Otokar Fischer
český literárny historik a profesor germanistiky, divadelný kritik, teoretik a historik, prekladateľ, dramaturg, básnik a dramatik
Narodenie	20. máj 1883 Kolín, Česko
Úmrtie	12. marec 1938 (54 rokov) Praha, Česko
Odkazy
Commons	Otokar Fischer
Biografický portál

Prof. PhDr. Otokar Fischer (* 20. máj 1883, Kolín - † 12. marec 1938, Praha) bol český literárny historik a profesor germanistiky na Karlovej univerzite, divadelný kritik, teoretik a historik, prekladateľ, dramaturg, básnik a dramatik.

Život

Pochádzal z českej židovskej rodiny.^[1]. V rodnom Kolíne vyštudoval gymnázium a po maturite sa zapísal na filozofickú fakultu českej i nemeckej univerzity v Prahe, kde študoval germanistiku^[2]. V Berlíne získal roku 1905 doktorát a nastúpil do Univerzitnej knižnice v Prahe. V roku 1909 sa stal docentom, v roku 1917 na Karlovej univerzite v Prahe mimoriadnym profesorom dejín nemeckej literatúry a od roku 1927 bol tu riadnym profesorom. Ako odborník bol pozývaný často do zahraničia, na vedecké kongresy a rôzne prednášky. Bol rozhodným antifašistom^[3] a v 30. rokoch sa zapojil do protifašistického hnutia. Jeho literárna činnosť a zásluhy vo vednom odbore dejín nemeckej literatúry boli ocenené členstvom v Kráľovskej českej spoločnosti náuk (mimoriadny člen od 7. januára 1920) a Českej akadémii vied a umení, ktorej riadnym členom sa stal 29. novembra 1933 (mimoriadnym od 26. novembra 1924).^[4]

Jeho celoživotným záujmom bolo divadlo. Už od roku 1907 pôsobil ako divadelný referent v celej rade novín a časopisov (napr.Národní listy (5. 1. 1915 - 17. 1. 1923, s prestávkou 20. 1. 1917 - 21. 10. 1917)^[5], Přehled, Česká revue, Cesta, Kritika, Právo lidu, Lidové noviny, Prager Presse, a i.) a po roku 1920 i krátko spoluredigoval časopis Jeviště^[6]. V jednej sezóne (1911/12) pred vojnou bol dramaturgom činohry Národného divadla, ale z funkcie odstúpil po deviatich mesiacoch pre zásadné programové nezhody s vedením divadla. Stal sa historikom prvého štyridsaťročia Národného divadla a ako znalec tejto problematiky si vydobyl značnú autoritu, takže v roku 1935 po smrti K. H. Hilara bol vybraný ako jeho nástupca vo funkcii šéfa činohry. Túto funkciu vykonával potom až do svojej smrti ^[7]. Jeho dramaturgickým prínosom bolo zvýšenie počtu a kvality uvádzanej pôvodnej tvorby (napr. Čapek, Konrád, Tetauer) a rozšírenie výberu klasických domácich i svetových autorov s dielmi nadčasového obsahu (napr. Tyl: Kutnohorští havíři; Jirásek: Gero; Puškin: Boris Godunov, a i.). Za Fischerovho vedenia činohry našiel široké uplatnenie režisér Karel Dostal, ktorý mu bol generačne aj svetonázorovo najbližším^[8] a vykonával aj funkciu zástupcu šéfa činohry, tak mladý režisér Jiří Frejka a pohostinsky prizvaný a neskôr angažovaný režisér Aleš Podhorský z Brna^[9].

Zomrel v divadle na srdcový infarkt potom, čo sa dozvedel o tzv. anšluse (anexii) Rakúska hitlerovským Nemeckom.^[10][11][12]

Významná bola jeho činnosť prekladateľská (nemčina, angličtina, francúzština, flámčina, ruština a španielčina)^[6]. Už počas svojho života bol považovaný za jedného z najvýznamnejších prekladateľov významných diel západnej literatúry. Jeho jazyk sa vyznačoval bohatstvom, veľkoleposťou, ale zároveň zrozumiteľnosťou. Prekladal napríklad diela Williama Shakespeara, Rudyarda Kiplinga, Molièra, Françoisa Villona, Heinricha Heina a ďalších. Jeho najvýznamnejším dielom bol preklad Goetheho Fausta, tento prevod je doteraz považovaný za definitívnu verziu tohto klasického diela.^[13].

Fischerova vlastná básnická tvorba je dnes už prevažne zabudnutá.

So svojou druhou manželkou, maliarkou Vlastou (roz. Vostřebalovou) mal syna Otokara, s treťou manželkou Blaženou (roz.Plecháčovou) mal tri dcéry: Jitku, Evu a Rut^[14].

Dielo

• Přemyslovci – dráma
• K dramatu, 1910
• Karlštejn – libreto, 1916
• Kdo s koho, 1928
• Duše a slovo, 1934
• Slovo a svět – Essaye, 1937

Významné a známe preklady

• Kompletný preklad Villona
• Goethov Faust
• Báseň Keď od Rudyarda Kiplinga
• Nietzscheho dielo Tak vravel Zarathustra

Referencie

1. ↑ Historický magazín: Příběh českých Židů v posledních staletích . ČT24, . Dostupné online.
2. ↑ Kolektiv autorů: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str. 101
3. ↑ Kolektiv autorů: Dějiny českého divadla/IV., Academia, Praha, 1983, str. 338
4. ↑ Členové České akademie věd a umění 1890–1952, s. 74.
5. ↑ Národní listy, jubilejní sborník, Praha, 1941, str. 46
6. ↑ ^{a b} Kolektiv autorů: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str. 102
7. ↑ Kolektiv autorů: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str. 101, 102
8. ↑ Kolektiv autorů: Dějiny českého divadla/IV., Academia, Praha, 1983, str. 339
9. ↑ Kolektiv autorů: Dějiny českého divadla/IV., Academia, Praha, 1983, str. 340, 351
10. ↑ PĚKNÝ, Tomáš. Historie židů v Čechách a na Moravě. Praha : Sefer, 2001. S. 555.
11. ↑ AUTORSKÝ KOLEKTIV. Čeští spisovatelé 19. a počátku 20. století. Praha : Československý spisovatel, 1982. Kapitola Otokar Fischer, s. 65.
12. ↑ AUTORSKÝ KOLEKTIV. Slovník českých spisovatelů. Praha : Československý spisovatel, 1964. Kapitola Otokar Fischer, s. 98.
13. ↑ GOETHE, Johann Wolfgang von. Stručné uvedení do Goethova Fausta. Preklad Otokar Fischer. Praha : Státní nakladatelství, 1932. Úvod, charakteristika a poznámky prekladateľa Otokara Fischera ku Goetheho Faustovi, sprevádzajú text prvého dielu.. Dostupné online.
14. ↑ Antonín Dolenský: Kulturní adresář ČSR, vyd. Českolipská knih– a kamenotiskárna, Česká Lípa, 1936, str.  111

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Otokar Fischer na českej Wikipédii.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Otokar Fischer