Neorenesančná radnica vo Valticiach
budova radnice
pohľad na radnicu od zámku cez námestie Slobody
Štát	Česko
Kraj	Juhomoravský
Okres	Břeclav
Mesto	Valtice
Historická krajina	Morava
Nadmorská výška	192 m n. m.
Súradnice	48°44′28″S 16°45′16″V / 48,74111°S 16,75444°V / 48.74111; 16.75444
Výška	38 m
Autor	Jan Drexler
Štýl	neorenesancia
Vznik	1889
Pre verejnosť	verejnosti prístupný, radnica
Stav	zrenovovaný
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Neorenesančná radnica je budova radnice z konca 19. storočia na námestí Slobody v centre mesta Valtice v okrese Břeclav v Juhomoravskom kraji. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.^[1][2][3]

Dejiny a charakteristika

Prvá radnica stála vo Valticiach preukázateľne už na konci 14. storočia a slúžila svojmu účelu až do roku 1763, kedy ju spolu s velkou časťou mesta zničil požiar. Už v roku 1764 však v meste stála nová radnica, tentoraz už na mieste dnešnej budovy. Rýchlemu postaveniu tejto radnice pomohla predovšetkým finančná pomoc od Jozefa Václava z Lichtenštejnu, ako aj od miestnych živnostníkov. Táto budova bola v druhej polovici 19. storočia čiastočne zrenovovaná, ale neskôr sa rozhodlo o výstavbe radnice novej.^[1][3]

Velkú zásluhu na výstavbe má predovšetkým vtedajší starosta Karel Haussner. Jedným z dôvodov na výstavbu novej budovy bola aj nutnosť jej rozšírenia z dôvodu umiestnenia okresného súdu.^[1][3]

Za účelom stavby radnice bola zbúraná pôvodná radničná budova, ako aj jeden susediaci meštiansky dom. Budova bola postavená v neornesenčnom slohu pod vedením viedenského architekta Jana Drexlera v rokoch 1887 - 1889. Takmer polovicu nákladov na stavbu uhradil Ján II. z Lichtenštejnu a sporitelňa.^[2][1] Budova je 38 metrov vysoká. Vstup do radnice zabezpečujú dva neorenesančné portály, jeden s mestským a jeden s cisárskym znakom. Veža radnice je vybavená ochozom. Na prednej fasáde budovy sa nachádza mestský znak a hodiny. Schodisko v budove je vyrobené z mannersdorfského kameňa. ^[2][3]

Radnica je dominantou severozápadnej strany valtického hlavného námestia Slobody.^[2][3]

V minulosti sa v budove okrem radnice sídlili aj mestská sporitelňa, múzeum, súd, daňový úrad a jednacia sieň. o dvornom trakte sa nachádzala väznica a byty pre dozorcov, daňových úradníkov a obecného tajomníka.^[2][3]

Dnes v budove radnice sídli mestský úrad a mestská knižnica.^[2]

Referencie