Ordinárius

Ordinárius alebo ordinár^{[pozn 1]} môže byť:

v rímskokatolíckej cirkvi:
- diecézny biskup,^[2]^[3] pozri biskup
- generálny vikár^[2]
v medicíne: vedúci lekár špecializovaného odboru v nemocnici podriadený prednostovi príslušného oddelenia,^[2] pozri ordinár (medicína)
v školstve: v niektorých štátoch riadny univerzitný profesor^[2]^[3] (napr. v Nemecku), pozri profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)

Poznámky

↑ Výraz ordinárny pochádza z lat. ordinarius – pôvodne „usporiadaný podľa určitého poriadku a pod.“, z toho neskôr „usporiadaný“ > „zodpovedajúci pravidlám, normám a pod.; normálny“ > „bežný, obyčajný“ > „jednoduchý, hrubý“. Výraz ordinovať pochádza z lat. ordinare – pôvodne „stavať do radu, usporadúvať“, odtiaľ „ustanovovať, určovať, nariaďovať “, z čoho vzniklo v cirkevnom prostredí „ustanoviť za kňaza, vysvätiť“ a v lekárskom prostredí „určovať liečebný postup“. Stručný etymologický slovník slovenčiny ale neobsahuje etymologický rozbor samotného slova ordinár/ordinárius.^[1]

Referencie

↑ Králik, Ľubor (2015), „ordinárny“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 405-406, ISBN 978-80-224-1493-7
↑ ^a ^b ^c ^d Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „ordinár“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6
↑ ^a ^b Peciar, Štefan, ed. (1960), „ordinár“, Slovník slovenského jazyka, II, L – O (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 587

Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[2] Výraz ordinárny pochádza z lat. ordinarius – pôvodne „usporiadaný podľa určitého poriadku a pod.“, z toho neskôr „usporiadaný“ > „zodpovedajúci pravidlám, normám a pod.; normálny“ > „bežný, obyčajný“ > „jednoduchý, hrubý“. Výraz ordinovať pochádza z lat. ordinare – pôvodne „stavať do radu, usporadúvať“, odtiaľ „ustanovovať, určovať, nariaďovať “, z čoho vzniklo v cirkevnom prostredí „ustanoviť za kňaza, vysvätiť“ a v lekárskom prostredí „určovať liečebný postup“. Stručný etymologický slovník slovenčiny ale neobsahuje etymologický rozbor samotného slova ordinár/ordinárius.^[1]

[1] Králik, Ľubor (2015), „ordinárny“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 405-406, ISBN 978-80-224-1493-7

[SCS-3] Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „ordinár“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6

[SSJ-4] Peciar, Štefan, ed. (1960), „ordinár“, Slovník slovenského jazyka, II, L – O (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 587

[pozn 1]

[2]

[3]

[1]