A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
NGC 1275 | |
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
---|---|
Typ | Seyfertova galaxia |
Trieda | cD;pec;NLRG |
Rektascenzia | 03h 19m 48,1s |
Deklinácia | 41° 30′ 42″ |
Vzdialenosť | 235 Mly |
Červený posun | 5264 ± 11 km/s |
Zdanlivá jasnosť (V) | 12,6 |
Zdanlivé rozmery (V) | 2′,2 × 1′,7 |
Súhvezdie | Perzeus |
Fyzické charakteristiky | |
Iné označenia | Perseus A, PGC 12429, UGC 2669 |
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 03h 19m 48s; 41° 30′ 42″
NGC 1275 je galaxia v súhvezdí Perzeus, ktorú objavil nemecký astronóm Heinrich Louis d’Arrest 14. februára 1863. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť je 11,7. Je známa ako seyfertova galaxia a podľa nej sa nazýva celá skupina aktívnych galaxií podobných kvazarom. Býva označovaná aj ako 3C 84 alebo Abell 426 a je totožná s rádiovým zdrojom Perseus A. Je dominantnou galaxiou Kopy galaxií v Perzeovi.
Objavil ju americký astronóm Carl Keenan Seyfert v roku 1943. Galaxia je mohutným zdrojom rádiového a röntgenového žiarenia ako Perseus X-1 alebo 3U 0316+41. Jej jadro je veľmi aktívne. Nachádza sa v ňom pravdepodobne superhmotná čierna diera, ktorá tvorí zdroj jeho činnosti. Centrálnu oblasť obklopuje obrovský mrak s priemerom rádovo stoviek až tisícok svetelných rokov. Dochádza v ňom k erupciám, pri ktorej jadro galaxie vyvrhuje obrovské mraky plynu s hmotnosťou až stoviek hmotností Slnka a rýchlosťou až 5000 km/s. Chumáčová štruktúra mraku svedčí o prerušovanom vyvrhovaní plynov z jadra. NGC 1275 vlastne predstavuje zrážku dvoch galaxií. Disk prašnej špirálovej galaxie pretína veľkú eliptickú galaxiu. Pod vplyvom slapových síl vzniká v mieste zrážky množstvo nových hviezd. Seyfertove galaxie majú všetky veľmi jasné jadro žiariace prevažne v infračervenom spektre a nie príliš výrazné ramená. Dnes ich poznáme asi 200 a prvú z nich (NGC 1068) objavil ešte v roku 1908 E. Fatt, dôkladne sa však nimi začal zaoberať až Carl Seyfert. Seyfertove galaxie tvoria asi 1 až 2 % zo špirálových galaxií rovnakej svietivosti. Zdrojom ich energie je gravitačná sila obrej čiernej diery v ich jadrách. Predpokladá sa, že veľké špirálové galaxie (vrátane Galaxie) strávia približne desatinu svojho života v aktívnom, „seyfertovskom“ období. Sayfertove galaxie sa delia na dve skupiny: Seyfertove galaxie 1 a 2.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk