Nektár je cukornatá tekutina, ktorú vytvárajú niektoré rastliny. Medník (alebo tiež nektárium) je miesto na rastline, odkiaľ vyteká nektár.

Nektár vzniká buď v kvetoch, kde láka opeľovačov, či mimo kvet, kde predstavuje zdroj živín pre mutualistické živočíchy, ktoré za odplatu chránia rastlinu. Vytvára sa prevažne len u krytosemenných rastlín opeľovaných hmyzom. Je to roztok sacharózy, glukózy resp. fruktózy a v malých množstvách obsahuje alkoholy, aminokyseliny, organické kyseliny, fosfáty a iné.

Nektár všetkých rastlín nemáva vždy rovnaké zloženie, môže v ňom byť dominantná buď sacharóza alebo glukóza/fruktóza alebo môžu byť obe zložky v rovnováhe. Nektár je nutné chápať aj ako ekonomicky dôležitú surovinu, ako zdroj potravy pre včely, ktoré vyrábajú med a zaisťujú opelenie entomogamických rastlín.

Nektárium je miestom, z ktorého je vonkajším rastlinným pletivom (žľazami) nektár vylučuje, vyteká na princípe difúzie. Zvyšujúca sa koncentrácia cukru v nektáre vysychajúcom na vzduchu, napr. počas silného slnka, zvyšuje osmotickú silu a tá z pletiva vyťahuje novú a novú vodu, takže aj u zvädnutých rastlín je nektárium stále vlhké.

Ak nektárium opláchneme vodou, zmyje sa cukor, osmóza zanikne a nektárium zostane ďalej suché. Ak priložíme k jeho ústiu zrniečko cukru, osmóza opäť začne a na nektáriu zase zostane nevysychajúca kvapôčka sladkého roztoku. Aby sa toto nestalo, sú rozmanitým spôsobom kryté proti vode, napr. postavením kvetu, šupinkami alebo rozličnými strieškami či pohybmi okvetia.

Florálne nektárium je umiestnené vo kvetoch alebo na ich častiach. Tvar i skladba nektárií sú pre každý druh rastliny typické. Nektária bývajú uložené tak, aby sa hmyz idúci za nektárom musel telom dotknúť peľníc, ktoré ho poprášia peľom, a pri predieraní sa k nektáru dotknúť stigmy, čím sa nalepia peľové zrná na stigmu.

Často sú to žľazy na povrchu znateľne oddelené, napr. priehlbiny alebo hrboľky, niekedy sú žlté alebo nápadné leskom a vlhkosťou od nektáru. Vylučovacie žliazky môžu byť umiestnené na kvetnom lôžku, na boku alebo vo väčšom počte v kruhu okolo piestika, niekedy tiež tvoria okolo piestika kruhovitý val. Inokedy môžu byť k vylučovaniu nektáru prispôsobené kvetné obaly; buď sú redukované a úplne premenené v nektárium (napr. ostrohy u orchideí), alebo len ich časť (napr. malé jamky pri báze okvetia ľaliovitých). U niektorých semeníkov vykonávajú funkciu nektária aj septálne žliazky z jeho prepážok, ktoré svoj obsah vylučujú štrbinami na povrch. Ako nektárium slúžia aj viacbunkové žľaznaté trichómy. Veľakrát sú nektáriom zhrubnuté spodné časti čnelky alebo prispôsobené patyčinky.

Niektoré druhy nektária, hlavne extraflorálne, majú na vylučovanie nektáru vlastné cievne zväzky kryté silnou vrstvou kutikuly, ktorá ich chráni pred vyschnutím. Inokedy sú nektária tvorené niekoľkými radmi nektárových buniek umiestnených tesne pod pokožkou a krytých vypuklými papilami vylučujúcimi nektár.

Vylučuje nektár mimo kvet, býva najčastejšie na listovej stopke, okraji listu alebo jeho strednej žilnatine; v podstate však môže byť na takmer všetkých možných miestach rastliny, na gemách, kvetných stopkách, prílistkoch, v pazuchách listov alebo odbočujúcich stoniek. Ich nektár nie je určené pre opeľovačov, jeho význam je iný. Jednak láka niektorých hmyzožravých predátorov, aby rastline pomohli v súperení s bylinožravcami, a potom aby sa prítomný hmyz, väčšinou slabí opeľovači, nedostali k nektáru v kvete. Často sa to stopercentne nepodarí, mravce síce likvidujú húsenice, ale zase roznášajú po rastline vošky.

• včelárska rastlina

Biologický portál

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nektár

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nektar na českej Wikipédii.