A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ondrej II. | |
Kráľ Uhorska a Chorvátska | |
Busta Ondreja II. v národnom historickom parku, Ópusztaszer, Maďarsko | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Arpádovci |
Panovanie | 1205 – 1235 |
Korunovácia | Stoličný Belehrad: 29. máj 1205 |
Predchodca | Ladislav III. |
Nástupca | Belo IV. |
Biografické údaje | |
Narodenie | asi 1177 |
Úmrtie | 21. september 1235 |
Pochovanie | kláštor Igriș (na území dnešného Rumunska) |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo |
Anna Mária Uhorská Belo IV. Alžbeta Durínska Koloman Haličský Ondrej Uhorský Jolanda Uhorská Štefan Pohrobok |
Otec | Belo III. |
Matka | Agnesa z Antiochie |
Odkazy | |
Ondrej II. (multimediálne súbory na commons) | |
Ondrej II. (maď. II. András/II. Endre) (* 1177 – † 21. september 1235) bol v rokoch 1205 – 1235 kráľ Uhorska.
Pred nástupom na trón
Ondrej II. nastúpil na trón za zvláštnych okolností. Jeho predchodcom bol jeho brat Imrich. Ešte počas života otca Bela III. vykonával Ondrej funkciu haličského kniežaťa, miestnej šľachte – bojarom sa však jeho vláda nepáčila, preto ho vyhnali. Neuspokojený mladík napadol vlastného brata – uhorského kráľa Imricha, ktorého chcel zbaviť trónu, alebo aspoň nejakých území, čo sa mu aj podarilo. Od roku 1197 sa stal pánom Dalmácie a Chorvátska, kde si počínal ako suverénny panovník. S bratom sa dostal ešte niekoľkokrát do sporov, ktoré sa vždy skončili prímerím. Nedôvera medzi bratmi však trvala. I preto je ťažko pochopiteľné, prečo Imrich určil pred smrťou za poručníka svojho syna Ladislava práve Ondreja. K malému následníkovi trónu sa Ondrej správal veľmi škaredo. Svedčí o tom i napomenutie pápežom Inocentom III. Keď však päťročný Ladislav zomrel, Ondrejovi nestálo v ceste na uhorský trón vôbec nič.
Uhorský kráľ
Ako kráľ patril k najneschopnejším arpádovským panovníkom. Svedčí o tom jeho 14 vojenských výprav do Haliče, ktoré sa občas skončili i úspechom, ale haličskí bojari vždy Ondrejovu nadvládu zvrhli, takže toto územie sa nestalo natrvalo súčasťou Uhorska. Roku 1211 Ondrej II. požiadal Rád nemeckých rytierov o pomoc proti prenikajúcim Kumánom, začo im prisľúbil pozemky v Sedmohradsku (Burzenland). Keď Rád nemeckých rytierov v roku 1224 navrhol, aby bol podriadený priamo pápežovi a nie uhorskému kráľovi, musel v roku 1225 Uhorsko opustiť. Ani piata križiacka výprava, ktorej bol Ondrej vodcom, sa neskončila úspešne. Po pár mesiacoch neustálych porážok sa bez slávy musel vrátiť domov. Nákladné vojenské výpravy, prepychový život kráľovského dvora, rozdávanie úradov a majetkov cudzincom, to všetko boli príčiny, pre ktoré uhorská šľachta svojho kráľa nenávidela. Voči svojvôli, ktorá v krajine počas neprítomnosti Ondreja panovala, sa panovník postaviť nedokázal. Bohatí magnáti zašli tak ďaleko, že v roku 1213 počas jednej z výprav do Haliče zavraždili kráľovnú Gertrúdu. Logickým vyústením všetkých problémov, ktoré sa v krajine nahromadili, bolo vydanie Zlatej buly v roku 1222. Ondrej v nej prisľúbil, že nebude svojvoľne rozdávať majetky cudzincom, dodrží výsady strednej šľachty, ba dokonca dal šľachte možnosť vystúpiť proti nemu samotnému so zbraňou v ruke, pokiaľ by nedodržiaval prijaté záväzky. Namiesto upokojenia situácie však tento dokument priniesol len ďalšie spory. Ondrej dal rýchlo najavo, že sa ním vôbec nemieni riadiť.
Na konci života sa musel vyrovnať so smrťou dcéry Alžbety, druhej manželky Jolany i syna Ondreja. Tretie manželstvo uzatvoril v máji 1234 s talianskou šľachtičnou Beatrix, s ktorou mal napokon syna Štefana (1236 – 1271), ktorý sa však narodil až po kráľovej smrti. Ondrej II. zomrel 21. septembra 1235, po čom bola jeho posledná manželka aj s malým Štefanom vyhnaná z Uhorska. Ondrej II. bol pochovaný v cisterciánskom kláštore Igriș, no jeho hrob, ako aj celý kláštor, bol zničený Turkami.
Dohra
Napriek neuznaným nárokom na trón sa s odstupom času táto rodová línia predsa len dostala na uhorský trón, keďže Štefanov syn sa v roku 1290 stal ako Ondrej III. kráľom. Jeho záhadnou smrťou sa však nezanechaním mužského potomka v roku 1301 skončila vláda Arpádovcov.
Rodina
- otec Belo III.
- matka Agnesa z Antiochie, dcéra Raynalda de Châtillon a Konštancie z Antiochie
- 1. manželka Gertrúda Meranská († 1213) ∞ okolo 1203
- Anna Mária Uhorská (asi 1204 – 1237) ∞ bulharský cár Ivan Asen II.
- Belo IV. (1206 – 3. máj 1270)
- Alžbeta Durínska (1207 – 10. november 1231) ∞ Ľudovít IV. Durínsky
- Koloman Haličský (1208 – júl 1241)
- Ondrej Uhorský (asi 1210 – 1234)
- 2. manželka Jolanda z Courtenay
- Jolanda Uhorská (asi 1215 – 1251) ∞ Jakub I. Aragónsky
- 3. manželka Beatrix d'Este
- Štefan (1236 – 1271)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ondrej II. (Uhorsko)
Ondrej II.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Ladislav III. |
kráľ 1205 – 1235 |
Nástupca Belo IV. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Šľachta Bratislavskej stolice
Šľachtic
Šamorín
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-7090-216-7
Špeciálne:KnižnéZdroje/80-969027-0-9
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-224-1606-1
Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-570-1194-1
Špeciálne:KnižnéZdroje/9788057011941
Štefan Ilešházi
Štefan Moróc
Žitný ostrov
1068
1291
1394
1396
1549
1563
1565
1572
16. storočie
1645
1689
17. storočie
1930
7. marec
Amadeovci
Anton Moróc
Arcibiskup
Arcivojvoda
Barón
Barok
Bratislava
Bratislavská župa (Uhorsko)
Dunajská Streda
Epitaf
Esterháziovci
Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)
František Esterházi (16. storočie)
Galanta
Gróf
Habsburská monarchia
Habsbursko-lotrinská dynastia
Historický ústav Slovenskej akadémie vied
Holice (okres Dunajská Streda)
Immaculata (socha)
Imrich Moróc
ISSN
Jahodná (okres Dunajská Streda)
Jelka
Juraj Selepčéni
Kúria (sídlo šľachty)
Katolicizmus
Kostolné Kračany
Latinčina
Leopold I. (Svätá rímska ríša)
Máriapócs
Mária (matka Ježiša)
Mária Terézia
Maďarčina
Malacky
Maximilián II. (Svätá rímska ríša)
Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)
Nobilita
Ondrej II. (Uhorsko)
Ostrihomské arcibiskupstvo
Pálfiovci
Palatín
Pečenehovia
Peter Pázmaň
Poľnohospodárstvo
Prídomok
Predialista
Princ
Rábsko-mošonsko-šopronská župa
Rakúske cisárstvo
Rakúsko
Rakúsko-Uhorsko
Richtár
Rytier
Rytier (stredovek)
Senec
Skulptúra
Slovenský biografický slovník
Svätý Jur
Uhorsko
Veľké Blahovo
VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
Viedeň
Vrakúň
Wolfgang Moróc
Zeman
Zvolen
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk