Onatas (starogr. Ὀνάτας) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.^[1]

Onatas, syn a žiak sochárskeho majstra Mikóna, pochádzal z Aiginy.^[2] Činný bol v 1. polovici 5. storočia pred Kr. Podľa antických autorov bol hlavne bronziar, ktorý sa preslávil viacerými dielami.^[3]

Jedným z jeho zachovalých diel je pravdepodobne bronzová socha Dia vrhajúceho blesky (v Národnom archeologickom múzeu v Aténach) objavená v mori pri myse Artemision. V inej interpretácii však ide o podobu Poseidóna, ktorá sa pripisuje sochárovi Kalamidovi. Predpokladalo sa, že Onatovým dielom môže byť aj socha auriga čiže vozataja, objaveného v Delfách, ktorá bola súčasťou skupiny znázorňujúcej štvorzáprah (podľa všetkého to bol dar od gelského tyrana Polyzala), ale prevládol názor, že Delfský vozataj (z roku 475 pred Kr.) je dielom Pytagora z Régia.^[3] V mníchovskej Glyptotéke je umiestnené mramorové torzo Apolóna, ktorého bronzový originál (celej sochy) sa pripisuje Onatovi.^[4] Táto socha stála kedysi i s ďalšou jeho sochou bohyne Demeter v Pergame.^[5]

Keď v druhom storočí grécky cestovateľ Pausanias navštívil Olympiu, zaujala ho Onatova monumentálna bronzová socha Herakla, venovaná Diovi obyvateľmi Thasu. Podľa jeho správy bola vysoká desať lakťov (492 cm), stála na kovovom podstavci, v pravej ruke mala kyjak, v ľavej luk. Socha mala tento nápis:

V Olympii pozorným očiam Pausania neušla aj Onatova socha boha Herma: „Hermes, nesúci jahňa v podpazuší a s prilbou na hlave, odetý v chitóne a plášti, nie je dar Formida, ale ho bohu darovali Arkáďania z Fenea. Nápis hlása, že ho vytvoril aigínsky Onatas a s ním Kalliteles, a zdá sa mi, že Kalliteles bol Onatov žiak alebo syn.“^[6]

Ďalšie jeho sochárske dielo venoval Olympijskému Diovi Deinomenes, ktorý si tým chcel uctiť svojho otca Hieróna, trojnásobného olympijského víťaza v pretekoch so štvorzáprahom.^[7]

Pausanias uvádza, že aj v Delfách stáli jeho sochy, ktoré predstavovali peších a jazdeckých bojovníkov.^[8]

V roku 1977 sa v Olympii počas vykopávok našiel vápencový podstavec datovaný približne do rokov 490 až 480 pred Kr., na ktorom je zrejme signatúra Onata z Aiginy.^[9][10]

Referencie a bibliografia

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Onatas (sochár)