Londýnska štvrť Brixton sa v 80. rokoch 20. storočia stala dejiskom vážnych nepokojov a násilností. Tieto udalosti sú v angličtine označované ako Brixton Riots (slovensky Nepokoje v Brixtone). Násilnosti, ktoré sa odohrali počas soboty 11. apríla 1981 sú považované za vôbec najhoršiu vzburu 20. storočia v Anglicku.^[1] Nepokoje sa opakovali 28. septembra 1985 a potom v menšej miere v roku 1995.

Brixton bola a do istej miery ešte stále je štvrťou, v ktorej žije prevažne černošské obyvateľstvo karibského pôvodu. Štvrť trápili ekonomické a sociálne problémy – vysoká nezamestnanosť (približne dvaja z troch nezamestnaných obyvateľov štvrte boli černi), vysoká miera kriminality a nekvalitné a neposačujúce bývanie. Polícia bola silne nenávidená a jej proaktívne konanie v snahe znížiť kriminalitu sa nestretlo s pochopením a viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu napätia. Na začiatku apríla roku 1981 začala londýnska Metropolitan Police operáciu „Operation Swamp 81“, v snahe obmedziť pouličný zločin. Polícia využívala pri svojej práci tzv. „sus law“ (z angl.: suspect – podozrievať), ktoré ju oprávňovalo pri akomkoľvek podozrení dotyčného zastaviť a prehľadať.

V piatok, 10. apríla 1981, približne o 17:15 hod. bol policajnou hliadkou na ulici zastavený mladý muž s bodným poranením. Hliadka ho chcela odviesť do auta v snahe mu pomôcť. Muž si však myslel, že je zatýkaný a s pomocou ďalších troch mužov sa mu podarilo utiecť. Ďalší dvaja policajti ho dostihli a zavolali sanitku. Skupinka mladých černochov ho ale „vyslobodila“ a do nemocnice ho odviezla autom. Na miesto začali prichádzať ďalšie policajné autá. Černošská mládež začala na políciu hádzať tehly a fľaše, pričom sa zranilo šesť policajtov. Polícia zatkla šesť ľudí.

Postupne, počas piatkovej noci a sobotného rána sa do oblasti začali presúvať ďalšie a ďalšie policajné sily. Napätie v oblasti ďalej rástlo. O približne 16:45 hod. bol zatknutý ďalší mladý muž kvôli podozreniu, že prechováva drogy. Policajná hliadka bola opäť napadnutá tehlami, pričom boli privolané ďalšie posily.

O približne 17:00 hod. bolo vypálené policajné auto na Atlantic Road. Boje pokračovali ďalej na Atlantic Road a rozšírili sa na Railton Road and Mayall Road. Boli hodené prvé zápalné fľaše, pričom boli zničené ďalšie policajné autá. Do oblasti začali prichádzať hasiči, ich autá boli však napadnuté kameňmi a jedno bolo podpálené. Osem hasičských vozov bolo poškodených, štyri boli zničené úplne. Skupiny mladých ľudí začali plieniť obchody a domy, pričom za sebou nechávali horiace budovy. Asi o 21:40 hod. sa zrútila budova krčmy The Windsor Castle a v okolí Mayall Road bola prerušená dodávka elektického prúdu. Približne okolo 22:00 hod. sa dostáva oblasť pod akú-takú kontrolu polície, požiarnikom sa však do oblasti podarilo vrátiť až na nasledujúce ráno. Počas noci bolo zničených alebo poškodených 14 budov (vrátane školy), boli poškodené rozvody plynu a bolo podpálených ďalších 22 automobilov.

Snahy o znovuvznietenie násilia v nedeľu 12. apríla boli potlačené v zárodku. V Brixtonských uliciach bolo dovedna 1 000 príslušníkov londýnskej polície. Počas vzbury bolo zranených 299 policajtov, a minimálne 65 civilistov; 61 súkromných a 56 policajných vozidiel bolo poškodených alebo zničených. Celkovo vyhorelo 28 budov, pričom ďalších 117 bolo poškodených a vyrabovaných. Polícia zatkla 82 ľudí.^[2][3][4]

Druhé vážne nepokoje v Brixtone začali 28. septembra 1985. Pri rutinnej domovej prehliadke bola postrelená Dorothy Groceová. Polícia hľadala jej syna, ktorý bol podozrivý z nedovoleného ozborojovania a predpokladala, že sa skrýva u jej matky. V čase streľby sa však v dome nenachádzal. Následkom zranení ostala Groceová paralyzovaná od pása nadol.

Groceová sa do Veľkej Británie prisťahovala z Jamajky, miestni obyvatelia s podobným pozadím považovali čin za ďalší "dôkaz" "inštituciálneho rasizmu", ktorý existuje v radoch Metrpolitan Police. Správy o streľbe sa rýchlo rozšírili v miestnej komunite, pričom sa začala formovať skupina protestujúcich. Protesty však vyústili do pouličných bojov medzi černošským davom a prevažne bielou policajnou silou. Polícia stratila kontrolu nad oblasťou probiližne na 48 hodín, počas ktorých bolo niekoľko obchodov vyrabovaných. Vyhorela jedna budova a niekoľko automobilov. Pri zrážkach s políciou zahynul na následky zranení hlavy fotograf a ďalších 50 ľudí bolo zranených. Polícia zatkla 200 ľudí.^[5]

Nepokoje v Brixtone vypukli opäť na sklonku roka 1995, keď 13. decembra vo väzbe zomrel na zlyhanie srdca 26-ročný Wayne Douglas. Polícia vyšetrovala Douglasa z podozrenia z vlámania. Pri pitve sa zistilo, že Douglas trpel srdcovou vadou, a že počas výsluchu bol držaný so zaviazanými rukami a tvárou nadol.^[6] Porota súdu však v pomere 8:1 rozhodla, že Douglasova smrť bola nehodou.^[7]

Tichý protest pred policajnou stanicou sa zmenil na pochod hlavnou brixtonskou ulicou. Tu došlo k zrážke demonštrantov s políciou. Polícia okamžite uzavrela okolie, vrátane staníc metra Brixton a Stockwell. Násilie v uliciach trvalo približne päť hodín. Pri nepokojoch zahynulo šesť civilistov, iba traja policajti bol zranení. Polícia zatkla 22 ľudí.^[8]

1. ↑ Urban75: How smouldering tension erupted to set Brixton aflame
2. ↑ tamže
3. ↑ Metropolitan Police: Brixton Riots
4. ↑ BBC News: The Legacy of the Brixton riots
5. ↑ '20th Century London: Brixton Riots 1981 and 1985' . . Dostupné online. Archivované 2007-09-29 z originálu.
6. ↑ BBC New: New Wayne Douglas inquest ruled out
7. ↑ tamže
8. ↑ BBC On This Day: 1995: Riots break out in Brixton