Národný park „Udegejskaja legenda“ (rus. Национальный парк «Удэгейская легенда») bol založený 9. júla 2007. Nachádza sa na východnej Sibíri v Krasnoarmejskom rajóne Prímorského kraja v Rusku, v centrálnej časti horského pásma Sichote-Aliň. Zaberá plochu 88 600 ha na strednom toku rieky Boľšaja Ussurka. Jeho úlohou je ochrana prírody, pôvodnej kultúry národa Udegejcov a rozvoj ekoturizmu v tejto oblasti.^[1] Na pomerne malej ploche lesov a riek sa nachádza množstvo rôznorodých druhov rastlín a živočíchov, z ktorých desiatky sú chránené. Od roku 1935 bola táto oblasť súčasťou väčšej prírodnej rezervácie Sichote-Aliň, no potom tento status stratila. Nemalo to však negatívny vplyv na biodiverzitu a v súčasnosti vyhlásený národný park plní okrem iného aj úlohu biokoridora medzi touto rezerváciou (zapísanou od roku 2001 do UNESCO) a dolinou rieky Bikin.^[1] Správa parku sa nachádza v obci Roščilo, súčasťou je aj múzeum mineralógie.

Oblasť národného parku zaberá územie s nadmorskými výškami od 200 m n. m. v údolí rieky Boľšaja Ussurka až po nadmorské výšky okolo 1 300 m (najvyšší bod parku je hora Armu – 1 330 m n. m.^[2]). To je dôvod, prečo má také pomerne malé územie veľmi bohatú biodiverzitu. V údoliach Veľkej Ussurky a jej prítokov sa vyskytujú prevažne listnaté lesy, postupne vo vyšších častiach prevažujú ihličnaté. Rastú tu najmä brest horský, jaseň, borovica cédrová, smrek ajanský, jedľa mandžuská, breza japonská a iné druhy drevín. Rastie tu cez 30 druhov ohrozených cievnatých rastlín a 12 druhov vzácnych lišajníkov zapísaných v Červenej knihe Ruskej federácie (resp. ZSSR). Možno tu nájsť chladnomilné aj teplomilné rastliny.

Typickými zvieratami sú medveď ušatý a medveď hnedý, územie národného parku je centrálnou oblasťou výskytu tigra amurského. Takisto tu žije množstvo druhov vtákov, k najvzácnejším patria žeriav čierny, kačička mandarínska, bocian čierny, výr blakistonov, potápač šupinatý a dikuša dôverčivá.

Osídlenie oblasti je doložené už od doby kamennej, bolo tu odkrytých 28 archeologických lokalít.^[3] Neďaleko od Národného parku sa našli pozostatky sídliska, ktoré bolo centrom severnej časti stredovekého štátneho útvaru predkov Udegejského národa, ktorého život je tu doložený nepretržite už jeden a pol tisícročia. V 20. storočí sa socializmus snažil integrovať všetky národy ZSSR a značne tak narušil kultúry pôvodných obyvateľov. Z tohto dôvodu slúži národný park aj ako ochrana ohrozenej pôvodnej udegejskej kultúry, svätýň i archeologických nálezísk a sú v ňom vyčlenené zóny pre tradičný spôsob života Udegejcov.

V týchto končinách sibírskej tajgy žil aj legendárny lovec Dersu Uzala, ktorého príbeh vyšiel knižne v roku 1923 (pozri Dersu Uzala (kniha)) a neskôr bol dvakrát sfilmovaný. Prvýkrát v roku 1961 (pozri Dersu Uzala (film 1961)) a v roku 1975 (pozri Dersu Uzala (film 1975)). Malá dedina na hranici národného parku nesie meno Dersu.

• Oficiálna stránka Národného parku Udegejskaja legenda (po rusky)