NGC 1275 - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

NGC 1275
NGC 1275
Pozorovacie dáta
(Epocha 2000.0)
TypSeyfertova galaxia
TriedacD;pec;NLRG
Rektascenzia03h 19m 48,1s
Deklinácia41° 30′ 42″
Vzdialenosť235 Mly
Červený posun5264 ± 11 km/s
Zdanlivá jasnosť (V)12,6
Zdanlivé rozmery (V)2′,2 × 1′,7
SúhvezdiePerzeus
Fyzické charakteristiky
Iné označeniaPerseus A, PGC 12429,
UGC 2669
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie

Súradnice: Hviezdna mapa 03h 19m 48s; 41° 30′ 42″

NGC 1275 je galaxia v súhvezdí Perzeus, ktorú objavil nemecký astronóm Heinrich Louis d’Arrest 14. februára 1863. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť je 11,7. Je známa ako seyfertova galaxia a podľa nej sa nazýva celá skupina aktívnych galaxií podobných kvazarom. Býva označovaná aj ako 3C 84 alebo Abell 426 a je totožná s rádiovým zdrojom Perseus A. Je dominantnou galaxiou Kopy galaxií v Perzeovi.

NGC 1275

Objavil ju americký astronóm Carl Keenan Seyfert v roku 1943. Galaxia je mohutným zdrojom rádiového a röntgenového žiarenia ako Perseus X-1 alebo 3U 0316+41. Jej jadro je veľmi aktívne. Nachádza sa v ňom pravdepodobne superhmotná čierna diera, ktorá tvorí zdroj jeho činnosti. Centrálnu oblasť obklopuje obrovský mrak s priemerom rádovo stoviek až tisícok svetelných rokov. Dochádza v ňom k erupciám, pri ktorej jadro galaxie vyvrhuje obrovské mraky plynu s hmotnosťou až stoviek hmotností Slnka a rýchlosťou až 5000 km/s. Chumáčová štruktúra mraku svedčí o prerušovanom vyvrhovaní plynov z jadra. NGC 1275 vlastne predstavuje zrážku dvoch galaxií. Disk prašnej špirálovej galaxie pretína veľkú eliptickú galaxiu. Pod vplyvom slapových síl vzniká v mieste zrážky množstvo nových hviezd. Seyfertove galaxie majú všetky veľmi jasné jadro žiariace prevažne v infračervenom spektre a nie príliš výrazné ramená. Dnes ich poznáme asi 200 a prvú z nich (NGC 1068) objavil ešte v roku 1908 E. Fatt, dôkladne sa však nimi začal zaoberať až Carl Seyfert. Seyfertove galaxie tvoria asi 1 až 2 % zo špirálových galaxií rovnakej svietivosti. Zdrojom ich energie je gravitačná sila obrej čiernej diery v ich jadrách. Predpokladá sa, že veľké špirálové galaxie (vrátane Galaxie) strávia približne desatinu svojho života v aktívnom, „seyfertovskom“ období. Sayfertove galaxie sa delia na dve skupiny: Seyfertove galaxie 1 a 2.


… | NGC 1274 | NGC 1275 | NGC 1276 | …


Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o NGC 1275





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk