7,62 mm puška vzor 1891
7,62 mm puška vzor 1891
Typ:	puška
Miesto pôvodu:	Ruské impérium
História služby
V službe:	1891-Súčasnosť
Používaná:	Ruské impérium, ZSSR a mnoho ďalších
História výroby
Konštruktér:	Sergej Ivanovič Mosin Émile Nagant Léon Nagant
Navrhnuté:	1891
Vyrobené:	1891-1965
Počet vyrobených kusov:	okolo 37 000 000
Varianty:	vzor 1907, vzor 1938, vzor 1891/30 PU ostreľovačská puška, vzor 1944…
Základné údaje
Hmotnosť:	4,05 kg (nenabitá M91/30))
Dĺžka:	1232 mm (M91/30)
Dĺžka hlavne:	730 mm (M91/30)
Typ náboja:	7,62 × 54 mm R
Kaliber:	7,62
Úsťová rýchlosť strely:	811 m/s (M91/30)
Kadencia:	15 rán/min
Maximálny dostrel:	1828,8 m
Zásobovanie muníciou:	5 rán

7,62 mm puška vzor 1891 (iné názvy Mosin-Nagant, puška Mosin alebo hovorovo trojlíniovka) je označenie niekoľkých variantov opakovacích pušiek, ktoré boli vyrábané v Rusku a neskôr v ZSSR od konca 19. storočia do polovice 20. storočia. Názov „trojlíniová“ puška je odvodený od staršieho označenia kalibru 7,62 mm.

Vznik a vývoj

Po skončení rusko-tureckej vojny v rokoch 1877 až 1878, kedy sa ruská armáda stále ešte vyzbrojená jednoranovými puškami Berdan, stretla s tureckými vojskami vyzbrojenými americkými puškami Winchester, padlo rozhodnutie vyvinúť nové moderné pušky pre pechotu. Zvlášť vytvorená komisia začala v roku 1882 testovať zahraničné aj domáce konštrukcie. V roku 1889 ponúkol komisii svoju konštrukciu pušky kalibru 3 čiarky (čiarka bola 1/10 palca, teda 3 čiarky boli 7,62 mm) dôstojník ruského delostrelectva Sergej Ivanovič Mosin. V rovnakej dobe predložil komisii prototyp pušky kalibru 3,5 línie aj Belgičan Léon Nagant. Komisia síce pôvodne vybrala Nagantovu pušku, ale neskôr rozhodla pre domácu konštrukciu a urobila kompromis a Mosinova puška mala používať nabíjací mechanizmus Émila a Léona Nagantovcov. Prvé skúšky novej zbrane prebehli v roku 1890. K Mosinovej pôvodne jednorannej puške bola pripojená schránka na 5 nábojov.

Pušky sa dostali k jednotkám v roku 1891. Oficiálne označenie pre zbrane Mosin-Nagant znelo Trechlinejnaja Vintovka Obrazca 1891 Goda (Trojlíniová puška vzor 1891). Prvú várku 500 000 pušiek vyrobila francúzska zbrojovka Manufacture d Armes de Chatellerault. Ruské továrne začali s výrobou až v roku 1893 v mestách Tula a v Iževsk. V priebehu troch rokov vyrobili viac než 1,4 milióna kusov týchto pušiek.

Od roku 1907 sa tiež začali vyrábať karabíny s hlavňou skrátenou na 510 mm (karabína Mosin-Nagant vzor 1907). V roku 1910 probehla prvá modernizácia pušiek a karabín Mosin-Nagant (pušky vzor 1891/10 a karabína vzor 1910). Úpravou staršieho modelu vzor 1910 vznikla karabína Mosin-Nagant vzor 1938 a od nej bola v roku 1944 odvodená karabína vzor 1944, ktorá mala sklopný bodák pozdĺž hlavne. V roku 1930 bol Mosin-Nagant vzor 1891 upravený. Nový typ niesol označenie vzor 1891/30 alebo tiež vzor 1891/1930.

Pušky s odsuvným valcovým záverom boli počas 2. svetovej vojny úspešne nahradené modernejšími samonabíjacími puškami Tokarev SVT-40 a Simonov SKS-45, ktoré po vojne nasledoval legendárny „Kalašnikov“ AK-47.

Verzie

• puška Mosin-Nagant vzor 1891 pechotná - prvá verzia, štandardná zbraň pechoty
• puška Mosin-Nagant vzor 1891 dragúnska - pre jazdectvo (dragúnov), bola o 64 mm kratšia a o 0,4 kg ľahšia než pechotná verzia
• puška Mosin-Nagant vzor 1891 kozácka - pre jazdectvo - kozákov, rovnaká ako dragúnska, ale neumožňovala upevnenie bodáku
• karabína Mosin-Nagant vzor 1907 - karabína pre jazdectvo, ženistov a iných špecialistov, dĺžka zbrane 1015 mm
• puška Mosin-Nagant vzor 1891/10 - zmodernizované pušky z roku 1910, existovali v 3 vyhotoveniach (pechotná, dragúnska a kozácka)
• karabína Mosin-Nagant vzor 1910 - zmodernizovaná karabína vzor 1907
• puška Mosin-Nagant vzor 1891/30 - najznámejšia verzia, vychádzala z dragúnskej pušky, existovalo iba jedno vyhotovenie
• ostreľovačská puška Mosin-Nagant vzor 1891/30 - puška vzor 1891/30 s ďalekohladmi PE, PEM a najčastejšie PU
• karabína Mosin-Nagant vzor 1938 - dĺžka zbrane 1020 mm
• karabína Mosin-Nagant vzor 1944 - karabína vzor 1938 s pevným sklopným bajonetom
• karabína Mosin-Nagant vzor 1891/59 - upravený vzor 1891/30 v roku 1959 skrátený na dĺžku 1010 mm

Technické údaje ďalších typov

Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.

Nasadenie

Tieto pušky sa osvedčili v 1. svetovej vojne, kedy Rusko dodalo Srbsku 120 000 pušiek vzor 1891. Pušky Mosin-Nagant m/27 a m/28/30 používala tiež fínska armáda. Vynikajúce výsledky s ňou dosiahol fínsky ostreľovač Simo Häyhä. Podobne pušku používali aj Poliaci pod označením karabin wz 91/98/25. Počas druhej svetovej vojny bola puška Mosin-Nagant ešte stále štandardnou zbraňou červenej armády. Vynikajúce výsledky s ňou dosiahli aj mnohí ostreľovači, napríklad aj Vasilij Zajcev počas bitky o Stalingrad. Tisíce týchto zbraní sa tiež stali korisťou Wehrmachtu. Nemci začali pušky vzor 1891/30 označovať Gewehr 254(r). Vyzbrojené nimi boli početné tylové a policajné jednotky, Volkssturm, ako aj vojská zložené z kolaborujúcich sovietskych zajatcov, brániacich atlantické pobrežie. Napriek tomu, že zbraň bola na konci druhej svetovej vojny postupne nahradzovaná modernejšími typmi, sa puška Mosin-Nagant používala až do konca 50. rokov a ešte dnes sa používa nie len pri vojenských prehliadkách ale i u rôznych čestných jednotiek. Karabíny vzor 1938 a 1944 sa ešte aktívne používajú v ČĽR a v mnohých rozvojových krajinách sú dedičstvom sovietskej „internacionálnej pomoci“.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému 7,62 mm puška vzor 1891