A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Orenburg | |||
rus. Оренбург | |||
mesto | |||
Orenburg
| |||
|
|||
Štát | Rusko | ||
---|---|---|---|
Región | Orenburská oblasť | ||
Rieka | Ural | ||
Nadmorská výška | 117 m n. m. | ||
Súradnice | 51°46′00″S 55°06′00″V / 51,76667°S 55,10000°V | ||
Rozloha | 300 km² (30 000 ha) | ||
Obyvateľstvo | 561 279 (2015) | ||
Vznik | 1743 | ||
Časové pásmo | +5 | ||
- letný čas | +5 | ||
PSČ | 460000 | ||
Wikimedia Commons: Orenburg | |||
Webová stránka: www.admin.orenburg.ru | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Orenburg je (rus. Оренбург; kaz. Орынбор) je mesto v európskej časti Ruska na rieke Ural pri ústí Sakmary, 1 478 km juhovýchodne od Moskvy a 150 km severne od hraníc s Kazachstanom. Je centrom Orenburskej oblasti a v roku 2019 malo 571 449 obyvateľov.[1]
Je strediskom predovšetkým strojárskeho priemyslu a železničný uzol medzi Povolžím a Kazachstanom. Mesto sa delí na 4 rajóny. Do roku 1925 patril Kazachstanu a bol jeho hlavným mestom. Okrem Rusov tu dnes žije prevažne kazašská a tatárska menšina.
Názov
Existujú rôzne verzie pôvodu názvu mesta. Klasická verzia je pevnosť na rieke Ori. V období rokov 1938 až 1957 nieslo mesto meno Čkalov (rus. Чкалов), podľa slávneho sovietskeho letca V. P. Čkalova. Čkalov sa však v meste nenarodil, nežil tu, ani nie je známe, že by vôbec niekedy v meste bol. Bronzová socha V. P. Čkalova s výškou 6 m na 7 m podstavci bola inštalovaná na počesť 50. výročia jeho narodenia v roku 1954 na bulvári (nábrežie rieky Ural, takzvaná "Belovka").
Dejiny
V roku 1735 sa tu, na sútoku riek Ural a Or, podľa plánov Ruského impéria na osídľovanie krajiny usadili prví prisťahovalci. Názov Orenburg sa dá voľne preložiť ako pevnosť Or. Roku 1739 bol názov skrátený na Orsk, vzápätí však došlo k sporom – asi 350 km proti prúdu rieky bolo už založené mesto, ktoré malo tiež meno Orsk, a tak sa museli v Orenburgu vrátiť k svojmu pôvodnému názvu. Vďaka výstavbe obrannej línie pred vpádom kočujúcich kmeňov z územia dnešného Kazachstanu sa mesto časom stalo centrom orenburských Kozákov.
Po zavedení železnice mesto profitovalo zo svojej pozície na križovatke tratí z Ruska na Sibír a do strednej Ázie. Počas Ruskej občianskej vojny tu vznikol protibolševický štátny útvar orenburských Kozákov. V čele štátu stál v rokoch 1918 - 1920 ataman Dutov. Krátko po Októbrovej revolúcii sa stal Orenburg hlavným mestom Kirgizskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky (neskôr Kazašská ASSR, dnes Kazachstan). Po ustanovení mesta Kyzylorda ako hlavného mesta Kazachstanu sa pripojil opäť k RSFSR. Medzi rokmi 1938 a 1957 niesol názov Čkalov po sovietskom letcovi Valerijovi Čkalovovi.
Osobnosti mesta
- Ivan Krylov (* 1769 – † 1844), autor bájok, publicista a satirik
- Georgij Maximilianovič Malenkov (* 1902 – † 1988), sovietsky politik
- Mstislav Rostropovič (* 1927 – † 2007), violončelista a dirigent
- Jurij Gagarin (* 1934 – † 1968), kozmonaut, prvý človek vo vesmíre
- Denis Istomin (* 1986), uzbecký tenista
Partnerské mestá
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orenburg
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čečensko
Čeľabinská oblasť
Čerepovecká gubernia
Čerkessk
Čir (rieka)
Čita
Čitská oblasť
Čukotka (autonómny okruh)
Čuvašsko
Ďalekovýchodný kraj
Šemachinská gubernia
Aľmetievsk
Abakan
Adygejsk
Adygejsko
Aga (autonómny okruh)
Alanija (národný park)
Alapajevsk
Altajská gubernia
Altajský kraj
Amursk
Apatity
Arťomovskij
Aramiľ
Archangeľská gubernia
Archangeľská oblasť
Archangelogorodská gubernia
Armavir (Rusko)
Asbest
Astrachánska gubernia
Astrachánska oblasť
Autonómny okruh (Rusko)
Azovská gubernia
Baškirsko
Bagrationovsk
Bajkonur (mesto)
Baksan
Belgorod
Belgorodská gubernia
Belgorodská oblasť
Belogorsk (Amurská oblasť)
Beriozovskij (Sverdlovská oblasť)
Bikin (mesto)
Bikin (rieka)
Bogdanovič (mesto)
Bolgar
Borisovský okres
Braclavská gubernia
Briansk
Brianská gubernia
Brianska oblasť
Bukejevská gubernia
Bureja (osada)
Chabarovsk
Chakasko
Chantyjsko-Mansijsko
Chasaviurt
Chimka
Dagestan
Degťarsk
Demianka
Dubna
Generálne gubernátorstvo
Goretovka
Groznyj
Ingušsko
Irkutská oblasť
Ivanovská oblasť
Ivanovsko-voznesenská gubernia
Ivdeľ (mesto)
Jakutsk
Jamalsko
Jaroslavlianska oblasť
Jaroslavská gubernia
Jekaterinburg
Jekaterinburská gubernia
Jessentuki
Kalužská oblasť
Kamčatská gubernia
Kamčatská oblasť
Kamčatský kraj
Kanevskaja
Karačajevsk
Karačajsko-Čerkesko
Karabulak
Karelská šija
Kaspijsk
Katyň (obec)
Kazaň
Kem
Kemerovo
Kemerovská oblasť
Kingiseppský rajón
Kirovská oblasť
Kislovodsk
Kola (polostrov)
Kolomna
Komijsko
Komsomoľsk na Amure
Koriacko
Kostroma
Kostromská oblasť
Krasnodarský kraj
Krasnojarsk
Krasnojarský kraj
Kurganská oblasť
Kurská gubernia
Kurská oblasť
Kyzyl (mesto)
Lagaň
Leningradskaja (sídlo)
Lenskije stolby
Lesnoj (Sverdlovská oblasť)
Lipeck
Lomonosovský rajón
Luga (mesto)
Machačkala
Magas
Magnitogorsk
Majkop
Malgobek
Malka (rieka)
Marijsko
Mesto federálneho významu
Možajsk
Mordviansko
Moskovská gubernia
Moskovská oblasť
Murmanská gubernia
Murmanská oblasť
Mytišči
Naľčik
Nachodka (mesto)
Nartkala
Nazraň
Nenecko
Nižnonovgorodská oblasť
Nordvik (Rusko)
Novgorodská krajina
Novgorodská oblasť
Novokuzneck
Novonikolajevská gubernia
Novosibirsk
Novosibirská oblasť
Ojmiakon
OKATO
Omsk
Omská gubernia
Omská oblasť
Orenburg
Orenburská oblasť
Oriolska oblasť
Palana
Pečora
Pečorsk
Penzianska oblasť
Permský kraj
Perm (mesto)
Piasino
Piatigorsk
Plava
Podkamennaja Tunguska
Poltavská gubernia
Poluostrov Jamal
Prímorský kraj
Primorsko-Achtarsk
Prochladnyj
Pskovská oblasť
Puškin (mesto)
Riazaň
Riazanská oblasť
Rostov
Rostovská oblasť
Rostov nad Donom
Rybinská gubernia
Sablinka
Sachalinská oblasť
Samarská oblasť
Saratov
Saratovská oblasť
Sarov
Severná oblasť (1918 – 1920)
Severná oblasť (1933 – 1934)
Severné Osetsko
Severodvinská gubernia
Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie
Smolenská oblasť
Sokol (Magadanská oblasť)
Sovietsk
Stavropoľský kraj
Stavropol
Stredokamčatský chrbát
Sverdlovská oblasť
Tambovská oblasť
Tambukan (jazero)
Wikipédia:Šablóny/Výhonky
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk