Nervová dráha je súbor axónov – výbežkov nervových buniek, ktoré vychádzajú z buniek jednej časti a končia synapsiami na bunkách inej časti (alebo častí) centrálnej nervovej sústavy. Zabezpečuje tak ich vzájomné spojenie. Jedna nervová dráha môže nadväzovať na druhú.

Existuje viacero definícií pojmu „nervová dráha“; rôzne odbory i prístupy k ich skúmaniu používajú vlastné definície. Neuroanatómia kladie dôraz na topologický priebeh a morfológiu nervových dráh, neurofyziológia na funkciu, rýchlosť prenosu, charakteristiku prenášaných vzruchov a využívané mediátory. Dôkladne popísaná nervová dráha vyžaduje spoluprácu oboch odborov – napríklad anatomicky mohutná dráha môže mať minimálny vplyv na funkciu organizmu, naopak veľmi drobná dráha z niekoľkých axónov môže mať veľmi dôležitú funkciu. V dôsledku rýchleho pokroku v skúmaní centrálnej nervovej sústavy dochádza pomerne často k revíziám systematiky nervových dráh.

Klasifikácia

Je zložitá:

• podľa počtu neurónov (jednoneurónová, dvojneurónová, atď.) alebo synapsií (monosynaptická, bisynaptická, atď.)
• podľa smeru zapojenia (eferentné, aferentné; descendentné, ascendentné, komisurálne, asociačné)
• podľa funkcie (senzitívne/senzorické a motorické, špecifické a nešpecifické)
• podľa vnútorného usporiadania (topografické, difúzne)

Zdroj

• PETROVICKÝ, Pavel. Klinická neuroanatomie CNS. Praha : Triton, 2008. ISBN 978-80-7387-039-3. Kapitola Nervové dráhy, s. 53-7. (česky)