A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Nikolaj Nikolajevič Semionov | |
ruský fyzik a chemik | |
Narodenie | 15. apríl 1896 Saratov, Rusko |
---|---|
Úmrtie | 25. september 1986 (90 rokov) Moskva, Rusko |
Národnosť | ruská |
Alma mater | Petrohradská štátna univerzita |
Profesia | fyzik, chemik |
Odkazy | |
Commons | Nikolaj Nikolajevič Semionov |
Nikolaj Nikolajevič Semionov (rus. Никола́й Никола́евич Семёнов; * 15. apríl 1896, Saratov – † 25. september 1986, Moskva) bol ruský fyzik a chemik. V roku 1956 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za chémiu za prácu o mechanizme chemických transformácií.
Život
Semionov bol promovaný na katedre fyziky Petrohradskej univerzity (1913 – 1917), kde študoval u Abrama Fiodoroviča Ioffeho. V roku 1918 sa presunul do Samary, kde bol poddôstojníkom Kolčakovej „Bielej armády“ počas ruskej občianskej vojny.
V roku 1920 sa vrátil do Petrohradu a mal na starosť laboratórium elektronových fenoménov na Petrohradskom fyzikálno-technickom inštitúte, ktorého bol aj riaditeľom. V roku 1921 sa oženil s lingvistkou Mariou Boreiše-Livoreskou (študentkou u Žirmunského), ktorá však o dva roky neskôr zomrela. V roku 1923 si vzal Mariinu neter Natáliu Nikolajevnu Burtsevovou, s ktorou mal syna Nikolaja a dcéru Ľudmilu.
Počas tohoto ťažkého obdobia spoločne s Piotrom Kapicom objavili spôsob, ako merať magnetické pole u atómového jadra (1922). Neskôr tento experimentálny postup vylepšil Otto Stern a Walther Gerlach a je známy ako Stern-Gerlachov experiment.
V roku 1925 študoval spolu s Jakovom Frenkelom kinetiku kondenzácie a adsorpcie vodných par. V roku 1927 študoval ionizáciu v plynoch a vydal významné dielo „Chémia elektrónov“. V roku 1928 spoločne s Vladimirom Fockom vytvorili teóriu tepelného prierazu dielektrika.
Prednášal na Petrohradskom Polytechnickom inštitúte, ktorého profesorom bol menovaný v roku 1928. V roku 1931 založil Inštitút chemickej fyziky pri Akadémii vied ZSSR (ktorý bol v roku 1943 presunutý do Černologovky) a stal sa jeho prvým riaditeľom. V roku 1932 sa stal členom Akadémie vied Sovietskeho zväzu.
Významné práce
Jeho výnimočná práca na mechanizme chemických transformácií zahrnuje dôkladnú analýzu aplikácie teórie reťazenia rozmanitých reakcií (1934 – 1954) a ešte významnejšie, procesy spaľovania. Vytvoril teóriu degenerovaného rozkladu, ktorá viedla k lepšiemu pochopeniu úkazov spojených s periodickým prerušením oxidačného procesu.
O svojej práci napísal dve dôležité knihy. Цепные реакции (Reťazové reakcie) bola zverejnená v roku 1934, anglické vydanie vyšlo o rok neskôr. To bola prvá kniha v Sovietskom zväzu, ktorá rozvíjala detailne teóriu nerozvetvených a rozvetvených chemických reťazových reakcií. О некоторых проблемах химической кинетики и реакционной способности (O niektorých problémoch chemickej kinetiky a reaktivity) – prvé vydanie bolo v roku 1954, zrevidované v roku 1958; bola vydaná v Anglicku, USA, Nemecku aj v Číne.
Ocenenie
V svojich 36 rokoch (v roku 1932) sa stal členom Akadémie vied ZSSR. V roku 1956 bola jeho práca ocenená Nobelovou cenou za chémiu, spoločne s Cyrilom Normanom Hinshelwoodom). Stal sa tiež dvakrát hrdinom socialistickej práce (1966, 1976), bola mu udelená dvakrát Stalinova cena (1941, 1949), v roku 1976 Leninova cena, bol členom zahraničných akadémií vied, napr. v roku 1963 sa stal zahraničným členom Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických a bol nositeľom mnohých ďalších cien.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Nikolajevič Semionov
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nikolaj Nikolajevič Semjonov na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Aaron Klug
Ada Jonathová
Adolf Butenandt
Adolf Otto Reinhold Windaus
Adolf von Baeyer
Ahmed Hassan Zewail
Akira Jošino
Akira Suzuki
Alan Jay Heeger
Alan MacDiarmid
Alexander R. Todd
Alfred Werner
Archer John Porter Martin
Arieh Warshel
Arne Tiselius
Arthur Harden
Artturi Ilmari Virtanen
Avram Herško
Aziz Sancar
Brian Kobilka
Carl Bosch
Carolyn Bertozziová
Christian Boehmer Anfinsen
Cyril Norman Hinshelwood
Daniel Šechtman
Derek Harold Richard Barton
Dorothy Mary Hodgkinová
Dudley Robert Herschbach
Eduard Buchner
Edwin McMillan
Ei-iči Negiši
Emmanuelle Charpentierová
Eric Betzig
Ernest Rutherford
Ernst Otto Fischer
Ferdinand Frederick Henri Moissan
Frédéric Joliot-Curie
François Auguste Victor Grignard
Frances Arnoldová
Francis William Aston
Frank Sherwood Rowland
Frederick Sanger
Frederick Soddy
Friedrich Karl Rudolph Bergius
Friedrich Wilhelm Ostwald
Fritz Haber
Fritz Pregl
Geoffrey Wilkinson
George Andrew Olah
George Porter
Georg Wittig
Gerhard Ertl
Gerhard Herzberg
Giulio Natta
Glenn Theodore Seaborg
György Hevesy
Hans Fischer
Harold Kroto
Harold Urey
Hartmut Michel
Heinrich Otto Wieland
Henry Taube
Herbert Aaron Hauptman
Herbert Charles Brown
Hermann Emil Fischer
Hermann Staudinger
Hideki Širakawa
Ilya Prigogine
Irène Joliotová-Curieová
Irène Joliotová-Curiová
Irving Langmuir
Irwin Rose
Jacobus Henricus van ’t Hoff
James Batcheller Sumner
Jaroslav Heyrovský
Jean-Marie Lehn
Jennifer Doudnová
Jens Christian Skou
Jerome Karle
John Anthony Pople
John Bennett Fenn
John Charles Polanyi
John Ernest Walker
John Howard Northrop
John Kendrew
John Warcup Cornforth
Kóiči Tanaka
Karl Barry Sharpless
Karl Waldemar Ziegler
Kary Mullis
Keniči Fukui
Kurt Alder
Kurt Wüthrich
Lars Onsager
Leopold Ružička
Linus Carl Pauling
Luis Federico Leloir
Manfred Eigen
Maria Curieová-Skłodowská
Marie Curiová
Mario J. Molina
Martin Chalfie
Martin Karplus
Max Perutz
Melvin Calvin
Michael Levitt
Michael Smith (chemik)
Nikolaj Nikolajevič Semionov
Odd Hassel
Osamu Šimomura
Otto Hahn
Otto Paul Herrmann Diels
Otto Wallach
Paul Delos Boyer
Paul John Flory
Paul Josef Crutzen
Paul Karrer
Paul Modrich
Paul Sabatier
Peter Agre
Peter Dennis Mitchell
Petrus Josephus Wilhelmus Debye
Richard Adolf Zsigmondy
Richard Heck
Richard Kuhn
Richard Laurence Millington Synge
Richard Martin Willstätter
Richard Royce Schrock
Richard Smalley
Rjódži Nojori
Robert Burns Woodward
Robert Curl
Robert Howard Grubbs
Robert Huber
Robert Lefkowitz
Robert Mulliken
Robert Robinson
Roderick MacKinnon
Roger David Kornberg
Roger Tsien
Ronald George Wreyford Norrish
Rudolph Arthur Marcus
Sidney Altman
Stanford Moore
Stefan Hell
Svante August Arrhenius
Theodore William Richards
Theodor Svedberg
Thomas Arthur Steitz
Thomas Robert Cech
Tomas Lindahl
Venkatraman Ramakrishnan
Vincent du Vigneaud
Vladimir Prelog
Walter Gilbert
Walter Kohn
Walter Norman Haworth
Walther Hermann Nernst
Wendell Meredith Stanley
Willard Libby
William E. Moerner
William Giauque
William Howard Stein
William Lipscomb
William Ramsay
William Standish Knowles
Yves Chauvin
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk