A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Národný park „Udegejskaja legenda“ (rus. Национальный парк «Удэгейская легенда») bol založený 9. júla 2007. Nachádza sa na východnej Sibíri v Krasnoarmejskom rajóne Prímorského kraja v Rusku, v centrálnej časti horského pásma Sichote-Aliň. Zaberá plochu 88 600 ha na strednom toku rieky Boľšaja Ussurka. Jeho úlohou je ochrana prírody, pôvodnej kultúry národa Udegejcov a rozvoj ekoturizmu v tejto oblasti.[1] Na pomerne malej ploche lesov a riek sa nachádza množstvo rôznorodých druhov rastlín a živočíchov, z ktorých desiatky sú chránené. Od roku 1935 bola táto oblasť súčasťou väčšej prírodnej rezervácie Sichote-Aliň, no potom tento status stratila. Nemalo to však negatívny vplyv na biodiverzitu a v súčasnosti vyhlásený národný park plní okrem iného aj úlohu biokoridora medzi touto rezerváciou (zapísanou od roku 2001 do UNESCO) a dolinou rieky Bikin.[1] Správa parku sa nachádza v obci Roščilo, súčasťou je aj múzeum mineralógie.
Flóra a fauna
Oblasť národného parku zaberá územie s nadmorskými výškami od 200 m n. m. v údolí rieky Boľšaja Ussurka až po nadmorské výšky okolo 1 300 m (najvyšší bod parku je hora Armu – 1 330 m n. m.[2]). To je dôvod, prečo má také pomerne malé územie veľmi bohatú biodiverzitu. V údoliach Veľkej Ussurky a jej prítokov sa vyskytujú prevažne listnaté lesy, postupne vo vyšších častiach prevažujú ihličnaté. Rastú tu najmä brest horský, jaseň, borovica cédrová, smrek ajanský, jedľa mandžuská, breza japonská a iné druhy drevín. Rastie tu cez 30 druhov ohrozených cievnatých rastlín a 12 druhov vzácnych lišajníkov zapísaných v Červenej knihe Ruskej federácie (resp. ZSSR). Možno tu nájsť chladnomilné aj teplomilné rastliny.
Typickými zvieratami sú medveď ušatý a medveď hnedý, územie národného parku je centrálnou oblasťou výskytu tigra amurského. Takisto tu žije množstvo druhov vtákov, k najvzácnejším patria žeriav čierny, kačička mandarínska, bocian čierny, výr blakistonov, potápač šupinatý a dikuša dôverčivá.
Kultúrne dejiny oblasti
Osídlenie oblasti je doložené už od doby kamennej, bolo tu odkrytých 28 archeologických lokalít.[3] Neďaleko od Národného parku sa našli pozostatky sídliska, ktoré bolo centrom severnej časti stredovekého štátneho útvaru predkov Udegejského národa, ktorého život je tu doložený nepretržite už jeden a pol tisícročia. V 20. storočí sa socializmus snažil integrovať všetky národy ZSSR a značne tak narušil kultúry pôvodných obyvateľov. Z tohto dôvodu slúži národný park aj ako ochrana ohrozenej pôvodnej udegejskej kultúry, svätýň i archeologických nálezísk a sú v ňom vyčlenené zóny pre tradičný spôsob života Udegejcov.
Zaujímavosti
V týchto končinách sibírskej tajgy žil aj legendárny lovec Dersu Uzala, ktorého príbeh vyšiel knižne v roku 1923 (pozri Dersu Uzala (kniha)) a neskôr bol dvakrát sfilmovaný. Prvýkrát v roku 1961 (pozri Dersu Uzala (film 1961)) a v roku 1975 (pozri Dersu Uzala (film 1975)). Malá dedina na hranici národného parku nesie meno Dersu.
Externé odkazy
Referencie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk