Oxid chloričitý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	ClO2
Systematický názov	oxid chloričitý
Synonymá	E 926
Vzhľad	žlto-zelený plyn
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	67,45 g·mol−1
Teplota topenia	−59 °C
Teplota varu	11 °C
Hustota	2,757 g/dm3
Rozpustnosť	8 g/dm3 vo vode pri 20 °C rozpustný aj vo vodných roztokoch minerálnych kyselín
Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia	104,60 kJ/mol
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii. Európska klasifikácia látok Hrozby Oxidačné činidlo (O) Žieravina (C) Veľmi jedovatá (T+) Nebezpečná pre životné prostredie (N) Vety R R8, R6, R26, R34, R50 Vety S S1/2, S23, S26, S28, S36/37/39, S38, S45, S61 NFPA 704 0 3 4 OX
Ďalšie informácie
Číslo CAS	10049-04-4
Číslo UN	9191
EINECS číslo	233-162-8
Číslo RTECS	FO3000000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Oxid chloričitý je anorganická zlúčenina kyslíku a chlóru. Za normálnych podmienok sa ide o žlto-zelený ostro štipľavo zapáchajúci plyn. Tuhne pri -59 °C, kedy vytvára jasnooranžové kryštály. Pri vyšších koncentráciách je v plynnom skupenstve nestabilný a rozkladá sa. Využíva sa ako oxidovadlo, na bielenie, pri úprave vody a pri dezinfekcii. Takisto sa využíva v potravinárstve pod označením E 926.

Kvôli jeho nestabilite sa väčšinou uprednostňujú spôsoby kde oxid chloričitý vzniká rozpustený v roztoku.

Oxid chloričitý môžeme v laboratóriu pripraviť chloritanu sodného pomocou chlóru:

2 NaClO₂ + Cl₂ → 2 ClO₂ + 2 NaCl

Okrem toho sa dá pripraviť aj reakciou s chloritanu sodného s kyselinou chlorovodíkovou:

5 NaClO₂ + 4 HCl → 5 NaCl + 4 ClO₂ + 2 H2O

Pri použití aj tretieho reaktantu - chlórnanu sodného je spotreba kyseliny chlorovodíkovej nižšia:

2 NaClO₂ + 2 HCl + NaClO → 2 ClO₂ + 3 NaCl + H2O

V laboratóriu výrobe sa zväčša na výrobu z chlorečnanov používa reakcia medzi chlorečnanom draselným s kyselinou šťaveľovou:

2 KClO₃ + 2 H₂C₂O₄ → K₂C₂O₄ + 2 ClO₂ + 2 CO₂ + H₂O

Niekedy aj za prítomnosti kyseliny sírovej:

2 KClO₃ + H₂C₂O₄ + 2 H₂SO₄ → 2 KHSO₄ + 2 ClO₂ + 2 CO₂ + 2 H₂O

Priemyselne sa približne 95 % oxidu chloričitého pripravuje pomcou redukcie chlorečnanu sodného. Ako redukovadlo sa v takomto prípade používajú látky ako kyselina chlorovodíková, peroxid vodíka, metanol a oxid siričitý. Moderné spôsoby priemyselnej výroby využívajú najmä metanol a peroxid vodíka, pretože pri použití týchto reaktantov nevzniká nežiadúci vedlajší produkt - chlór a takéto spôsoby výroby sú ekonomicky najvýhodnejšie.

Oxid chloričitý sa používa na bielenie buničiny pri výrobe papieru z dreva niekedy aj v kombinácii s chlórom. Používaním oxidu chloričitého sa minimalizuje množstvo použitých organických chlórovaných zlúčenín pri výrobe papieru. Okolo 95 % bielenej kraftovej buničiny sa bieli pomocou oxidu chloričitého.

Používa sa aj na dezinfekciu zdravotných nástrojov.

Okrem medicínskeho prostredia sa používa aj na zaplynenie dozretého ovocia, ako napríklad maliny, jahody a čučoriedky, na ochranu pred plesňami a kvasinkami, v EÚ je však jeho používanie zakázané.

Oxid chloričitý sa v čističkách vôd používa na úpravu pitnej vody. Používa sa pred úpravou vody chlórom, pretože zničí organické nečistoty vo vode z ktorých by pôsobením chlóru mohli vzniknúť halogénderiváty, ktoré sú v pitnej vode považované za karcinogénne. Oxid chloričitý je taktiež efektívnejší než chlór na zneškodnenie baktérií z rodu legionella

Pri parciálnom tlaku plynného oxidu chloričitého vyššom než 10 kPa, t.j. koncentrácii vyššej než 10 % vo vzduchu pri normálnych podmienkach hrozí riziko rozkladu na kyslík a chlór, ktorý je sprevádzaný výbuchom. Spúšťačom rozkladu môže byť svetlo, teplo, náhlym zvýšením okolitého tlaku. Preto sa s ním skoro nikdy nepracuje vo forme koncentrovaného plynu, ale vo forme roztoku v koncentráciách 0,5 - 10 g/dm³.