Obežná doba (iné názvy: doba obehu, čas obehu, obežný čas, perióda obehu, obežná perióda, orbitálna perióda, perióda) je čas potrebný, kým teleso, napríklad planéta, vykoná jeden obeh okolo materského telesa, napríklad hviezdy.

Podľa toho, ako definujeme obeh, rozoznávame niekoľko typov obežných dôb. V slnečnej sústave rozlišujeme:

• Siderická obežná doba je čas potrebný na vykonanie obehu planéty okolo Slnka vzhľadom na hviezdy.
• Synodická obežná doba je čas potrebný na to, aby sa objekt objavil na rovnakom mieste na oblohe vzhľadom na Slnko pri pozorovaní zo Zeme. Je to čas medzi dvoma konjukciami so Slnkom a je to obežná doba vzhľadom na Zem. Odlišuje sa od siderickej, pretože aj Zem sa pohybuje okolo Slnka.
• Drakonická obežná doba medzi dvoma okamihmi prechodu telesa cez svoj výstupný uzol, čiže bod, kde dráha pretína ekliptiku.
• Anomalistická obežná doba je doba medzi dvoma prechodmi objektu perihéliom.
• Tropická obežná doba je doba medzi dvoma prechodmi objektu jarným bodom.

Štandardný výpočet obežnej doby

V prípade nerušeného pohybu kozmických telies (v zjednodušenej úlohe dvoch telies) existuje pre eliptické (a kruhové) dráhy jediná doba obehu, ktorá je viazaná k hodnote veľkej polosi dráhy podľa 3. Keplerovho zákona. Doba obehu P je rovná

${\displaystyle P=2\pi {\sqrt {\frac {a^{3}}{\mu }}}}$,

kde a je veľká polos a μ je gravitačný parameter centrálneho telesa.

Príklady siderických a synodických obežných dôb.

Synodické obežné doby vzhľadom na iné planéty

Astronomický portál Fyzikálny portál

Tento článok týkajúci sa astronómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.