A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Opereta je divadelný hudobno-dramatický druh, v ktorom sa striedajú hudobné a prozaické časti. Jej názov možno preložiť, ako „malá opera“. Z hudobného hľadiska jej vrcholné diela nezaostávajú za komickými operami a preto pre ich kvalitné predvedenie sú potrební operní speváci. Dialógy, ktoré sa v opere hudobne doprevádzajú (recitatívy, niektoré časti melodrámy), sú nahradené prózou. Rovnako ako opera, môže opereta obsahovať aj baletnú vložku, ale tanečné schopnosti sú vyžadované aj od jednotlivých postáv. Žartovné tanečno-spevácke číslo operety označujeme ako „kuplet“.
Za nasledovníka operety možno považovať muzikál, v ktorom však došlo k značnej redukcii hudobnej zložky. Teda na rozdiel od operety, ako hudobného-divadelného druhu prerušovaného dialógmi, je muzikál skôr prozaické dielo doprevádzané hudobnými vložkami. Napriek týmto rozdielom (týkajúcim sa hlavne známych klasických operiet) nie je rozlišovanie medzi operetou a muzikálom pri niektorých neskorých medzivojnových dielach úplne jasné.
Dnes hrané operety predstavujú tie najlepšie diela svojho divadelného druhu. Okrem nich vznikalo svojho času veľké množstvo operiet zameraných hlavne na zisk a bez väčšej umeleckej hodnoty. Tieto dnes už dávno zabudnuté diela mali zvyčajne iba veľmi krátku životnosť. Spôsobili však, že mnoho umelcov hľadelo na operetu s dešpektom.
História
Francúzska opereta
Aj keď za predchodcov operety možno považovať rôzne žánre, napr. taliansku hudobnú hru, nemeckú Liederspiel alebo francúzsku komickú operu, za skutočného zakladateľa operety sa vo všeobecnosti považuje Jacques Offenbach, ktorý dosiahol svoj prvý významný úspech dielom „Le mariage aux lanternes“ (Zásnuby pri svetle lampy), ktoré malo premiéru 10. októbra 1857. Pôvodne sa názvom „opereta“ označovali hlavne menšie diela, kým tie významnejšie boli uvádzané ako „ópera-comique“, alebo „ópera-buffa“. Dnes sú všetky Offenbachove diela považované za operety. Najznámejšie z nich sú Orfeus v podsvetí, Parížsky život a Krásna Helena. Offenbach sa v svojich operetách sústredil na skrytý satirický výsmech vtedajšieho obdobia vlády Napoleona III.
Úspešným predstaviteľom francúzskej operety bol aj Offenbachov súčasník Hervé, ktorý sa preslávil najmä operetou Mamzelle Nitouche. Mladšia generácia francúzskych operetných skladateľov (Charles Lecocq, Edmond Audran a iní), bola síce svojho času pomerne populárna, ale Offenbachovu slávu nedosiahla.
Viedenská opereta
Ďalším významným momentom v histórii operety, bolo jej prenesenie a udomácnenie vo Viedni. Prvá Offenbachova opereta vo Viedni,"Zásnuby pri svetle lampy" bola uvedená v roku 1858. Riaditeľ Carl Theater ju ukradol autorovi (získal libreto a klavírnu partitúru) a dal doplniť novou orchestrálnou inštrumentáciou (keďže tú pôvodnú nemal) od kapelníka Bindera. Nemecké libreto vytvoril F. Zell, ktorý tým začal svoju slávnu kariéru operetného libretistu. V roku 1860 získava Karl Treumann od Offenbacha povolenie uvádzať jeho diela, ktoré boli hrané v provizórnom drevenom divadle. V roku 1863 získal povolenie Carl Theater a o rok neskôr aj Theater an der Wien.
Zakladateľom Viedenskej operety je Franz von Suppé. Keď v 60-tych rokoch 19. storočia začali úspešne prenikať Offenbachove diela do Viedenských divadiel, Suppé zacítil nové možnosti a pripôsobil nový štýl viedenskému publiku nielen melodicky, ale okrem iného aj tým, že z neho odstránil prvky politickej satiry (typické pre Offenbachove diela) a začal v nich klásť väčší dôraz na lásku. Prvým významným úspechom bola opereta Krásna Galatea (Die schöne Galathee), ktorá mala premiéru v roku 1865.
Viedenskú operetu v druhej polovici 19. storočia preslávili najmä Karl Millöcker, Johann Strauss ml. a Carl Zeller. Operetu posunuli na vysokú umeleckú úroveň. Najvýznamnejší skladatelia na začiatku 20. storočia (v tvz. „striebornom veku operety“) boli Franz Lehár a Emmerich Kálmán. Emmerich Kálmán vyštudoval hudbu v Budapešti, kde v tom čase vyrastala celá generácia talentovaných hudobných skladateľov (napr. Viktor Jacobi, Jenő Huszka a iní) pričom Budapešť pridala do operiet aj čardášové melódie. Začiatkom 20, storočia písalo operety veľké množstvo ďalších, dnes už zabudnutých autorov, z ktorých väčšina sa sústredila len na uspokojenie vkusu publika a zjednodušené kopírovanie svojich slávnejších kolegov.
Silnou stránkou vrcholných diel Viedenskej operety je, že humor, veselosť, vyjadrenie ľudských citov a vášní sú v nich v krehkej rovnováhe. Táto rovnováha nepochybne vo veľkej miere prispela k ich úspechu (a prispieva dodnes).
Opereta v ostatných európskych štátoch
Operetná tvorba v v Berlíne v Nemecku bola neoddeliteľne spätá s Viedenskou operetou. Pôsobili tam viacerí viedenskí autori napr. Johann Strauss ml. tam uviedol svetovú premiéru Noci v Benátkach, Franz Lehár viaceré zo svojich posledných diel, do Berlína prišiel študovať a pôsobiť aj rakúsky skladateľ Oscar Straus. Najúspešnejšími skladateľmi Berlínskej operety boli Paul Lincke, Eduard Künneke a Léon Jessel, ale tá nedosiahla úspechu svojej viedenskej príbuznej. V roku 1898 otvorili v Berlíne divadlo Metropol, v ktorom sa vytvoril nový štýl v ktorom autori upustili od súvislého deja, skôr sa sústredili na humor, šlágre, tanec a rôzne divadelné triky. Tak vznikla Berlínska revue ktorá výrazne vplývala nemeckú operetnú tvorbu (viacerí skladatelia tvorili operety aj revue).
Offenbachov úspech koncom 19. storočia výrazne ovplyvnil skladateľov nielen vo Viedni, ale aj v Anglicku a Španielsku. V Anglicku to bol hlavne Arthur Sullivan, ktorého operetné diela sa nazývajú aj „Savojskými operami“ (podľa Savoy Theatre London, kde mali premiéru). V Španielsku sa pod Offenbachovým vplyvom sformovala romantická Zarzuela, ktorú založili Francisco Barbieri a Emilio Arrieta, v snahe vytvoriť vlastné divadelné umenie, ktoré by mohlo konkurovať francúzskemu a talianskemu vplyvu. Názov dostali podľa Teatro de la Zarzuela v Madride, kde sa mnohé z nich hrali.
Slovenská opereta
Medzi prvých skladateľov operiet patrí Miloslav Francisci (operety – Bohatieri veselej družiny, Astra, V cigánskom tábore, Ženská bula). V rokoch 1925 – 1943 skomponoval dvanásť hudobnodramatických diel Ján Móry. V Slovenskom národnom divadle uviedli jeho operetu Zimný románik (premiéra 6. 2. 1932), ktorá bola prvým operetným titulom v SND od domáceho autora, ďalej historickú spevohru La Vallière (5. 4. 1935), hudobnú veselohru Slečna vdova (5. 10. 1940) a prepracovanú operetu F. Zella a F. Genée Námorný kadet (22. 5. 1943) v podaní Františka Krištofa Veselého, Mimi Kišoňovej-Hubovej, Gizely Veclovej a ďalších protagonistov. Operety Slečna vdova a Pre teba všetko režíroval Oldřich Nový vo svojom Novom divadle v Prahe a zahrali si aj hlavné postavy. Partnerkami mu boli T. Grosslichtová, L. Hermannová a ďalšie vtedajšie hviezdy. Najznámejším slovenským skladateľom operety je Gejza Dusík. Jeho prvá opereta mala názov Tisíc metrov lásky, premiéru mala v roku 1935 v Slovenskom národnom divadle, libreto napísal Emanuel Brožík. Gejza Dusík spolu s Pavlom Braxatorisom, Františkom Krištofom Veselým patria medzi spoluzakladateľov slovenskej operety.
Po vojne, v socialisticom umení bola považovaná opereta ako buržoázny prežitok aj preto v roku 1945 SND zrušilo operetu v svojom divadle. V roku 1946 bolo založené divadlo Nová scéna (spadalo pod SND), jedným zo spoluzakladateľov Novej scény bol František Krištof Veselý. Okrem činoherných predstavení sa v súbore hudobnej komédie hrala aj opereta. V roku 1945 bol založený operný súbor v Štátnom divadle v Košiciach, ktorý hrával pravidelne operety aj muzikály. V roku 1948 v Divadle Jonáša Záborského založili súbor spevohry, ktorý hrával aj operety. V roku 1951 po administratívnych opatreniach v SND zrušili na Novej scéne činoherný súbor a súbor hudobnej komédie sa premenil na operetný súbor Novej scény[1]. Prvýkrát zrušil operetu na Novej scéne v roku 1999 Milan Kňažko a Marek Ťapák[2]. Neskôr v roku 2005 vedenie divadla zrušilo spevohru a tým pádom aj operetu[3]. V Prešove Divadle Jonáša Záborského po organizačných zmenách zlúčili v roku 2005 súbor spevohry a činohry[4]. V súčasnosti nemá žiadne divadlo na Slovensku trvalý operetný súbor. Opereta sa však naďalej objavuje v repertoári operného súboru SND, Štátneho divadla v Košiciach a Štátnej opery.[5]
Slovenskí skladatelia operety
Slovenskí libretisti
Dramaturgia
Základom klasickej operety (týka sa to hlavne Viedenskej operety) je rovnovážny mix romantického príbehu lásky a humoru. Láska primadony zväčša s nejakým bonvivánom (dnes by sme ho možno nazvali "playboy"), musí prekonať isté prekážky. Okrem nich má v operete dôležitú úlohu postava subrety ktorá často tvorí dvojicu s tanečno-komickou postavou a príbeh ich lásky môže prebiehať paralelne s hlavnou dejovou líniou operety. Postava subrety je typická aj pre komické opery (napr. Mozartove).
Operety majú väčšinou dobrý koniec (happy-end) a to zvyčajne pre všetky postavy (aj tie záporné). Existujú však aj výnimky, najmä posledné operety Franza Lehára alebo Krásna Galatea od Franza von Suppé.
Referencie
- ↑ nova-scena.sk - História
- ↑ Korzár- rozhovor - Gizela Veclová
- ↑ sme.sk- Metropolitný orchester Bratislava...
- ↑ djz.sk-história
- ↑ Repertoár / Operetta . Banská Bystrica: Štátna opera, . Dostupné online.
Pozri aj
- Zoznam operiet podľa autora
- Zoznam operiet podľa abecedy abecedne
- Seefestspiele Mörbisch – najvýznamnejší letný operetný festival
- Opera
Iné projekty
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
1. apríl
1. august
1. december
1. júl
10. november
10. september
11. november
11. október
11. september
12. august
12. február
13. apríl
13. február
13. jún
13. máj
13. marec
13. november
13. október
14. apríl
15. apríl
16. máj
16. september
17. apríl
17. február
17. jún
1794
18. apríl
18. február
18. september
18. storočie
1802
1809
1813
1817
1818
1822
1828
1857
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1889
1890
19. júl
19. storočie
1922
1923
1925
1930
1935
1936
1938
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1958
1959
1961
1962
1963
1966
1967
1968
1971
1972
1973
1977
1978
1981
1982
2. december
2. február
20. november
20. storočie
21. február
21. január
21. máj
22. jún
22. máj
22. október
22. september
23. júl
23. marec
23. október
24. február
24. október
25. apríl
25. november
26. august
26. júl
26. jún
26. október
27. január
28. december
28. máj
28. október
29. október
3. máj
30. august
30. júl
30. január
30. október
4. jún
4. marec
4. september
5. december
5. máj
6. júl
7. február
7. november
7. október
70. roky 19. storočia
8. júl
8. november
80. roky 19. storočia
9. február
9. jún
9. november
90. roky 19. storočia
Alban Berg
Alexander Albrecht
Alexandr Alexandrovič Vesnin
Alfonz XII. (Španielsko)
André Maurois
Andrej Kavuljak
Aristides de Sousa Mendes
Arturo Rawson
Besnota
Bess Trumanová
Boehringer Ingelheim
Carl Auer von Welsbach
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Chester Nimitz
Christian Friedrich Freyer
Cigánsky barón
David Herbert Lawrence
Desaťročie
Dimitrios Lundras
Dora Pejačević
Eduard Künneke
Endre Szőnyi
Ernst Bloch
Ezra Pound
François Mauriac
Frank Knight
František Chvalkovský
František Kadeřávek
Franz Wimmer
Fridrich Weinwurm
George Richards Minot
George S. Patton
Grover Cleveland
György Hevesy
György Lukács
Hana Gregorová (spisovateľka)
Hans Cloos
Harry S. Truman
Ivan Gall
Július Adamiš
Jacob Friedrich Gustav Henle
Jan Czochralski
Johann Strauss ml.
John Edensor Littlewood
Jules Romains
Karen Blixenová
Karen Horneyová
Karl Benz
Karol Branislav Halenaj
Konžský slobodný štát
Konstantin Dmitrijevič Kavelin
Kultúra (spoločenské vedy)
Lajos Tihanyi
Leopold II. (Belgicko)
Lev Vladimirovič Rudnev
Louis Pasteur
Matica slovenská
Meteor
Michail Frunze
Michal Buzalka
Milan Vidmar
Neodým
New York (mesto)
Niels Bohr
Niels Erik Nörlund
Niels Henrick David Bohr
Nikolaj Jakovlevič Danilevskij
Očkovanie
Opereta
Otakar Sedloň
Pavol Dobšinský
Per Albin Hansson
Platt Adams
Prazeodým
René Baillaud
Romano Guardini
Rudolf Eitelberger
Semion Konstantinovič Timošenko
Semion Michajlovič Buďonnyj
Sidonie Nádherná
Sinclair Lewis
Slovensko
Socha Slobody
Spojené štáty
Storočie
Tadeusz Kutrzeba
Ulysses S. Grant
Umberto Nobile
Václav Rabas (maliar)
Velemir Chlebnikov
Velimir Chlebnikov
Victor Hugo
Vladimír Roy
Vladimir Tatlin
Wallace Beery
Washington Monument
Yves Le Prieur
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk