Operácia Prameň mieru
Súčasť Občianska vojna v Sýrii
Sýrske mesto Ras al-Ajn počas bombardovania tureckými silami dňa 10. októbra 2019
Dátum 9. október 2019 – súčasnosť (1387 dní) Miesto severovýchodná Sýria Výsledok konflikt prebieha Uzatvorená dohoda medzi Rojavou a vládou v Damasku o nasadení sýrskych jednotiek pri hranici s Tureckom 17. októbra uzatvorená dohoda o prímerí medzi Tureckom a Rojavou s cieľom umožniť kurdským silám stiahnuť sa v priebehu 120 hodín z tzv. bezpečnostnej zóny. 5,8 % územia Rojavy pod kontrolou Turecka.[1]
Protivníci
Turecko TAF Sýrska dočasná vláda SNA Ahrar aš-Šám Džaiš al-Islam Divízia sultána Murada	ASSVS YPG YPJ IFB Sýria SAA[2]
Velitelia
Recep T. Erdoğan Hulusi Akar Yaşar Güler Sinan Yayla Salim Idris Sayf Abu Bakr	Mazlum Kobane
Sila
80 000 vojakov[3] 14 000 vojakov[4]	60 000 vojakov[5] Neznáme
Straty
Podľa SOHR:[6] 9 mŕtvych 196 mŕtvych Podľa Turecka: 4 mŕtvi 74 mŕtvych	Podľa SOHR: 239 mŕtvych 5 mŕtvych Podľa SDF: 69 mŕtvych Podľa Turecka: 750 mŕtvych, zranených alebo zajatých[7]
86 civilistov zabitých tureckými silami a 1 civilista zabitý jednotkami SDF (podľa SOHR)[6] 20 civilistov zabitých SDF na území Turecka (podľa Turecka)[8] Kurdská politička Hevrin Chalafová a jej ochranka zavraždení jednotkami SNA[9] 300 tisíc vysídlených civilistov[10][11] 700 tisíc až 1,7 milióna ľudí ocitnutí v hmotnej núdzi[12]

Operácia Prameň mieru (angl. Operation Peace Spring; tur. Barış Pınarı Harekâtı) je krycie označenie pre prebiehajúcu inváziu ozbrojených síl Tureckej republiky, Sýrskej národnej armády^{[pozn. 1]} a pro-tureckých milícií^[13] do severovýchodnej Sýrie, ktorej oblasť sa nachádza pod kontrolou kurdskej Autonómnej samosprávy Severnej a Východnej Sýrie, fungujúcej nezávisle od sýrskej centrálnej vlády.^[14]

Cieľom tureckého vojenského zásahu je vybudovať na sýrskom území 30 kilometrov široké pásmo bez kurdských milícií, ktoré bude slúžiť ako „bezpečnostná zóna“^[15] pre sýrskych utečencov žijúcich v Turecku. Podľa UNHCR sa ich v krajine nachádza zhruba 3,6 milióna.^[16] Kurdské úrady vyhlásili všeobecnú mobilizáciu a vyzvali miestnych obyvateľov, aby vzdorovali invázii tureckej armády.

Priebeh operácie

Turecká armáda a spriaznené islamistické jednotky začali operáciu leteckým a pozemným bombardovaním na niekoľkých stovkách kilometrov pozdĺž turecko-sýrskej hranice 9. októbra 2019. Turecko následne využilo leteckú prevahu a neporovnateľne silnejšie obrnené jednotky a začalo postupovať do vnútrozemia ASSVS. Do 13. októbra sa turecko-islamistickým vojskám podarilo od SDF a YPG dobyť mestá Tell Abyad a Sulúk a časti mesta Ras al-Ain. Taktiež preťali významnú cestu, diaľnicu M4, kde 13. októbra 2019 tiež zavraždili civilistov vrátane političky Hevrin Chalafovej.^[17] V dôsledku ofenzívy utieklo zo zajateckých táborov stovky priaznivcov Islamského štátu.^[18][19]

13. októbra 2019 sa ASSVS dohodla s vládou Baššára al-Asada na spoločnom postupe proti postupujúcej tureckej ofenzíve v rámci operácie Prameň mieru. Spolupráca znamená sčasti zánik samosprávy v kurdských územiach, teda prenechanie vlády nad pohraničnými mestami ako Manbidž, Kobání či Kámišlí, Sýrskej arabskej armáde (SAA). Cieľom spolupráce SAA a SDF je úplné vytlačenie tureckých vojsk z územia Sýrie.^[20]

Odpor proti tureckej invázii v Sýrii

Desiatky tisíc Kurdov a ich podporovateľov pochodovalo ulicami európskych miest, aby vyjadrili svoj nesúhlas s tureckou ofenzívou a solidaritu s Rojavou a s obyvateľmi žijúcich v danej oblasti Sýrie. Viac ako 20 tisíc prokurdských demonštrantov vyšlo do ulíc Paríža, 10 tisíc ľudí sa zhromaždilo v Kolíne, tisíce ľudí protestovalo v Štokholme, Bruseli, Viedni, Hágu či Varšave.^[21] Niekoľko menších demonštrácií sa konalo na Slovensku a v Česku, ktorých účasť sa odhaduje na niekoľko stoviek protestujúcich.^[22] Hlavné požiadavky protestov bolo okamžité zavedenie bezletovej zóny nad severnou Sýriou, schválenie ekonomických sankcií voči Turecku a uvalenie embarga na export zbraní a vojenského materiálu do Turecka.  

Medzinárodné reakcie

Organizácie

Arabská liga

• Generálny tajomník Ligy arabských štátov Ahmad Abúl Ghajt kritizoval vojenskú operáciu v severovýchodnej Sýrii a označil ju ako „inváziu do arabskej krajiny a agresiu voči jej suverenite“.^[23]

Európska únia

• Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyzval Turecko na zastavenie vojenskej operácie na severovýchode Sýrie a vyhlásil, že EÚ sa v žiadnom prípade nebude podieľať na financovaní prevádzky tzv. bezpečnostnej zóny.^[24]

Severoatlantická aliancia

• Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že turecká vojenská ofenzíva na severe Sýrie by mala byť „primeraná a rozvážna“ a zdôraznil dôležitosť vyvarovať sa krokov, ktoré by viedli k ešte väčšej destabilizácii regiónu.^[25]

Organizácia Spojených národov

• Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko a Spojené kráľovstvo v spoločnom vyhlásení na mimoriadnom samite BR OSN v New Yorku odsúdili turecké vojenské operácie na severovýchode Sýrie a vyzvali Turecko, aby svoje „jednostranné vojenské operácie zastavilo“. Bezpečnostná rada OSN nenašla zhodu na spoločnej rezolúcii k tureckému útoku na Kurdov. Spoločné vyhlásenie vetovali Spojené štáty a Rusko.^[26]

Štáty

Čína

• Čína po spustení tureckej vojenskej operácie vyhlásila, že sa musí „rešpektovať suverenita, nezávislosť a územná celistvosť Sýrie“ a vyzvala Turecko aby sa „správalo zdržanlivo“.^[27]

Irán

• Minister zahraničných vecí Mohammad Javad Zarif, ktorého krajina je spojencom režimu Baššára al-Asada, vyjadril nesúhlas s ofenzívou a obvinil Turecko z narušenia sýrskej suverenity. Spojené štáty označil za „irelevantného okupanta v Sýrii“ a vyzval k rešpektovaniu územnej celistvosti Sýrie.^[28]Prezident Hasan Rúhání vyhlásil, že z oblasti sa musia stiahnuť americké jednotky a sýrskych Kurdov vyzval na spoluprácu so sýrskou armádou.^[29]

Rusko

• Bezpečnostná rada Ruskej federácie oznámila, že je „dôležité vyhnúť sa spomaleniu mierového procesu v Sýrii“. ^[30] Prezident Vladimír Putin prehlásil, že turecká vojenská operácia by mohla vzkriesiť islamských radikálov.^[31] Minister zahraničia Sergej Lavrov uviedol, že Rusko sa bude usilovať nadviazať dialóg medzi Ankarou a Damaškom. Podľa Lavrova sú za nestabilnú situáciu v regióne zodpovedné Spojené štáty a ich spojenci. ^[27]

Slovensko

• Slovenská vláda zdieľa jednotný postoj EÚ. Vyzýva na zastavenie tureckej ofenzívy a podporuje snahy o diplomatické riešenie situácie v Sýrii.^[32]Ministerstvo zahraničných vecí si pre jednostranný vojenský akt predvolalo tureckú veľvyslankyňu Asligül Ügdül.^[33]Tureckú ofenzívu v severnej časti Sýrie odsúdila prezidentka Zuzana Čaputová. Podľa Čaputovej ofenzíva „vážne ohrozuje stabilitu a bezpečnosť celého regiónu“. Na sociálnej sieti vyjadrila obavu, že sa v dôsledku eskalácie konfliktu môže vrátiť do Európy utečenecká kríza. Zároveň podporila výzvu na zákaz vývozu zbraní do Turecka na úrovni EÚ.^[34]

Spojené štáty

• Prezident Donald Trump označil tureckú ofenzívu na severovýchode Sýrie za „zlý nápad“. ^[35] Svoje rozhodnutie stiahnuť vojakov zo severu Sýrie obhajoval vyhlásením, že Kurdi nepomohli Američanom počas druhej svetovej vojny ani s vylodením v Normandii. ^[36]Minister zahraničia Mike Pompeo uviedol, že Turecko má legitímne obavy o svoju bezpečnosť avšak tureckej ofenzíve Spojené štáty zelenú nedali.^[37]Skupina amerických senátorov z radov republikánov aj demokratov navrhujú rozsiahle protiturecké sankcie. Trump sankcie nevylúčil.^[36]

Poznámky

1. ↑ Známa aj ako Sýrska slobodná armáda.

Referencie

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.