Náuka o kontrapunkte je skúmanie pravidiel vhodného vedenia hlasov s ohľadom na ich vyhovujúce súznenie.

Náuka o kontrapunkte sa člení na

1. výskum vokálneho kontrapunktu, ktorý zahrnuje zásady z obdobia vokálnej polyfónie v renesancii,
2. skúmanie inštrumentálneho kontrapunktu, ktorý vychádza z barokovej hudby a predovšetkým z diela Bacha,
3. výskum moderného kontrapunktu, ktorý sa týka polyfónie v najnovšej hudbe.

Význam štúdia kontrapunktu:

1. rozvíja počutie viachlasu a schopnosť predstaviť si súčasné znenie niekoľkých rôznych melódií,
2. vedie k vytváraniu polyfónnych skladieb (pri dôkladnom štúdiu),
3. napomáha aj pri vytváraní prostých úprav piesní a ich sprievodov do podoby plynulejšieho vedenia hlasov,
4. poskytuje základné pojmy pre rozbor polyfónnych skladieb alebo polyfónnych úsekov v skladbách.

Základom štúdia kontrapunktu je spájanie melódií.

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.