A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mozilla Firefox | |
Logo Mozilla Firefox 100 na Arch Linux | |
Základné informácie | |
---|---|
Autor | Mozilla Foundation |
Vývojár | Mozilla Foundation |
Posledná stabilná verzia | 110.0[1] (14. február 2023 ) |
Operačný systém | GNU/Linux, Mac OS, Windows |
Lokalizácia | viac ako 70 jazykov vrátane slovenčiny |
Stav vývoja | aktívny |
Typ softvéru | webový prehliadač |
Licencia | EULA (distribuované verzia) ; GPL, MPL/GPL/LGPL trojlicencia (zdrojové kódy) |
Ďalšie odkazy | |
Webová stránka | firefox.com |
Commons | Mozilla Firefox |
Pozri aj Informačný portál |
Mozilla Firefox je grafický multiplatformový webový prehliadač, ktorý vyvíja Mozilla Foundation a stovky dobrovoľníkov. Firefox je anglické meno pre pandu červenú (Ailurus fulgens). Prehliadač je šírený ako slobodný softvér (pod licenciami MPL, GPL a LGPL). Mozilla Firefox, na rozdiel od svojho predchodcu Mozilla Suite, s ktorým používa spoločné jadro, je čisto prehliadač webových stránok so zjednodušeným používateľským rozhraním bez vstavanej podpory pošty a ďalších modulov prítomných v Mozilla Suite. Verzia 1.0 bola vydaná 9. novembra 2004.
Medzi populárne vlastnosti Firefoxu patrí vstavané blokovanie vyskakovacích (pop-up) okien, prehliadanie v kartách (tabbed browsing) a systém rozširovania pomocou modulov s doplňujúcimi funkciami. Zámerom tvorcov bolo obsadenie 10 % trhu s prehliadačmi do konca roku 2005[chýba zdroj.
História
Dave Hyatt a Blake Ross začali pracovať na projekte ako na experimentálnej odnoži Mozilla Suite. Boli toho názoru, že požiadavky komerčného prehliadača Netscape, spolu s prílišným množstvom vlastností a volieb, majú za následok slabú použiteľnosť prehliadača. Vytvorili odľahčenú verziu prehliadača, sprvu s názvom Phoenix. Momentálne je vedúcim vývoja Firefoxu Ben Goodger. Počas vývoja sa prehliadač premenoval na Mozilla Firebird, až nakoniec dostal vo februári 2004 konečný názov Mozilla Firefox.
Mozilla Firefox zachováva architektúru Mozilla Suite vrátane použitia XUL (user interface markup language) pre používateľské rozhranie. Používatelia môžu rozširovať schopnosti a vzhľad prehliadača pomocou tém a rozšírení. Tieto rozšírenia vyvolali obavy z bezpečnosti, a preto spolu s vydaním verzie 0.9 Mozilla Foundation spustila Mozilla Update, web obsahujúci témy a rozšírenia „schválené“ ako bezpečné.
Názov
Projekt, ktorý poznáme pod názvom Firefox, vznikol ako experimentálna vetva všestrannej aplikácie Mozilla Suite nazvaná m/b (alebo mozilla/browser). Vo fáze, keď mal za sebou dostatočný vývoj, boli v septembri 2002 publikované na verejné testovanie binárne kódy pod názvom Phoenix.
Názov Phoenix sa udržal len do 14. apríla 2003, kedy bol zmenený z dôvodu konfliktu s obchodnou značkou výrobcu BIOS-u, Phoenix Technologies (ktorý produkoval prehliadač založený na BIOS-e, nazývaný Phoenix FirstWare Connect). Nový názov Firebird vyvolával zmiešané reakcie, čiastočne preto, že rovnaký názov používal slobodný databázový softvér Firebird. Koncom apríla 2003 sa krátko používal názov Firebird browser, potom sa Mozilla Foundation uzniesla na názve Mozilla Firebird, aby sa vyhla zámene s databázovým serverom Firebird. Pokračujúci tlak zo strany komunity FLOSS si však vynútil ďalšiu zmenu. A tak sa 9. februára 2004 z Mozilla Firebird stal Mozilla Firefox (alebo skrátene Firefox).
Mozilla Foundation zvolila názov „Firefox“ pre jeho podobnosť z názvom „Firebird“, ale aj pre jeho jedinečnosť v počítačovom priemysle. Aby sa chránila pred ďalšími možnými zmenami názvu, spustila Mozilla Foundation v decembri 2003 proces registrácie názvu Firefox ako obchodnej značky na americkom Úrade pre patenty a obchodné známky.[2] Pretože názov „Firefox“ už bol zaregistrovaný ako obchodná známka v Spojenom kráľovstve, Mozilla Foundation tu kúpila licenciu od vlastníka obchodnej značky.
Debian kvôli menu pod obchodnou značkou zvolil vlastné meno IceWeasel.
Skratky
Populárnou, ale nesprávnou skratkou Firefoxu je FF/ Ff/ ff. Názov sa totiž neskladá z dvoch slov (fire a fox, čo sa dá preložiť ohnivá líška) ale jedným slovom firefox, čo znamená panda červená. Oficiálnou skratkou preto je Fx alebo fx[3].
Značka a vizuálna identita
Osvojenie si nových značiek vizuálnej identity je jedným z najviac viditeľných vylepšení Firefoxu oproti jeho predchádzajúcim verziám. Niekedy má človek pocit, že slobodný softvér často trpí kvôli zlému vzhľadu ikony a dizajnu používateľského rozhrania a nedostatkom výraznej vizuálnej identity. Takýto názor platil o raných vydaniach Firefoxu a jeho „racionálnom“ vizuálnom dizajne. Vydanie Firefoxu 0.8 vo februári 2004 predznamenalo úvod do nového značenia, vrátane nových ikon. Jon Hicks vytvoril ikonu pre Firefox 0.8 a novší.
Logo zobrazuje štylizovanú líšku, pretože Panda červená (na ktorú odkazuje pôvodný termín "Firefox"[chýba zdroj) „nezodpovedala tomu správnemu obrazu“ Hicksa.[chýba zdroj Voľbu vyhralo špecifické logo, pretože pôsobí silným dojmom, ale súčasne s tým z neho „nekričí“ prehnané umenie.
Ikona Firefoxu sa ako obchodná známka používa na označenie oficiálneho vydania softvéru Firefox spoločnosťou Mozilla. Hoci Firefox používa softvér s otvoreným zdrojovým kódom, táto licencia sa nevzťahuje na dizajn. Preto distribútori softvéru rozširujúci upravené verzie Firefoxu nemôžu používať ikonu Firefoxu.
História
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
Popis: | |||
---|---|---|---|
Stará/nepodporovaná verzia | Podporovaná verzia | Aktuálna verzia |
Verzia | Dátum vydania | Kódové označenie | Gecko |
---|---|---|---|
1.0 | 9. november 2004 | Phoenix | 1.7 |
1.5 | 29. november 2005 | Deer park | 1.8 |
2.0 | 24. október 2006 | Bon Echo | 1.8.1 |
3.0 | 17. jún 2008 | Gran Paradiso | 1.9 |
3.5 | 30. jún 2009 | Shiretoko | 1.9.1 |
3.6 | 21. január 2010 | Namaroka | 1.9.2 |
4.0 | 22. marec 2011 | Tumucumaque[4] | 2.0 |
5.0 | 21. jún 2011 | - | |
6.0 | 16. august 2011 | - | |
7.0 | 27. september 2011 | - | |
8.0 | 8. november 2011 | - | |
9.0 | 20. december 2011 | - | |
10.0 | 31. január 2012 | - | |
17.0 | 20. november 2012 | - | |
24.0 | 17. september 2013 | - | |
56.0 | 8. augusta 2017 | - | |
57.0 | 14. novembra 2017 | Quantum | |
58.0 | 23. januára 2018 | - | |
92.0 | 7. septembra 2021 | - |
Firefox 1.0
Verzia 1.0 bola vydaná 9. novembra 2004. Koniec podpory bol ohlásený 13. apríla 2006 po vydaní verzie 1.0.8.[5]
Firefox 1.5
Verzia 1.5 postavená na novšom vykresľovacom jadre Gecko 1.8 bola vydaná 29. novembra 2005. Bol prepracovaný systém aktualizácií (umožňuje inkrementálne sťahovanie aktualizácií prehliadača). Pribudla podpora štandardu SVG, rozšírenie grafických možností JavaScriptu (podpora značky CANVAS), nový dialóg pre nastavenie prehliadača, priamu voľbu pre výmaz všetkých privátnych informácií, dialóg zobrazený pri chybe načítania stránky nahradila chybová stránka v okne prehliadača, bolo zrýchlené zobrazenie predchádzajúcej stránky. Ďalej bola vylepšená funkcia blokovania vyskakovacích okien a vylepšený bol systém ovládania pomocou klávesnice.
Opravná verzia 1.5.0.12 sa stala posledným vydaním z radu 1.5, ktorá po tomto vydaní prestala byť podporovaná.[6]
Firefox 2.0
Verzia 2.0 bola vydaná 24. októbra 2006. Posledná opravná verzia 2.0.0.20 z radu 2.0 bola uvoľnená 18. decembra 2008.[7]
- Zmeny vo verzii 2.0
- Nové možnosti ochrany pred phishingom
- Kontrola pravopisu (pri vkladaní textu do formulárov)
- Automatické návrhy vyhľadávaných fráz (Google a Yahoo!)
- Nový správca služieb vyhľadávania, integrovanie nových poskytovateľov služieb vyhľadávania
- Nový prednastavený vzhľad ()
- Automatické obnovenie posledného sedenia v prípade pádu aplikácie
- Správca vzhľadu a rozšírení skombinovaný do 1 správcu - "Add-ons"
- Možnosť undo pri zavretí stránky
- Vylepšená podpora SVG (implementácia svg:textPath)
- Záložky: Microsummaries
- Vylepšená podpora náhľadu a použitia Web feeds (RSS)
- Nový inštalátor (založený na NSIS - Nullsoft Scriptable Install System)
- Client-side session and persistent storage
Firefox 3.0
Najväčšou zmenou vo verzii 3.0 je zmena rendovacieho jadra programu. Firefox 3.0 je postavený na jadre Gecko 1.9. Renderovacie jadro prinášajúce novú funkcionalitu a už nepodporuje operačné systémy Windows 95 , Windows 98 a Windows Millenium či staršie verzie Mac OS X.[8] Zároveň ale vďaka nemu je Firefox 3.0 schopný prejsť testom Acid2.
Okrem rozšírenej správy záložiek a histórie, tzv Places je používateľské rozhranie Firefoxu 3.0 lepšie integrované do GUI hostiteľského Operačného systému.[9][10] Podľa predbežného plánu malo k vydaniu verzie 3.0 dôjsť v novembri 2007, avšak v tomto termíne sa podarilo vydať beta verziu. Finálna verzia 3.0 vyšla 17. júna 2008. Mozilla ukončila podporu tejto rady 30. marca 2010 po vydaní aktualizácie 3.0.19[11].
Ďalšími zmenami vo verzii 3.0 sú:
- nové bezpečnostné prvky
- vylepšené automatické dopĺňanie adries v adresnom riadku
- nový systém ukladania hesiel
- zväčšovanie/zmenšovanie stránok vrátane grafiky
- zmenený správca sťahovania súborov (s podporou nadväzovania prerušeného preberania súboru)
- správca zásuvných modulov
- optimalizácie zamerané na zvýšenie výkonu a lepšie využitie pamäte
- správa farieb (nie je prednastavené vo východzej konfigurácii)[12]
- rozšírená podpora SVG [13] a CSS [14]
- Vylepšený rendering písma [15]
- Implementácia HTML:Canvas rozšírená o API pre vykresľovanie textu [16]
- Podpora UTF-8 v adresnom riadku [17]
Firefox 3.5
Firefox 3.5 obsahuje najmä funkcie, ktoré sa sa z časových dôvodoch nepodarilo zapracovať do Firefoxu 3.0. Sú to napríklad vylepšenia SVG, niektoré selektory CSS, alebo podpora audio a video značiek zo špecifikácie HTML 5. Nová verzia bude umožňovať prepnutie do režimu Súkromné prehliadanie (Private Browsing) pri ktorom nebudú na počítači ukladané údaje (história, cookies či dáta zadané do formulárov).[18] Zmenami prešla implementácia jazyka JavaScript, prínosom ktorých je zlepšenie výkonu webových aplikácií.[19] Bola pridaná možnosť zdieľania polohy užívateľa [20] (po odsúhlasení užívateľom). Ďalšími novými funkciami sú napríklad možnosť použitia fontov umiestnených na HTTP serveri, <canvas> text a vylepšená podpora korekcie farieb.
Vývoj verzie pôvodne označenej 3.1 sa oneskoril viac, ako sa očakávalo aj z dôvodu, že bolo implementovanej viac funkcionality, ako bolo pôvodne plánované. Preto bolo rozhodnuté verziu vydať ako 3.5[21]. Posledná aktualizácia 3.5.19 vyšla 28. apríla 2011[22].
Firefox 3.6
Pre vývoj verzie 3.6 bol naplánovaný kratší vývojový cyklus; vývoj sa sústredil najmä na dokončenie prehliadača Fennec určeného pre malé zariadenia, ktorý je vyvíjaný na spoločnom základe s prehliadačom Firefox. Finálnej verzia 3.6 bola sprístupnená 21. januára 2010. Okrem vylepšení v oblasti podpory štandardov [23] či zvýšenia výkonu[24], nová verzia obsahuje aj nasledovné vylepšenia[25][26]:
- vylepšené dopĺňanie formulárov (zohľadnenie frekvencie či doby predchádzajúcich použití v navrhovanom poradí)
- integrácia podpory pre odľahčených témy ("Personas").
- výpomoc pri kontrole aktuálnosti pluginov
- nová záložka sa otvára ako nasledovná k aktuálnej
- video ju možné prehrávať na celú obrazovku, podpora pre ukážkové snímky videa
- hlavné menu môže byť skryté
- stránka pre zjednodušenie technickej podpory (about:support)
- pravidelná defragmentácia dát v lokálnej databáze [27]
- Dodatočná ochrana pred zastaranými zásuvnými modulmi
- integrácia s Windows 7
Mozilla nezvykle pridala funkcionalitu aj počas fázy údržby rady 3.6. V aktualizácii 3.6.4 implementovala beh vybratých zásuvných modulov (pluginov) vo vlastnom procese, čo prinieslo oddelenie stability prehliadača od stability týchto zásuvných modulov. Mozilla ukončila podporu pre túto verziu 23. apríla 2012 spolu s vydaním poslednej aktualizácie (3.6.28). [28]. Dĺžkou podpory 27 mesiacov sa tak stala najdlhšie podporovanou verziou prehliadača.
Firefox 4.0
Vydanie verzie 4.0 bolo pôvodne naplánované na koniec roku 2010, neskôr posunuté na začiatok roku 2011[29]. V oblasti podpory štandardov sa vývoj sústredil na zlepšenie podpory HTML5 a CSS3. Novou je aj podpora technológie WebGL - podpore nového JavaScript API pre vytváranie 3D grafiky. Vývojári sa venovali zlepšovaniu výkonu aplikácie, najmä čo sa týka JavaScriptu, pričom sa pokúsili dostihnúť konkurenčné produkty[30]. Rozsiahle zmeny sa uskutočnili aj v užívateľskom rozhraní. K ďalším vylepšeniam patrí použitie akcelerácie grafických kariet pri určitých operáciách, či zlepšenia v oblasti typografie[31]. Verzia 4 je prvou nepodporujúcou protokol gopher, podpora tohto protokolu je možná pomocou rozšírenia[32].
Počas vývoja bolo uvolnených 5 alfa a 12 beta testovacích vydaní[29].
Vývoj v krátkych vývojových cykloch
Počnúc verziou 5.0 bol vývojový cyklus prehliadača zmenený. Nové verzie sú vydávané častejšie a s menším počtom zmien. Od verzie 6.0 je interval medzi vydaniami stanovený na 6 týždňov [33].
Od verzie 5.0 bola vylepšená podpora štandardov, výkon aplikácie a v neposlednom rade znížená spotreba pamäte. V užívateľskom rozhraní aplikácie však došlo len ku kozmetickým zmenám [34]. V užívateľskom rozhraní verzie 6.0 je najbadateľnejšou zmenou zvýraznenie domény v adresnom riadku a zmena vzhľadu identifikácie stránok. Vývojárom pribudol nový nástroj pre test JavaScriptu kódu "Scratchpad". [35].
Keďže krátky vývojový cyklus nie je vhodný pre všetkých používateľov Mozilla.org začala poskytovať aj verziu s predĺženou podporou [36]. Prvou verziou s predĺženou podporou sa stala verzia 10, ktorá taktiež nahradí dovtedy udržovanú verziu 3.6.
Firefox 56
Verzia 56 bola vydaná 8. augusta 2017. Bola v nej spustená funkcia Firefox Screenshots, ktorá umožňuje snímať obrazovku a ukladať obrázky na cloud alebo si ich stiahnuť. Je zároveň poslednou verziou, ktorá podporuje Android Ice Cream Sandwich.
Firefox 57
Verzia 57 bola vydaná 14. novembra 2017 pre počítače a Androidy s názvom Firefox Quantum. Portálom ZDNet bola označená ako návrat oproti dominantnému Google Chromu po rokoch klesajúceho podielu na trhu. Obsahovala nový vzhľad prehliadaču "Photon", nové vykresľovacie jadro takmer dvakrát rýchlejšie ako dovtedy používané. Firefox 57 prestal podporovať doplnky založené na staršej technológii XUL. V ten istý deň, Mozilla oznámila, že Google bude predvolený vyhľadávač, namiesto Yahoo, ktorý bol predvoleným od 2014. Zároveň s verziou 57 bolo mierne zmenené aj logo prehliadača.
Firefox 58
Verzia 58 bola vydaná 23. januára 2018. Vie rýchlejšie vykresľovať grafiku webovej stánky. Jeho časť beží mimo hlavné vlákno a proces prehliadača. Verzia 58 tiež podporuje: automatické dopĺňanie kreditných kariet, podpora prehrávania FLAC (Free Lossless Audio Codec). Vo Firefox Screenshots pribudla funkcia vkladania zachytených snímok obrazovky priamo do systémovej schránky (clipboard).
Firefox 100
Jubilejná 100 verzia bola vydaná 3. mája 2022. Nová verzia prináša zaujímavú funkciu - obraz v obraze - pričom umožňuje zobrazovať titulky napr. vo videách YouTube a na webových stránkach, ktoré používajú formát WebVTT. Firefox podporuje video HDR.
Rozšírenie
Firefox
|
|||
Prehliadač Mozilla Firefox bol vydaný v čase kedy mal medzi používateľmi dominantný podiel prehliadač Internet Explorer. Firefox získaval najmä týchto používateľov. V júni 2010 bol Firefox celosvetovo podľa štatistík Net Applications druhým najpoužívanejším prehliadačom s 23.81% používateľov (najpoužívanejším bol Internet Explorer s 60.32%).[37]
Podľa odhadov organizácie Mozilla z marca 2010 používalo Firefox 350 miliónov používateľov.[38].
V júli 2010 boli všetci zamestnanci IBM (okolo 400.000) požiadaní aby používali Firefox ako prednastavený prehliadač.[39]
Prekvapenia - tzv. Easter eggs
- about:mozilla: funkčné vo viacerých verziách. Do riadka pre zadávanie adresy zadajte about:mozilla.
- about:robots: funkčné vo verzii 3.0. Do riadka pre zadávanie adresy zadajte about:robots.
Referencie
- ↑ Firefox 110.0, See All New Features, Updates and Fixes . Mozilla, 14.02.2023, cit. 2023-02-18. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Obchodná značka Firefox, USPTO
- ↑ Mozilla Firefox 1.5 Release Notes (FAQ)
- ↑ http://www.mozilla.org/parks/tumucumaque/
- ↑ Firefox 1.0.8 Security and Stability Release and End-of-Life for 1.0.x
- ↑ Firefox 2.0.0.4 and Firefox 1.5.0.12 Security and Stability Update
- ↑ Poznámky k vydaniu 2.0.0.19
- ↑ www.mozilla.com/en-US/firefox/system-requirements-v3.html (po anglicky)
- ↑ blog.mozilla.com/faaborg/2007/10/10/the-firefox-3-visual-refresh-system-integration/ (po anglicky)
- ↑ arstechnica.com/journals/linux.ars/2007/10/16/mozilla-working-on-firefox-3-visual-refresh-for-linux
(po anglicky) - ↑ https://developer.mozilla.org/devnews/index.php/2010/03/30/firefox-3-5-9-and-3-0-19-security-updates-now-available/
- ↑ Firefox 3 Beta 2 Release Notes (po anglicky)
- ↑ Mozilla SVG Status (po anglicky)
- ↑ CSS improvements in Firefox 3 (po anglicky)
- ↑ Firefox 3: Fonts and text (po anglicky)
- ↑ Drawing text using a canvas (po anglicky)
- ↑ Firefox 3: UTF-8 support in location bar (po anglicky)
- ↑ JasnaPaka Blog: Firefox 3.1 nově s podporou private módu (po česky)
- ↑ Mozilla Firefox 3.5 - Poznámky k vydaniu
- ↑ Geolokalizácia vo Firefoxe
- ↑ Shiretoko to be named Firefox 3.5
- ↑ Firefox 4.0.1, 3.6.17 and 3.5.19 security updates now available online. Mozilla Developer News, 2011-04-28, cit. 2011-04-29. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Firefox 3.6 for developers (po anglicky)
- ↑ JavaScript speedups in Firefox 3.6 (po anglicky)
- ↑ Mozilla sprístupnila finálnu verziu Firefoxu 3.6 (po slovensky)
- ↑ wiki.mozilla.org/Support/Firefox3.6:Changes (po anglicky)
- ↑ Firefox 3.6 bude pravidelně defragmentovat své úložiště (po česky)
- ↑ Upcoming Firefox Support Changes, March 23rd, 2012 (po anglicky)
- ↑ a b https://wiki.mozilla.org/Releases
- ↑ http://arewefastyet.com
- ↑ Mozilla Firefox 4 Beta Release Notes
- ↑ https://developer.mozilla.org/en/Firefox_4_for_developers#Other_changes_2
- ↑ https://wiki.mozilla.org/RapidRelease/Calendar (po anglicky)
- ↑ Mozilla Firefox 5.0 Release Notes
- ↑ Přehled novinek vydaného Firefoxu 6 online. Mozilla CZ, 2011-08-16, cit. 2011-08-22. Dostupné online. (po česky)
- ↑ https://wiki.mozilla.org/Enterprise/Firefox/ExtendedSupport Proposal (po anglicky)
- ↑ Browser Market Share for June, 2010 online. Net Applications, 2010-06-01, cit. 2010-07-20. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Erica Jostedt. Introducing the Mozilla State of the Internet Report online. 2010-03-31, cit. 2010-04-01. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Saying it out loud: IBM is moving to Firefox as its default browser online. Bob Sutor, 2010-07-01, cit. 2010-07-02. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mozilla Firefox
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Oficiálna stránka (po anglicky)
- Stránky slovenskej lokalizačnej komunity (po slovensky)
- Prenosná verzia aplikácie (po anglicky)
- Linux User Commands Manual (po anglicky) –
Zdrojeupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mozilla Firefox na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Černá Hora
Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy
Česká verze Wikipedie
Česká Wikipedie
České vysoké učení technické v Praze
Československá armáda
Československá národní rada
Československo
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Řím
Šablona:Citation
Šablona:Cite web
1. duben
1. květen
1. září
10. duben
10. prosinec
11. duben
12. duben
12. květen
13. červen
13. duben
14. duben
14. srpen
1488
15. červen
15. duben
15. květen
15. září
1523
1555
1584
1585
16. duben
16. leden
1619
1651
1652
1661
1671
1673
1674
1677
17. březen
17. duben
1706
1711
1717
1719
1729
1730
1735
1742
1752
1757
1763
1767
1774
1776
1782
1783
1784
1785
1790
1796
18. únor
18. duben
18. leden
1805
1811
1814
1816
1818
1822
1828
1829
1837
1838
1849
1852
1855
1862
1864
1868
1870
1871
1876
1878
1880
1882
1885
1886
1891
1892
1893
1895
19. duben
19. listopad
1900
1904
1906
1907
1910
1912
1913
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1924
1926
1929
1930
1933
1935
1936
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1952
1953
1958
1960
1965
1973
1976
1977
1985
1987
1989
1990
1992
1995
2. červen
2. duben
2. květen
20. duben
2000
2001
2002
2003
2005
2008
2010
2012
2015
2017
2019
2020
2023
21. červen
21. červenec
21. březen
22. duben
23. duben
24. březen
24. duben
24. listopad
24. prosinec
25. duben
25. prosinec
26. duben
27. duben
28. duben
29. únor
29. březen
29. duben
29. srpen
3. únor
3. duben
30. duben
31. červenec
31. březen
31. prosinec
4. říjen
4. duben
4. květen
43 př. n. l.
5. říjen
5. březen
5. duben
5. květen
6. duben
7. duben
753 př. n. l.
8. duben
8. listopad
9. říjen
9. duben
9. září
Aš
ActiveX
Alžběta II.
Alžběta Vilemína Württemberská
Alexandra
Alt attribute
Amálie Vilemína Brunšvicko-Lüneburská
Andie MacDowell
Anthony Quinn
Antonín Kammel
Antonín Novák (houslista)
API
Apple
Apple II
Armáda Spojených států amerických
Article element
Autoritní kontrola
Azovstal
Bedřich Beneš Buchlovan
Benutzer:Kurt Jansson/Vortrag auf dem 19C3
Benutzer:Kurt Jansson/Vortrag auf dem 19C3
BiggestWiki
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Liberce
Bitva u Mutiny
Bitva u Puebly
Blink element
Bořivoj Lůžek
Bob Hurikán
Bologna
Bracket#Angle brackets
Brasília
Brazílie
Britská armáda
Browser engine
Browser Object Model
Bzenecká lípa
Cache (computing)
CamelCase
Canvas element
Cascading Style Sheets
Character encodings in HTML
Charles-Joseph de Flahaut
Charles Darwin
Charlotte Brontëová
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Comparison of browser engines
Comparison of document markup languages
Comparison of stylesheet languages
CSS
CSS#Sources
CSS animations
CSS box model
CSS Flexible Box Layout
CSS grid layout
CSS image replacement
CSS Zen Garden
Diff
Digital container format
Div and span
Document file format
Document Object Model
Document Style Semantics and Specification Language
DokuWiki
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Druhá světová válka
Duben
Dynamic HTML
Dynastie Jižní Ming
Edita Štaubertová
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Emilia Galotti
Emmanuel Macron
Encyclopædia Britannica
Encyklopedie
Encyklopedie Navajo
Evoluce
Fantasy
Fault-tolerant system
Ferdinand Peroutka
Fieldset
File:HTML5 logo and wordmark.svg
File:Question book-new.svg
File:Wikibooks-logo.svg
Filename extension
Filmová promítačka
First-person shooter
Font family (HTML)
Formatting Output Specification Instance
Frame (World Wide Web)
François Athanase de Charette de la Contrie
Francie
Francouzská armáda
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
František Ferdinand Šamberk
František Suchý Pražský
Fredrik Bajer
Friedrich Fröbel
Gemeinsame Normdatei
Georg Joseph Kamel
Glen Hansard
Gotthold Ephraim Lessing
Gregoriánský kalendář
Guy Lafleur
Hannibal Goodwin
Havajština
Help:HTML in wikitext
Help:Maintenance template removal
Help:Referencing for beginners
Hippolyte Taine
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Holy grail (web design)
Honolulu
Hospodářský růst
HTML
HTML5
HTML5 audio
HTML5 video
HTML attribute
HTML editor
HTML element
HTML element#Images and objects
HTML elements
HTM (disambiguation)
Humphry Repton
Hyperlink
Hypertext
HyperText Markup Language
Iggy Pop
Ignacio Zaragoza
Ignatius Krahl
Ingenuity
International Standard Book Number
Internetová diskuse
Internetový bot
Internet Explorer
IP adresa
Isaac Asimov
Itálie
Ivan Petrovič Kulibin
Janez Janša
Jan Štrobl
Jan Kostrhun
Jan Pavel II.
Jan van Riebeeck
Jarmila Stojčevská
Jaroslav Hýbl
Jaroslav Hutka
Jaroslav Kvapil (skladatel)
JavaScript
JavaScript Style Sheets
Jean-Baptiste Biot
Jiří Čepelák
Jiří Hrubeš
Jiřina Šedinová
Johann Christian Ferdinand Höfer
John Law
Josef I. Habsburský
Joseph Vaz
Jozef Herda
Judita Čeřovská
Kaligrafie
Kapské Město
Karel Balling (chemik)
Karel Pippich
Karlštejn
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Klaus Schulze
Kuo-c’-ťien
Květen
Ladislav Koubek
Ladislav Pavelka
Language code
Lee de Forest
Leopold Antonín Podstatský
Less (stylesheet language)
Less (style sheet language)
Library of Congress Control Number
Lidé a země
Listopad
List of style sheet languages
List of XML and HTML character entity references
Lodovico Carracci
Louis-Auguste Bisson
Lynx (browser)
Madagaskar
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Marcus Antonius
Maria Anna Sala
Mariupol
Markup (computer programming)
Markup language
Marquee element
Meda Mládková
MediaWiki
Media type
Metapedie
Meta element
Mezinárodní měnový fond
Michel Rolle
Miloš Zeman
Mittelbau-Dora
Moldavsko
Mozilla Firefox
Mwai Kibaki
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Návrhový vzor
Nadace Wikimedia
Nanking
Necyklopedie
Nikola Buranská
Norbert Frýd
Nosticovo divadlo
Nupedia
Odbory
Olbram Zoubek
Open file format
Opera (web browser)
Osecký klášter
Otevřený software
Oxford English Dictionary
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Partyzán
Paul Karrer
Pavel Zářecký
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Petr Nečas
Petr Pokorný (teolog)
Petr Rak
Plnotext
Plugin
Podněstří
Polsko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
PostCSS
Praha
Pravda (noviny)
Prezident
Programovací jazyk
Q171#identifiers
Q171#identifiers|Editovat na Wikidatech
Qt (software)
Quirks mode
Radim Uzel
Refreshable Braille display
Responsive web design
Rio de Janeiro
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Robert Saudek
Robert Smith (hudebník)
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sýrie
Safari (web browser)
Sass (stylesheet language)
Sass (style sheet language)
Scripting language
Sedmiletá válka
Semantics
Semantic Web
Separation of concerns
Separation of content and presentation
Seznam českých wiki encyklopedií
Slávka Budínová
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
SMIL Timesheets
Sociální software
Software
Software release life cycle
Soubor:Andie MacDowell Cannes.jpg
Soubor:Anthony Quinn signed.JPG
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:GlenHansard.jpg
Soubor:HNL Wiki Wiki Bus.jpg
Soubor:Hutka.simecek.jpg
Soubor:IggyChesterRocks.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Olbram-Zoubek.jpg
Soubor:Paul Karrer.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Queen Elizabeth II March 2015.jpg
Soubor:Robert Smith of The Cure live in Singapore 1 August 2007.jpg
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/0-201-71499-X
Speciální:Zdroje knih/2-9520514-4-5
Speciální:Zdroje knih/9781448855575
Spojené státy americké
Standard Generalized Markup Language
Strojový překlad
Structured document
Stuttgart
Style sheet (desktop publishing)
Style sheet (web development)
Style sheet language
Stylish
Stylus (browser extension)
Stylus (stylesheet language)
Stylus (style sheet language)
Světová ekonomika
Třída T 47
Tableless web design
Template:CSS
Template:HTML
Template:Stylesheet languages
Template talk:CSS
Template talk:HTML
Template talk:Stylesheet languages
Teroristické útoky na Srí Lance 21. dubna 2019
Theodor Kašpárek
Tiskař
Turecko
TWiki
Type code
Ukrajina
Ulrich von Hutten
Unicode and HTML
Uniform Type Identifier
UseModWiki
User agent
User interface style sheet language
Václav Cigler
Vídeň
Věra Nerušilová
V-2
Vannevar Bush
Vichistická Francie
Viktor Janiš
Viktor Zvjahincev
Vláda Černé Hory
Vladimír Hulpach
Vlasta Prachatická
Vojtěch Říhovský
Volby prezidenta Francie 2022
Vzdušný prostor
W3C Markup Validation Service
Ward Cunningham
Web3D
WebCL
WebGL
WebGPU
Webový prohlížeč
Webpage
WebXR
Web browser
Web colors
Web content
Web design
Web page
Web server
Web storage
WHATWG
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedia:Verifiability
Wikipedie
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
WikiSkripta
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiki (rozcestník)
Wiki Wiki Shuttle
Wolfenstein 3D
World Wide Web
World Wide Web Consortium
WYSIWYG
XHTML
XHTML Basic
XHTML Mobile Profile
XSL
XSLT
Zdeněk Fiala
Značkovací jazyk
Zvukový film
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk