Očistec alebo purgatórium^[1] je podľa učenia niektorých kresťanských cirkví, najmä katolíckej, miesto, kde si duše zomrelých odpykávajú tresty za hriechy, aby očistení mohli vstúpiť do neba. V zmysle tohto učenia "tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti". Toto učenie bolo formulované najmä na Florentskom a Tridentskom koncile v 15. a 16. storočí. Učenie o očistci vychádza najmä z tradície Katolíckej cirkvi a odvoláva sa na niektoré texty zo Svätého písma: 1. Kor 3, 15; 1. Pt 1, 7 a iných prameňov, napr. 2. Mach 12, 43.

Pojem očistec a učenie o ňom neboli súčasťou cirkevnej dogmatiky od jej počiatkov. Pojem bol zavedený až koncom 12. storočia a ako vieroučnú dogmu ho prijal až Druhý lyonský koncil v roku 1274.

• nebo
• peklo

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Očistec

• Katolík revue Radosti a utrpenia očistca
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Jacques Le Goff: Naissance du purgatoire (Zrodenie očistca, 1981)
• vieralogicky.sk Zmysel kresťanskej modlitby za zosnulých

Tento článok týkajúci sa kresťanstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.