Olivový vrch

	Olivový vrch; (הר הזיתים)
	vrch
	Prezývka: Olivový vrch
Štát	Izrael
Región	Jeruzalem
Nadmorská výška	815 m n. m.
Súradnice	31°47′S 35°15′V / 31,783°S 35,250°V
Najľahší výstup	po ceste z osady Daburija
	Poloha v Izraeli
	Wikimedia Commons: Olivový vrch
	Geografický portál

Súradnice: 31°47′S 35°15′V / 31,783°S 35,250°V

Olivový vrch^[1]^[2] (iné názvy: Olivová hora^[3]; staršie: vrch Olivový^[4], Olivetský vrch, vrch Olivetský^[5], hora Olivová ^[6], Olivetská hora^[7]^[8]^[9], hora Olivetská^[10]; staršie zriedkavo: Olejový vrch ^[11]; hebr. הר הזיתים‎ – Har ha-Zejtim, arab. جبل الزيتون – Džabal az-Zajtún alebo جبل الطور – Džabal at-Túr) je vrch vo východnom Jeruzaleme. Na jeho západnom svahu sa nachádza najväčší židovský cintorín na svete. Na úpätí vrchu sa nachádza Getsemanská záhrada, v ktorej sa podľa tradície zdržiaval Ježiš pred svojím ukrižovaním.

Galéria

Pozri aj

Židovský cintorín na Olivovej hore

Zdroje

↑ DORUĽA, J. O prekladoch Biblie do slovenčiny a do iných slovanských jazykov. Slavistický kabinet SAV, 1997, S. 160 (Citát: ...V obidvoch prekladových variantoch by sa malo náležite používať slovo vrch v spojeniach Reč na vrchu, vrch Garizim, Olivový vrch a všade tam, kde zvecnej stránky ide o terénnu vyvýšeninu, kopec...)
↑ Súčasný slovenský ekumenický preklad Biblie, evanjelický preklad Biblie, Roháčkov preklad Biblie (na https://biblia.sk/citanie/seb/mk/1)
↑ Súčasný slovenský katolícky preklad Biblie a Botekov preklad (na https://biblia.sk/citanie/seb/mk/1)
↑ MITANA, Dušan. Návrat Krista (pararomán). : Koloman Kertész Bagala, 1999. 352 s. ISBN 978-80-88897-54-5. S. 115.
↑ CEBECAUER, Anton. Dejepis biblický, Starého a Nového Zákona. : tiskom K. Goriška, 1864. 284 s. S. 265.
↑ Sväté Písmo (starého a nového zákona). : Spolok svätého Vojtecha, 2001. 2623 s. ISBN 978-80-7162-281-9. S. 1767.
↑ S. 29
↑ Olivetská hora. In: Slovenský náučný slovník III 1932, S. 43
↑ TAKAČ, Ferdinand. Chorvátsko-slovenský slovník. : Školska knjiga, 1999. 692 s. ISBN 978-953-0-40903-3. S. 169.
↑ SCHMITZ, Bernard. Život Ježiša Krista božského Spasiteľa našeho. : Adalberta, 1905. 803 s. S. 794.
↑ Prostonárodný evanjelický školník 1889, S. 81

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olivový vrch

Tento článok týkajúci sa geografie Izraela je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] DORUĽA, J. O prekladoch Biblie do slovenčiny a do iných slovanských jazykov. Slavistický kabinet SAV, 1997, S. 160 (Citát: ...V obidvoch prekladových variantoch by sa malo náležite používať slovo vrch v spojeniach Reč na vrchu, vrch Garizim, Olivový vrch a všade tam, kde zvecnej stránky ide o terénnu vyvýšeninu, kopec...)

[2] Súčasný slovenský ekumenický preklad Biblie, evanjelický preklad Biblie, Roháčkov preklad Biblie (na https://biblia.sk/citanie/seb/mk/1)

[3] Súčasný slovenský katolícky preklad Biblie a Botekov preklad (na https://biblia.sk/citanie/seb/mk/1)

[4] MITANA, Dušan. Návrat Krista (pararomán). : Koloman Kertész Bagala, 1999. 352 s. ISBN 978-80-88897-54-5. S. 115.

[5] CEBECAUER, Anton. Dejepis biblický, Starého a Nového Zákona. : tiskom K. Goriška, 1864. 284 s. S. 265.

[6] Sväté Písmo (starého a nového zákona). : Spolok svätého Vojtecha, 2001. 2623 s. ISBN 978-80-7162-281-9. S. 1767.

[7] S. 29

[8] Olivetská hora. In: Slovenský náučný slovník III 1932, S. 43

[9] TAKAČ, Ferdinand. Chorvátsko-slovenský slovník. : Školska knjiga, 1999. 692 s. ISBN 978-953-0-40903-3. S. 169.

[10] SCHMITZ, Bernard. Život Ježiša Krista božského Spasiteľa našeho. : Adalberta, 1905. 803 s. S. 794.

[11] Prostonárodný evanjelický školník 1889, S. 81

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]