravitácia
Kvantová logika
Kvantová teória
Kvantové číslo
Kvantové previazanie
Kvantový počítač
Luminiscencia
Mnohosvetová interpretácia
Molekulový orbitál
Moment hybnosti
Pauliho vylučovací princíp
Paul Dirac
Pilotná vlna
Planckova konštanta
Potenciálová bariéra
Pravdepodobnostná interpretácia
Princíp korešpondencie
Slaterov determinant
Spin (fyzika)
Tunelový jav
Ultrafialová katastrofa
Vlnová funkcia
Vnútorné kvantové číslo
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk