A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Noc je časový úsek medzi západom Slnka a východom Slnka, keď je Slnko pod obzorom. V užšom význame slova sa pod týmto pojmom myslí iba astronomická noc, čiže doba od okamihu, kedy sa Slnko dostane 18° pod západný obzor do okamihu, kedy prejde 18° pod obzor východný. V zemepisných šírkach Slovenska v čase v blízkosti letného slnovratu astronomická noc na niekoľko dní nenastáva.
Nástup noci
Prechodný čas medzi dňom a nocou sa nazýva súmrak. Vtedy obloha tmavne a môžeme na nej vidieť objekty, ktoré sa počas dňa strácajú na oblohe prežiarenej Slnkom. Ako prvé sa väčšinou zjavujú planéty a jasné hviezdy. Až po skončení astronomického súmraku môžeme na oblohe pozorovať voľným okom aj niektoré iné objekty, ako sú telesá Slnečnej sústavy a hviezdy, tzv. objekty hlbokého vesmíru.
Obloha v noci
Najpočetnejšie voľným okom viditeľné telesá na nočnej oblohe sú hviezdy. Za vhodných podmienok človek vidí voľným okom asi 3 000 hviezd. Počas bezmesačnej noci vrhá nočná obloha na Zem asi stomiliónkrát menej svetla ako cez deň. Pokiaľ je obloha zatiahnutá hustými oblakmi, vzrastie tento rozdiel až na miliardukrát. Väčšina svetla (až 90 %), ktoré ožaruje nočnú Zem, má však slnečný pôvod. Ide najmä o odrazené svetlo planét, rozptýlenie slnečného svetla na mikroskopických časticiach v Slnečnej sústave (niekedy je toto osvetlenie natoľko výrazné, aby sa dalo pozorovať ako tzv. zodiakálne svetlo), a samotný svit vzduchu. Vzduch vo vysokých vrstvách atmosféry sám od seba mierne svieti a to jednak kvôli ultrafialovému žiareniu zo Slnka, ktoré ho osvetľovalo cez deň, a jednak kvôli slnečnému vetru, ktorý ho takisto budí k žiareniu. Veľmi silnú žiaru vzduchu spôsobenú slnečným vetrom nazývame polárna žiara. Vďaka svetielkovaniu vzduchu je tiež obloha v blízkosti obzoru svetlejšia ako obloha v blízkosti zenitu.
Pokiaľ je Mesiac vo fáze, v ktorej ho možno pozorovať na nočnej oblohe, výrazne prežaruje oblohu svetlom. Počas splnu prestávajú byť viditeľné slabé hviezdy a objekt hlbokého vesmíru. Mesiac, aj keď nie je v splne, vrhá svojím svetlom v noci ľahko pozorovateľné tiene. Jediný ďalší objekt Slnečnej sústavy žiariaci tak jasne, že je schopný v noci vrhať tiene, je Venuša, tretie najjasnejšie teleso na oblohe. Kvôli veľkej prežiarenosti oblohy je čas okolo splnu nevhodný na pozorovanie objektov hlbokého vesmíru a meteorov. Množstvo rozptýleného svetla v atmosféra a tým aj viditeľnosť objektov ovplyvňujú aj ďalšie faktory, napríklad znečistenie atmosféry.
Polárna noc
Polárna noc je pojem označujúci obdobie trvajúce dlhšie ako 24 hodín, počas ktorého slnko nevyjde nad obzor. Je spôsobená odklonom zemskej osi od kolmice na ekliptiku a môže sa vyskytnúť len vo vyšších zemepisných šírkach, aké majú polárne kružnice. Často a hlavne v blízkosti polárnych kružníc však nejde o noc v užšom slova zmysle, pretože slnko sa veľmi približuje k obzoru (hoci nad obzor nevystúpi) a obloha je viac či menej svetlá – ide v podstate o súmrak.
Vplyv na život
Cyklus striedania dňa a noci má veľký vplyv na živé organizmy. Veľa živočíchov vrátane človeka využíva noc na spánok, preto sa v noci resp. v tme tvorí osem- až desaťnásobne viac spánkového hormónu melatonínu ako cez deň. Niektoré živočíchy, hlavne predátory, sú naopak aktívne hlavne v noci. Noc je dôležitá aj pre tmavú (syntetickú) fázu fotosyntézy rastlín, pri ktorej sa viaže oxid uhličitý a syntetizujú sa cukry. Rastliny s fotosyntézou C4 a CAM majú v noci prieduchy otvorené a cez deň zatvorené, aby sa chránili pred vyschnutím, ktoré by im hrozilo počas denného otvorenia prieduchov.
Noc v mytológii
V gréckej mytológii existovala bohyňa noci Nyx (latinsky Nox), ktorá bola zároveň stelesnenou nocou. Bohyňu Nyx zobrazovali starí Gréci zriedkavo – keď ju zobrazili, mala podobu ženy v tmavom rúchu spravidla so zahalenou tvárou. Chrámy a sochy jej nestavali. Okrem boha večného svetla Aitera a bohyne večnej tmy Hemery sa stala matkou mnohých menej obľúbených bohov a bohýň: Tanata, Hypna, Chárona, Nemesidy, Apate a skupín bohýň – bohyne Kéry, podľa niektorých genealógií aj Erínye a Hesperidky.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Pozri aj
Iné projekty
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Astrodynamika
Astrofyzika
Astrometria
Astronómia podľa štátu
Astronómovia
Astronomické úkazy
Astronomické časopisy
Astronomické cykly
Astronomické jednotky dĺžky
Astronomické novinky
Astronomické objekty
Astronomické observatóriá
Astronomické organizácie
Červený posun
Ablácia (astronómia)
Absolútna hviezdna veľkosť
Absolútna jasnosť kométy
Absorpčné čiary
Albedo
Alhidáda
Amatérska astronómia
Archeoastronómia
Areocentrická dráha
Asterizmus
Astrobiológia
Astrochémia
Astrofotografia
Astrofyzika
Astrometria
Astronóm
Astronómia
Astronómia:1000 najdôležitejších článkov
Astronómia viditeľného svetla
Astronomické súradnicové systémy
Astronomický katalóg
Astronomický kongres v Prahe
Astronomický symbol
Baldetova metóda odhadu jasnosti kométy
Baryónové číslo
Beyerova metóda odhadu jasnosti kométy
Biela noc
BOOMERanG
Centrála pre kométy a planétky
Central Bureau of the International Polar Motion Service
Chronológia vesmíru
Chronologická tabuľka kozmologických teórií
Deklinácia (astronómia)
Dichotómia (astronómia)
Dissertatio cum Nuncio Sidereo
Dopplerov jav
Družica
Družicová geodézia
Ekvidenzitometrická metóda
Ekvinokcium (súradnice)
Elementy dráhy
Epocha (astronómia)
Extrafokálna metóda odhadu jasnosti kométy
Extragalaktická astronómia
Fázový uhol
Fabryho metóda odhadu jasnosti kométy
Farebný index
Flamsteedovo označenie
Galaktická astronómia
Gama astronómia
Gaussov rok
Gravitačný parameter
Hawkingovo žiarenie
Heliaktický
Heliocentrická dráha
Hertzsprungov-Russellov diagram
Historická astronómia
Holetschkova metóda odhadu jasnosti
Hubblova konštanta
Hubblovo hlboké pole
Hubblov vesmírny ďalekohľad
Hubblov zákon
Hvězdářská ročenka
Hviezdna veľkosť
Infračervená astronómia
Institute of Space and Astronautical Science
J2000.0
Koincidencia (fyzika)
Kondenzácia (astronómia)
Konečný osud vesmíru
Kopernikovský princíp
Kozmické žiarenie
Kozmické neutrínové pozadie
Kozmické pozadie gravitačných vĺn
KOZMOS (časopis)
Kráter
Lambda-CDM model
Letopočet
Mascon
Medzihviezdna hmota
Medzinárodný rok astronómie
Meteoritika
Mikrovlnové pozadie
Milankovičov cyklus
Mimozemský život
Modul vzdialenosti
Morrisova metóda odhadu jasnosti kométy
Multiverzum
Náboženské interpretácie Veľkého tresku
Narodenie Ježiša Krista
Nebeská mechanika
Nekonvenčná astrofotografia
Neutrínová astronómia
Noc
Nukleosyntéza (kozmológia)
Obežná dráha
Obežná rovina
Objav kozmického mikrovlnného pozadia
Objekt hlbokého vesmíru
Obloha
Optická astronómia
Označenie premenných hviezd
Pól (vesmírne teleso)
Park tmavej oblohy
Planetológia
Platónsky rok
Polárna noc
Polnoc
Poludnie
Portál:Astronómia
Pozičný uhol
Pozorovacia kozmológia
Pozorovateľská astronómia
Primárne kozmické žiarenie
Protoplanetárna hmlovina
Rádioastronómia
Röntgenová astronómia
Radiálna rýchlosť
Rektascenzia
Rocheova medza
Súmrak
Sústava astronomických konštánt
Saros
Selenológia
Sférická astronómia
Sidgwickova metóda odhadu jasnosti kométy
SIMBAD
Spacewatch
Stelárna astronómia
Svetový čas
UFO
Ultrafialová astronómia
Vývoj hviezdy
Večer
Veľká polos
Veľká skupina kvazarov
Vesmír
Vlákno (galaxie)
Vysokoenergetická astronómia
Vznik a vývoj galaxií
Vznik hviezdy
World Jump Day
Západ slnka
Zdanlivá hviezdna veľkosť
Zorné pole (optika)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk