A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Nikolaj Ivanovič Bucharin | |
Nikolaj Ivanovič Bucharin (Николай Иванович Бухарин) | |
Nikolaj Ivanovič Bucharin | |
Štát pôsob. | Sovietsky zväz |
---|---|
Narodenie | 9. október 1888 Moskva, Ruská ríša |
Úmrtie | 15. marec 1938 (49 rokov) Moskva, Sovietsky zväz |
Štátna príslušnosť | Sovietsky zväz |
Zamestnanie | politik, filozof, ekonóm |
Známy vďaka | boľševický revolucionár, teoretik marxizmu-leninizmu, jedna z najznámejších obetí stalinistických čistiek |
Odkazy | |
Webstránka | pacelli-edition.de |
Commons | Nikolaj Ivanovič Bucharin |
Nikolaj Ivanovič Bucharin (rus. Никола́й Ива́нович Буха́рин; * 9. október, podľa juliánskeho kalendára 27. september 1888 – † 15. marec 1938) bol boľševický revolucionár, sovietsky politik, marxistický filozof a ekonóm, plodný autor revolučných teórií.
Bucharinov politický život sa začal v jeho šestnástich rokoch, keď sa spolu so svojím celoživotným priateľom Iľjom Erenburgom zúčastňovali na študentských aktivitách na Moskovskej univerzite súvisiacich s ruskou revolúciou v roku 1905. V roku 1906 vstúpil do Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany. Ako mladý muž strávil šesť rokov v exile, kde úzko spolupracoval s kolegami z exilu Vladimírom Leninom a Levom Trockým. Po revolúcii vo februári 1917 sa vrátil do Moskvy, kde mu jeho boľševické zásluhy vyniesli vysokú hodnosť v strane a po októbrovej revolúcii sa stal redaktorom ich novín Pravda.
V rámci boľševickej strany bol Bucharin spočiatku ľavicovým komunistom, ale od roku 1921 sa postupne posúval doprava. Jeho silná podpora a obhajoba novej hospodárskej politiky (NEP) ho nakoniec priviedla na čelo pravicovej opozície. Koncom roka 1924 sa Bucharin vďaka tomuto postoju stal hlavným spojencom Josifa Stalina, ktorý čoskoro vypracoval novú Stalinovu teóriu a politiku socializmu v jednej krajine. V rokoch 1926 až 1929 mal Bucharin ako generálny tajomník výkonného výboru Kominterny veľkú moc. Stalinovo rozhodnutie pokračovať v kolektivizácii však oboch mužov rozdelilo a Bucharin bol v roku 1929 vylúčený z politbyra.
Keď sa v roku 1936 začala veľká čistka, niektoré Bucharinove listy, rozhovory a odpočúvané telefonáty naznačovali nelojálnosť. Vo februári 1937 bol Bucharin zatknutý a obvinený zo sprisahania s cieľom zvrhnúť sovietsky štát. Po ukážkovom procese, ktorý odradil mnohých sympatizantov komunistov zo Západu, bol v marci 1938 popravený.
Bucharin v Prahe
Vo februári 1936 Bucharin, ktorý bol v tom čase šéfredaktorom oficiálnych novín sovietskej vlády Izvestija, odcestoval do Francúzska, aby v archívoch študoval dokumenty týkajúce sa dejín socializmu a robotníckeho hnutia, najmä Parížskej komúny. Cestou do Paríža sa na niekoľko dní zastavil v Prahe. Pri tejto príležitosti Spoločnosť pre kultúrne a hospodárske zblíženie so Sovietskym zväzom zorganizovala 29. februára 1936 pre svojich členov a pozvaných hostí večer, na ktorom Bucharin predniesol dvojhodinovú prednášku, v ktorej hovoril o intelektuálnej a materiálnej kultúre tej doby.[1]
Referencie
- ↑ Digitální knihovna Kramerius . www.digitalniknihovna.cz, . Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Ivanovič Bucharin
Externé odkazy
- Bucharin: Marxove učenia a ich historický význam
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Nikolai Bukharin na anglickej Wikipédii a Nikolaj Bucharin na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Alexandre Kojève
Alexandr Alexandrovič Bogdanov
Alexandr Gelievič Dugin
Alexandr Ivanovič Galič
Alexandr Ivanovič Gercen
Alexandr Ivanovič Oparin
Alexandr Ivanovič Vvedenskij (filozof)
Alexandr Nikolajevič Radiščev
Alexej Stepanovič Chomiakov
Anatolij Vasilievič Lunačarskij
Ayn Rand
Ayn Randová
Boris Michajlovič Gessen
Boris Nikolajevič Čičerin
Danilo Michajlovič Vellanskij
Dmitrij Ivanovič Pisarev
Dmitrij Sergejevič Aničkov
Feofan Prokopovič
Fiodor Michajlovič Dostojevskij
Georges Gurvitch
Georgij Ivanovič Čelpanov
Georgij Valentinovič Plechanov
Ivan Ivanovič Davydov
Jakov Pavlovič Kozeľskij
Jeleazar Moisejevič Meletinskij
Konstantin Dmitrijevič Kavelin
Konstantin Nikolajevič Leontiev
Lev Isaakovič Šestov
Mark Borisovič Mitin
Maxim Alexejevič Antonovič
Michail Alexandrovič Bakunin
Michail Alexandrovič Lifšic
Michail Grigorievič Pavlov
Michail Ivanovič Karinskij
Michail Michajlovič Filippov
Michail Vasilievič Lomonosov
Nikolaj Alexandrovič Berďajev
Nikolaj Fiodorovič Fiodorov
Nikolaj Gavrilovič Černyševskij
Nikolaj Ivanovič Bucharin
Nikolaj Jakovlevič Danilevskij
Nikolaj Onufrijevič Losskij
Nikolaj Platonovič Ogariov
Nikolaj Vasilievič Šelgunov
Nikolaj Vladimirovič Stankevič
Pavel Alexandrovič Florenskij
Pavel Solomonovič Juškevič
Peter Dimitrovič Lodij
Piotr Berngardovič Struve
Piotr Jakovlevič Čaadajev
Piotr Lavrovič Lavrov
Sergej Gennadievič Nečajev
Sergej Nikolajevič Bulgakov
Sergej Nikolajevič Trubeckoj
Silvester Silvestrovič Gogockij
Teodor Iľjič Ojzerman
Timofej Fiodorovič Osipovskij
Valerij Alexejevič Čudinov
Vasilij Petrovič Botkin
Vasilij Vasilievič Zeňkovskij
Viktor Grigorievič Afanasiev
Vissarion Grigorievič Belinskij
Vladimir Fiodorovič Odojevskij
Vladimir Iľjič Lenin
Vladimir Ivanovič Vernadskij
Vladimir Sergejevič Soloviov
Vladimir Viktorovič Lesevič
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk