Nový údel (angl. The New Deal) je meno pre niekoľko programov zavedených počas rokov 1933-37 počas vlády prezidenta Franklina D. Roosevelta v USA s cieľom podporiť, ozdraviť a zreformovať ekonomiku USA počas Veľkej hospodárskej krízy.

Prvých 100 dní

Počas prvých 100 dní Rooseveltovej vlády bolo prijatých niekoľko opatrení:

• bankové prázdniny: 6. marca 1933 Roosevelt rozhodol o zatvorení všetkých bánk do 9. marca, kedy do Kongresu poslal návrh zákona „Emergency Banking Act“ (pripravený ešte predchádzajúcou Hooverovou vládou). V ten istý deň bol zákon prijatý. Zákon umožnil zreorganizovať a znovuotvoriť banky schopné prežiť, ostatné zlikvidovať.
• zákaz vývozu zlata a striebra z USA
• odpútanie dolára od zlatého štandardu a jeho devalvácia. Roosevelt zakázal súkromné vlastníctvo zlata a začal pravidelne upravovať jeho kúpnu cenu.
• Agricultural Adjustment Act: zvyšuje ceny potravín obmedzením ich výroby. Podľa zákona vláda platila farmárom, ktorí nechávali ležať úhorom častí polí. Tým sa mala zdvihnúť cena potravín a umožniť farmárom mať neskôr vyššie príjmy. Zákon bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu USA v roku 1936.
• National Industrial Recovery Act: mal koordinovať priemyselné odvetvia, stanovovať výrobné kvóty, obmedziť „neefektívny“ konkurenčný boj, zvyšovať mzdy, stanoviť minimálny a maximálny pracovný čas. Jednotlivé priemyselné a obchodné odvetvia mali navyše povinnosť vyhotoviť súpisy výrobných podmienok, tzv. kódexy čestnej konkurencie, ktoré zakazovali nočnú prácu, stanovovali minimálne ceny atď. Zároveň umožnil, aby vláda platila zamestnancov v niektorých súkromných podnikoch, čo podporoval napríklad Gerard Swope, riaditeľ General Electric. Opäť, zákon bol zrušený 27. mája 1935 rozhodnutím Najvyššieho súdu.
  Zákon prinášal niektoré paradoxné situácie, keď konkurenti nechali zatvoriť svojho soka kvôli tomu, že dokázal ponúknuť tovar za nižšiu cenu ako oni.

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.