Moskóvium (moscovium)
fleróvium ← moskóvium → livermórium Bi ↑ Mc   115 Periodická tabuľka 7. perióda, 15. skupina, blok p transurány
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(289) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	5f14 6d10 7s2 7p3 (odhad)
Iné
Reg. číslo CAS	54085-64-2
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  287Mc synt. 32 ms. α 10,59 283Nh  288Mc synt. 87,5 ms. α 10,46 284Nh  289Mc synt. 220 ms. α 10,29 285Nh  290Mc synt. 13,86 ms. α 9,95 286Nh
Commons ponúka multimediálny obsah na tému moskóvium.
Chemický portál

Moskóvium (angl. Moscovium), v minulosti provizórne pomenované aj Ununpentium, je superťažký umelý chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Mc a protónové číslo 115. Je to transurán a transaktinoid.

1. februára 2004 publikoval tím ruských a amerických vedcov správu o príprave ununpentia (moskóvia) a ununtria (nihónia). 28. septembra tieto výsledky potvrdili aj japonskí vedci. Vyhlásením IUPAC bol 28. novembra 2016 prvok oficiálne pomenovaný na počesť moskovskej oblasti, kde sídlia pracoviská, ktoré ho objavili. V angličtine dostal meno Moscovium, správny názov v slovenčine, moskóvium, bol oznámený Slovenským národným komitétom IUPAC tlačovou správou 5. decembra 2016.

Atómy amerícia boli bombardované atómami vápnika. Produktom boli štyri atómy moskóvia. Tieto atómy sa počas sekundy rozpadli na nihónium. Vzniknuté nihónium existovalo 1,2 sekundy, potom rozpad pokračoval.

Moskóvium leží teoreticky pri takzvanom ostrovčeku stability. Autori science-fiction ho už pred jeho skutočným objavením často uvádzali ako jeden z materiálov známych iba vyspelým mimozemským civilizáciám. V skutočnosti je aj moskóvium veľmi nestály rádioaktívny prvok. Zatiaľ bolo celkom pripravených len asi 100 atómov tohto prvku.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Moskóvium
• Wikislovník ponúka heslo Moskóvium

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.