A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Achali Atoni (Афон Ҿыц, ახალი ათონი, Новый Афон) | |
Afon Čyc, Achali Atoni, Novyj Afon | |
mesto | |
Kláštor Nový Atos
| |
Pôvod názvu: Atos v Grécku | |
Štát | Gruzínsko |
---|---|
Čiast. uznaná nezávislá krajina | Abcházsko |
Rajón | Gudauta |
Miesto | Jaskyňa Achali Atoni |
Súradnice | 43°05′S 40°48′V / 43,083°S 40,800°V |
Obyvateľstvo | 1 308 (2003) |
Prvá zmienka | 3. storočie |
Časové pásmo | +3 MSK |
Interaktívna mapa mesta
| |
Wikimedia Commons: New Athos | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Achali Atoni alebo Afon Čyc (gruz. ახალი ათონი – Achali Atoni; abch.Афон Ҿыц – Afon Čyc; rus. Новый Афон – Novyj Afon; doslova "Nový Athos", historické názvy pozri nižšie) je mesto v rajóne Gudauta v Abcházsku v Gruzínsku, ležiace 22 km od Sochumi, hlavného mesta Abcházska, na pobreží Čierneho mora. Známe je najmä vďaka jaskyni rovnakého mena a starobylým kláštorom.
Historické názvy
Mesto bolo v minulosti známe ako Nikopol, Acheisos, Anakopia, Nikopia, Nikofia, Nikopsis, Absara, Psyrccha.
Dejiny
V miestach Achali Atoni sa od 3. storočia spomína veľké staroveké grécke prístavné mesto Anakopia. Jeho ruiny sú stále viditeľné. V 5. storočí na Iverskom vrchu, ktorý sa vypína nad mestom, Gruzínci vybudovali pevnosť.[1] Anakopia bola hlavným mestom Abcházskeho kniežatstva na okraji Byzantskej ríše a aj Abcházskeho kráľovstva, potom ako sa archón Leon II vyhlásil za kráľa koncom 8. storočia. Neskôr sa hlavným mestom stalo Kutaisi.
Anakopia bola pričlenená k Byzantskej ríši Demetrom v roku 1033, no späť pod kontrolu Gruzíncov sa dostala v roku 1072 spolu s inými oblasťami vďaka bitke pri Mantzikerte, kde Seldžucká ríša porazila Byzantskú.
Achali Atoni zaznamenal v posledných rokoch prudký pokles počtu obyvateľov, spôsobený vojnami a odlivom Rusov po rozpade ZSSR a Gruzíncov počas vojny. V roku 1989 mal 26 636 obyvateľov, no v roku 2003 už len 1308. V roku 1989 v meste bolo 44 % Rusov, 23,1 % Abcházcov a 7,6 % Gruzíncov a iné národnosti (najmä Ukrajinci a ďalší obyvatelia ZSSR, ktorí tiež odišli).
Kláštor
V roku 1874 ruskí mnísi z preplneného Rosikonu na hore Atos prišli na Kaukaz hľadať miesto na možné presídlenie. Báli sa, že Osmanská ríša by vyhnala Rusov z Atosu po vypuknutí hroziacej Rusko-tureckej vojny. Napokon sa usadili v meste Psyrccha v kláštore Nový Atos, ktorý tam postavili vďaka financiám od ruského cára Alexandra III. Nakoniec ale bolo ruským mníchom povolené ostať na Atose, a tak do „nového“ Atosu prišlo oveľa menej mníchov, než sa očakávalo.
V roku 1924 bol kláštor zavretý. Následne sa využíval ako sklad, turistická ubytovňa, nemocnica a múzeum. Pravoslávnej cirkvi bol vrátený v roku 1994.
Malebná krajina, v ktorej sa kláštor nachádza, kláštor spravila populárnym turistickým cieľom najmä ruských turistov v Abcházsku.[2].
-
Kostol Svätého Šimona Kanaánskeho (6. až 8. storočie)
-
Pevnosť Anakopia
-
Pláž
-
Železničná stanica Psyrccha
Referencie
- ↑ Georgia in Antiquity: A History of Colchis and Transcaucasian Iberia – David Braund, strana 54
- ↑ Medzinárodná krízová skupina, Abcházsko: Prehlbujúca sa závislosť, strana 6 (po anglicky)
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Achali Atoni
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk