Monológ alebo samovrava v literatúre a komunikácii je taký prehovor jedného podávateľa, ktorý sa nestáva súčasťou dialógu alebo polylógu.

Pre monológ je charakteristická súvislá, nepretržitá rečová aktivita jedného z účastníkov komunikácie. Účastníci sa nestriedajú v rolách hovoriaceho a počúvajúceho, ich rozdelenie na aktívneho (hovoriaci) a pasívneho (počúvajúci) je v celom priebehu ich dorozumievania stabilný a nemeniaci sa. Medzi dialógom a monológom sa však nedajú vymedziť presné hranice, pretože v komunikácii sa vyskytuje mnoho tzv. „prechodných“ útvarov.

Tieto prechodné útvary sa radia na odstupňovanú škálu medzi monológom a dialógom v závislosti od:

• a) miery adresnosti reči hovoriaceho
• b) možnosti „spätnej väzby“

Tieto prostriedky sa podieľajú na dialogizácii monológu, na tom, že sa v ňom formujú určité dialogické kvality.

Monológ v divadle a filme je súvislý neprerušovaný prehovor jednej postavy, herca.