Motu proprio

Motu proprio (lat. z vlastných pohnútok) označuje v právnickej terminológii oficiálny akt prijatý bez formálnej požiadavky iných strán. V niektorých jurisdikciách sa pre toto používa pojem sua sponte.

V katolíckom kánonickom práve označuje dokument vydaný pápežom z vlastnej iniciatívy a podpísaný ním.^[1] Tento typ dokumentu môže by adresovaný celej Cirkvi, jej časti, alebo aj jednotlivcom.

Dokument vydaný ako motu proprio je právoplatný, aj keď sa zistí, že dôvody jeho vydania sú nepravdivé alebo podvodné, čo by za normálnych okolností spôsobilo neplatnosť dokumentu. Jeho platnosť je založená na jeho vydaní pápežom z vlastnej iniciatívy, nie na základe uvedenia dôvodov.

Prvé motu proprio bolo promulgované pápežom Inocentom VIII. v roku 1484. Aj v súčasnosti predstavuje bežnú formu pápežského reskriptu.^[2]

Referencie

↑ Oxford Dictionary of the Christian Church (Oxford University Press 2005 ISBN 978-0-19-280290-3), s.v. motu proprio
↑ CATHOLIC ENCYCLOPEDIA: Motu Proprio . . Dostupné online.

Tento článok týkajúci sa práva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Tento článok týkajúci sa kresťanstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ODCC-1] Oxford Dictionary of the Christian Church (Oxford University Press 2005 ISBN 978-0-19-280290-3), s.v. motu proprio

[EnCath-2] CATHOLIC ENCYCLOPEDIA: Motu Proprio . . Dostupné online.

[1]

[2]