A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ota Šik | |
český ekonóm a politik | |
Narodenie | 11. september 1919 Plzeň, Česko |
---|---|
Úmrtie | 22. august 2004 (84 rokov) St. Gallen, Švajčiarsko |
Ota Šik (* 11. september 1919, Plzeň – † 22. august 2004, Sankt Gallen, Švajčiarsko) bol český komunistický ekonóm a politik Pražskej jari. Do povedomia vošiel ako tvorca hospodárskych reforiem, neskôr často označovaných ako tretia cesta, ktorý emigroval do Švajčiarska.
Životopis
Ako syn židovských rodičov vyrastal v dvojjazyčnom (českom a nemeckom) prostredí. V rokoch 1924 až 1936 navštevoval základnú školu v Tepliciach. V roku 1933 začal študovať maľbu na Akadémii výtvarného umenia v Prahe. Školu však už v nasledujúcom roku musel opustiť a ďalej sa vzdelával vo večerných kurzoch. Od roku 1936 pracoval pre niekoľko firiem aj ako maliar. Od roku 1939 sa politicky angažoval proti nemeckej okupácii. V roku 1940 vstúpil ako nezamestnaný do KSČ. O rok neskôr až do konca vojny bol väznený v koncentračnom tábore Mauthausen.
Od roku 1961 pôsobil ako riaditeľ Ekonomického ústavu ČSAV. V roku 1962 bol zvolený do ústredného výboru KSČ, od roku 1964 riadil štátnu a stranícku komisiu pre hospodárske reformy.
V apríli 1968 ho Alexander Dubček menoval zástupcom ministerského predsedu a koordinátorom hospodárskych reforiem (čo v Moskve vyvolalo silné reakcie a vyjadrenie o reštaurácii kapitalizmu v Československu). Po stroskotaní Pražskej jari emigroval do Švajčiarska. Od roku 1970 pracoval ako pedagóg v Bazileji a Manchesteri a neskôr ako profesor ekonómie na Vysokej škole hospodárskych a sociálnych vied v Sankt Gallene vo Švajčiarsku.
Po novembri1989 ho prizval vtedajší podpredseda federálnej vlády Valtr Komárek na diskusie o ekonomických reformách. Šik bol zástancom tzv. tretej cesty. Bol za okamžitú liberalizáciu cien, ale zároveň pre pomalšiu liberalizáciu zahraničného obchodu.
K jeho záľubám patrilo maľovanie obrazov. V deväťdesiatych rokoch sa v Prahe uskutočnili jeho dve retrospektívne výstavy.
Jeho synom je švajčiarsky architekt Miroslav Šik, profesor na ETH v Zürichu.
Princípy Šikovej ekonomickej reformy
Hlavné tézy reformy boli pripravené na jeseň 1964 a v januári 1965 ich schválilo vedenie KSČ, do praxe ich začali implementovať už roku 1966. Historik SAV Miroslav Londák vysvetľuje podstatu Šikovej reformy nasledovne[1]:
- Vedenie KSČ už nebude zasahovať do riadenia podnikovej sféry tak direktívne, ako v predchádzajúcom období. Podniky sa mali riadiť prostredníctvom podnikových rád, ktoré mali tvoriť zamestnanci, a tiež prostredníctvom odborníkov, manažérov.
- Z centra sa malo určovať len najdôležitejšie makroekonomické smerovanie.
- Podniky mohli začať samostatne pôsobiť na trhu i zahraničnom. Mali mať možnosť kooperovať priamo, bez ústredných sprostredkovateľských organizácií.
Reforma už v roku 1967 priniesla konkrétne efekty. Podľa Londáka však bola neakceptovateľná pre Moskvu[1]:
"Brežnev a spol. dobre vedeli, že ak sa obmedzí riadenie hospodárstva komunistickou stranou, naruší sa celý systém riadenia spoločnosti, čo v dôsledkoch mohlo znamenať pád celého režimu ako takého. A takýto vývoj v Československu by znamenal ohrozenie komunistického režimu v rámci celého východného bloku. Aj preto nakoniec prišlo k okupácii,"
Pražská jar
Patril k protagonistom reforiem Pražskej jari. V rámci svojich funkcií sa zaoberal prípravou hlavne hospodárskych novín. Niektoré zásadné výroky, zverejnené v Akčnom programe strany, pochádzajú od neho. V širokej verejnosti sa stal veľmi známy a populárny počas jari 1968, kedy v Česko-slovenskej televízii mal vlastnú reláciu, v ktorej zrozumiteľne a populárne vysvetľoval zásady hospodárskych reforiem (a v dôsledku toho i veľa aspektov politických zmien); pojmy ako „tretia cesta“ a model ľudskej „hospodárskej demokracie“ vošli do povedomia širokej verejnosti.
I v dôsledku jeho ďalších publikácií, zverejnených v emigrácii, bol Šik a jeho model hospodárskych reforiem často kritizovaný z viacerých strán ako neuskutočniteľný, iluzionistický alebo ako silno kapitalistický.
Referencie
- ↑ a b Komunistický režim mala v 60-tych rokoch zmeniť aj ekonomická reforma. TERAZ.sk, 1970-01-01. Dostupné online .
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ota Šik na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červený kríž
1. júl
1. január
1. marec
10. december
10. jún
10. marec
10. október
11. február
11. máj
11. marec
12. december
12. február
12. jún
13. apríl
13. máj
13. marec
14. august
14. január
14. máj
14. marec
15. apríl
15. jún
16. jún
16. január
17. apríl
17. február
17. jún
17. január
17. máj
18. apríl
18. jún
18. január
19. február
19. január
19. máj
19. september
19. storočie
1952
1958
1959
1960
1961
1962
1963
1963 vo vede
1964
1965
1966
1967
1968
1998
2. február
20. február
20. marec
20. storočie
2006
2008
2009
2015
2016
21. máj
21. marec
21. storočie
22. apríl
22. august
22. november
23. apríl
24. jún
24. január
25. jún
25. máj
26. apríl
26. jún
26. január
26. marec
27. máj
27. marec
28. jún
28. máj
29. máj
3. apríl
3. január
3. marec
30. jún
30. január
30. máj
31. január
31. máj
4. apríl
4. február
4. január
4. máj
4. marec
5. júl
5. máj
5. marec
50. roky 20. storočia
6. apríl
6. február
6. jún
60. roky 20. storočia
7. apríl
7. jún
7. január
7. máj
7. marec
70. roky 20. storočia
8. apríl
9. apríl
9. február
9. jún
9. január
9. marec
Alan Lloyd Hodgkin
Alejandro González Iñárritu
Alexander Adam
Andrea Leadsomová
Andrej Kiska
Andrew Fielding Huxley
Avantasia
Bára Basiková
Beáta Dubasová
Beata Szydłová
Bernard Lama
Blind Guardian
Brad Pitt
Branislav Opaterný
Brian Greene
Brno
Charles Barkley
Charlie Clouser
Chris Mullin
Clint Mansell
Dallas
Daniel Micka
Dan Osman
Desaťročie
Dizzy Reed
Doprava
Dream Theater
Dunga
Edward Lu
Eros Ramazzotti
Eugene Paul Wigner
FC Barcelona
František Sahula
František Tóth
Ftizeológia
Garri Kimovič Kasparov
Gavin Harrison
George Michael
Giorgos Seferis
Giulio Natta
Guns N’ Roses
Heinz Weixelbraun
Helen Huntová
Helen Sharmanová
Helloween
Ian Brown
Iliušin Il-62
Iveta Henzélyová
Ján Čado
Ján Kuric
Ján Zvara
J. Hans D. Jensen
James LaBrie
James May
Jana Bittnerová
Jason Newsted
Jennifer Bealsová
Jet Li
Jiří Matoušek
Jiří Parma
Johnny Depp
John Bercow
John Carew Eccles
John Fitzgerald Kennedy
Jorge Lozano
José Mourinho
Josep Maria Bartomeu
Jozef Lenárt
Jozef Lohyňa
Julian Lennon
Juraj Kupec
Kai Hansen
Karl Malone
Karl Ziegler
Karol Bacílek
Keňa
Kozmická loď
Kozmonaut
Kultúra (spoločenské vedy)
Lisa Nowaková
Lotta Engberg
Lučenec
Marcos Pontes
Marián Gavenda
Marian Jaslovský
Marian Záhumenský
Maria Goeppertová-Mayerová
Maria Walliserová
Martin Ciel
Matej Landl
May-Britt Moserová
Metallica
Michael Chabon
Michael Jordan
Michail Borisovič Chodorkovskij
Michal Hipp
Mike Mangini
Milan Luhový
Milan Semančík
Miroslav Lajčák
Modern Talking
Nasrín Sotúdeová
Natasha Richardson
Nežná revolúcia
Ondrej Prostredník
Oszkár Világi
Ota Šik
Oto Nevický
Paul Annacone
Pavol Jablonický
Pavol Jarčuška
Pavol Lančarič
Pedro Duque
Peter Stamm
Predseda vlády
Quentin Tarantino
Rachel Treweeková
Rafael Correa
Rick Rubin
Roberto Alagna
Ronald Koeman
Rudolf Slánský
Seal
Serhij Nazarovyč Bubka
Slovensko
Spojené kráľovstvo
Stanislav Jankovič
Steven Soderbergh
Storočie
Tři sestry
The Stone Roses
Thomas Anders
Thomas Brezina
Tibor Menyhért
Till Lindemann
Timothy Kopra
Ute Lemperová
Václav Mika
Valentina Vladimirovna Tereškovová
Velvet Revolver
Viktor Orbán
Viliam Široký
Vilma Cibulková
Vladimír Plulík
Vladimír Růžička
Vladimir Vermezović
Vostok 6
Wally Masur
Yann Martel
Yngwie Malmsteen
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zuzana Kovačičová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk