A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Oportunizmus je pasívne, bezzásadové prispôsobovanie sa okolnostiam, nedodržanie zásad v prospech okamžitých výhod, prospechárstvo, ústupčivosť. Človek, ktorý sa takto správa, sa nazýva oportunista.
Oportunizmus v Česko-Slovensku
V česko-slovenskom komunistickom a propagandistického slovníku išlo o pravicový oportunizmus, ktorý bol definovaný ako ideovopolitická a morálna „úchylka“, bezzásadové prispôsobovanie politiky a ideológie robotníckeho hnutia potrebám a požiadavkám buržoázie. Išlo o jednu z hlavných rozkladných síl pôsobiacich vnútri robotníckeho hnutia a neskôr aj komunistického systému ako takého. V rôznych historických obdobiach sa prejavoval rôzne - v 60. rokoch sa prejavoval revizionizmom, podľa komunistickej historiografie a propagandy obdobia normalizácie (70. roky) mal pravicový oportunizmus vyvrcholiť antikomunistickým kontrarevolučným prevratom, ktorému zabránila internacionálna pomoc bratských komunistických strán realizovaná inváziou vojsk Varšavskej zmluvy (Operácia Dunaj) a následnou okupáciou Česko-Slovenska.[1]
Oportunisti a Strana
Syntetickému zhodnoteniu pôvodu a účinkovania tzv. pravicového oportunizmu sa KSČ venoval vo svojom oficiálnom dokumente Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XXIII. zjazde KSČ v r. 1970. podľa dokumentu bol pravicový oportunizmus v Česko-Slovensku dedičstvom nacionalizmu, masarykizmu a sociádemokratizmu, ktoré boli hlboko zakorenené a prenikali i do niektorých častí robotníckej triedy. Na Slovensku mali zohrať značnú úlohu náboženské prežitky (niekdajšej HSĽS). Nositeľmi a šíriteľmi oportunizmu mali byť niekoľké centrá prevažne v kruhoch českých umelcov a intelektuálov (V. Havel, P. Kohout, M. Kundera, A. Dubček a i.)[1]
Potláčanie demokratizačných snáh
Personálny, ideologický a propagandistický boj proti pravicovému oportunizmu sa stal po potlačení demokratizačného procesu, t.j. Pražskej jari prednostnou politickomocenskou a ideologickou témou KSČ. Bol zámienkou politického prehodnocovania dejín, usmerňovania vedeckého výskumu a umeleckej tvorby, cenzúrovania, pracovného a iného šikanovania, policajných represií a dodatočného vyhľadávania a účelového vytvárania ďalších exponentov (pozri Centrálnu evidenciu predstaviteľov a exponentov pravice) v období normalizácie. Tieto mocensko-politické procesy mali v 70. a 80. rokoh 20. storočia v Česku tvrdší priebeh a neúmerne väčšie množstvo obetí ako na Slovensku.[1]
Referencie
- ↑ a b c ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 290.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Administratívne členenie
Aktivizmus
Disidenti
Komunálna politika
Konferencie
Mediácia
Medzinárodné organizácie
Medzinárodné vzťahy
Medzinárodné zmluvy
Mimovládne organizácie
Občianska spoločnosť
Politici
Politická filozofia
Politické aféry
Ľudová demokracia
Štát
Štátny orgán
Absolutistická monarchia
Absolutizmus
Aféra
Agitácia (politika)
Aklamácia
Anómia
Anexia
Apolitickosť
Autonómna republika
Autonomizmus
Autoritarizmus
Banánová republika
Bezpečnostný systém štátu
Bojkot
Budova krajinského snemu (Lichtenštajnsko)
Chunta
Deklarácia nezávislosti
Demokratúra
Diktatúra proletariátu
Disident
Donucovanie
Druhý svet
Dualizmus (politika)
Eurábia
Exulant
Fašizmus
Federalizmus
Forma štátu
Forma vlády
Fundamentalizmus
Funkcia štátu
Gerontokracia
Imperializmus
Inaugurácia
Individualizmus (politika)
Izolacionizmus
Juvenilná justícia
Kádrová politika
Kakistokracia
Kancelár
Knowledge-action gap
Koalícia ochotných
Kolaborant
Konštruktivizmus (medzinárodné vzťahy)
Konfederácia
Kriminálna politika
Kultúrna politika
Kvórum
Lustračné osvedčenie
Mandát (politika)
Manipulácia (psychológia)
Masová politická strana
Mediácia
Metternichovský absolutizmus
Mierové spolužitie
Ministerstvo
Neokolonializmus
Nepodmienený základný príjem
Nepotizmus
Nezávislý politik
NIMBY
Nový svetový poriadok (politika)
Obrana štátu
Oportunista
Oportunizmus
Opozícia (politika)
Otvorená spoločnosť
Panovník
Parlamentná monarchia
Parlamentná republika
Patrimonializmus
Personálna únia (štáty)
Podpredseda vlády
Politická doktrína
Politická ekonómia
Politická filozofia
Politická inštitúcia
Politická kultúra
Politická sloboda
Politická teória
Politické hnutie
Politické myslenie
Politický pluralizmus
Politický režim
Politický systém
Politický systém Holandska
Politickosť
Politik
Portál:Politika
Poslanecký sľub
Post-Capitalist Society
Potravinová suverenita
Prétorianizmus
Predseda vlády
Prezident Slovenskej republiky
Prominent
Protest
Prvá intifáda
Prvý svet
Rada vzájomnej hospodárskej pomoci
Radikalizmus
Realizmus (medzinárodné vzťahy)
Regent
Regionálna politika
Reparácie (vojna)
Republika
Rokovanie
Rozvojová krajina
Sekulárny štát
Skrutátor
Skrutínium
Sociálna politika
Socialistický štát
Stranícka diktatúra
Subregionalizmus
Subsidiarita
Superveľmoc
Svojbytnosť
Teória politiky
Teológia oslobodenia
Teroristická organizácia
There is no alternative
Tlakový koeficient
Totalitarizmus
Triedny boj
Triumvirát
Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom
Verejný záujem
Voľby
Vzťah štátu a cirkví
Watchdog
Zoznam foriem vlády
Zvrchovanosť ľudu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk