A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Nemecké Rakúsko Deutsch-Österreich, Deutschösterreich
| |||||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||||
Rozloha
|
118 311 km²
| ||||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||||
Počet obyvateľov
|
10 370 000
| ||||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||||
Vznik
|
12. novembra 1918 (vyhlásenie republiky)
| ||||||||||||||
Zánik
|
|||||||||||||||
|
Nemecké Rakúsko (nem. Deutsch-Österreich, Deutschösterreich) bol štát, ktorý bol vyhlásený krátko po ukončení prvej svetovej vojny ako pohrobok Predlitavska na územiach s väčšinovým nemeckým obyvateľstvom.
V Rakúsko-Uhorsku bolo označenie Nemecké Rakúsko používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi Nemcami. Po prvej svetovej vojne si rovnaký názov zvolilo Rakúsko, ktoré tak vyjadrilo túžbu po spojení s Nemeckom (konštituovalo sa ako jeho časť).[1]
Nemecké Rakúsko si nárokovalo všetky územia s väčšinovo nemeckým obyvateľstvom (sčasti aj s menšinovým) zaniknutej habsburskej ríše: 118 311 km², na ktorých žilo 10,4 milióna obyvateľov. Tieto nároky zahŕňali celé dnešné Rakúsko (s výnimkou Burgenlandu), k tomu navyše Južné Tirolsko a mesto Tarvisio (oboje dnes v Taliansku); južné Korutánsko a južné Štajersko (dnes v Slovinsku; a Sudetenland a Nemecké Čechy (oboje sa neskôr stali súčasťou Sudet) v dnešnom Česku. V tej dobe rozprávala väčšina obyvateľov daných území po nemecky. V skutočnosti bola moc Nemeckého Rakúska obmedzená len na podunajské a alpské provincie bývalej habsburskej ríše, teda približne na dnešné Rakúsko.
Dejiny
V Rakúsko-Uhorsku bolo označenie Nemecké Rakúsko používané ako neoficiálny názov pre územia obývané rakúskymi Nemcami. S kolapsom ríše na jeseň 1918 sa poslanci nemeckej národnosti v predlitavskom parlamente (Ríšska rada, posledné voľby sa konali v roku 1911) rozhodli vytvoriť štát Nemecké Rakúsko. Bolo zvolané dočasné národné zhromaždenie nezávislého nemecko-rakúskeho štátu (21. október 1918), ktorého sa zúčastnili aj zastupitelia z Čiech, Moravy a Sliezska, ktorí odmietali príslušnosť k Česko-Slovensku (vyhlásené 28. októbra 1918). 12. novembra 1918 bola vyhlásená Nemecko-rakúska republika, názov odkazoval na túžbu Rakúska po spojení s Nemeckom.[1] Saintgermainská zmluva zakázala Rakúsku používať v názve spojenie Nemecko-rakúska a zakázala spojenie Rakúska s Nemeckom (Anschluss).[1]
Podcelky
Nemecké Rakúsko pozostávalo z deviatich provincií (Provinzen):
- Horné Rakúsko (Oberösterreich), dnešný spolkový štát Horné Rakúsko plus Šumavská župa (Böhmerwaldgau) v dnešnom Juhočeskom kraji;
- Dolné Rakúsko (Niederösterreich), dnešný spolkový štát Dolné Rakúsko a Viedeň plus Nemecká južná Morava (Deutschsüdmähren), dnes v Česku rozdelená medzi Juhomoravský kraj, Kraj Vysočina a Juhočeský kraj;
- Nemecké Čechy (Deutschböhmen), územie západných a severných Čiech, ktoré bolo neskôr súčasťou Sudet v rokoch 1938–45 - mestá Cheb (Eger), Karlovy Vary (Karlsbad), Ústí nad Labem (Aussig), Liberec (Reichenberg);
- Sudetsko (Sudetenland), časti severnej Moravy, Rakúskeho Sliezska a východných Čiech. Hranice nekorešpondujú s neskorším vymedzením Sudet;
- Štajersko (Steiermark), vrátane Mariboru (Marburg an der Drau) a Dolného Štajerska (dnes v Slovinsku);
- Salzbursko (Salzburg), dnešná spolková krajina;
- Korutánsko (Kärnten), vrátane väčšinovo slovinského južného Korutánska;
- Tirolsko (Tirol), vrátane južného Tirolska, ale nie mesto Trentino;
- Vorarlbersko, celá dnešná spolková krajina;
- Viaceré nemeckojazyčné enklávy (odlúčené jazykové oblasti - Einschlussgebiete) na Morave - jazykové ostrovy okolo Brna (Brünn), Jihlavy (Iglau) a Olomouca (Olmütz) obklopené českojazyčnými územiami.[2] Nemecká menšina v mestách ako Praha, České Budějovice, Plzeň takisto žila v enklávach, ale nároky na odlúčené oblasti v Čechách boli pod vplyvom Lodgmana von Auen odvolané.[2] Faktom zostáva, že nároky na jazykové ostrovy na Morave boli bez reálnej možnosti uplatniť na daných územiach svoju suverenitu.[2]
Zánik
Všetky z nárokovaných území, ktoré ležia mimo dnešného Rakúska (niektoré len s nemeckou menšinou) boli rýchlo obsadené jednotkami druhých krajín, ktoré si ich takisto nárokovali. Jedine etnickí Nemci v západnej časti Uhorska, ktorí tvorili väčšinu na území známom neskôr ako Burgenland žiadali o pripojenie k Rakúsku a boli pri tom úspešní (z územia bola vytvorená spolková krajina Burgenland), s výnimkou oblasti Šopronu (Ödenburg), ktorý mal byť hlavným mestom spolkovej krajiny, ale pre sporné referendum, zostalo súčasťou Maďarska.
Referencie
- ↑ a b c Deutschösterreich . Austria-Forum, . Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ a b c JAŠŠ, Richard; FŇUKAL, Miloš. The German language island of Brno, Olomouc and Jihlava during German-Austrian irredentism in the autumn of 1918 . MORAVIAN GEOGRAPHICAL REPORTS, 2009, . Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Republic of German Austria na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Austria felix, nube!
Bitka na Moravskom poli
Bitka pri Bratislave
Bitka pri Kressenbrunne
Bitka pri Lechu
Blatenské kniežatstvo
Dedičné krajiny (Rakúsko)
Dejiny Rakúska
Gott erhalte Franz den Kaiser
Habsburská monarchia
Hlavný kapitanát (Kráľovské Uhorsko)
Hofburg (Viedeň)
Karantánia
Karlovský mier
Korutánske vojvodstvo
Korutánsko (historické územie)
Kraňsko
Nemecké Rakúsko
Nemecký spolok
Neubergská zmluva
Októbrový diplom
Pál Prónay
Pillersdorfova ústava
Privilegium minus
Protestantský patent (1861)
Prvá Rakúska republika
Rímsko-nemecká ríša
Rakúske arcivojvodstvo
Rakúske korunovačné klenoty
Rakúsko-Uhorsko
Rakúsky štát
Rongyos gárda
Rukojemnícka dráma v Marcheggu
Samova ríša
Sliezske vojny
Stadionova ústava
Svätá aliancia
Svätá rímska ríša nemeckého národa
Tirolsko (historické územie)
Tolerančný patent
Trianonská mierová zmluva
Včasnoslovanské obdobie
Veľká Morava
Viedenský kongres (1515)
Vindobona
Vojna o španielske dedičstvo
Zalitavsko
Zlatá cesta (história)
Zlatý rakúskej meny
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk