Přemysl Otakar II. - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Přemysl Otakar II.
Peter Parler, náhrobok Přemysla Otakara II., opuka, okolo r. 1377, Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha, Praha

Přemysl Otakar II. (* okolo 1233 – † 26. august 1278, Dürnkrut, Moravské pole v Rakúsku) bol moravský markgróf (od r. 1247), rakúsky (r. 1251), štajerský (od r. 1261), korutánsky a kraňský (od r. 1269) vojvoda, český kráľ (od r. 1253, korunovácia r. 1261) z rodu Přemyslovcov, druhorodený syn kráľa Václava I. a Kunhuty Švábskej.

Narodil sa (podľa legendy v meste Městec Králové) v časoch, kedy český štát, vzbudzujúci rešpekt rozlohou, bohatstvom ložísk drahých kovov a napokon i výbojnou politikou svojich vládcov, bol európskou veľmocou a přemyslovská dynastia ho pozdvihla medzi najpoprednejšie krajiny vtedajšej Európy.

Súbežne s ušľachtilými prvkami gotického slohu ohlasujúce revolučnú zmenu v architektúre prenikal do českých krajín zo západnej Európy duch rytierstva. Na dvore Přemyslovho otca našiel živnú pôdu. Sám Přemysl vyrastal v presvedčení, že rytierske ideály sú cnosťou a ozdobou jeho urodzeného pôvodu.

Protivník svojho otca

Napriek všetkým prednostiam, ktorými oplýval, bol v nástupníckej hierarchii až druhý po svojom staršom bratovi Vladislavovi. Podľa zvyklostí bol predurčený pre kňazskú dráhu. Začiatkom roka 1247 však Vladislav nečakane zomrel bez mužských potomkov a pred Přemyslom, teraz už moravským markgrófom, bola razom voľná cesta ku kráľovskej korune. Tým mal byť jeho vstup na českú historickú scénu bezproblémový. Skupina predákov šľachty, nespokojných s panovaním Václava I., bez kráľovho vedomia zvolila 31.7.1247 Přemysla spoluvladárom s titulom mladší kráľ a postavila ho do čela odboja proti jeho otcovi. Voľba Přemysla predstavovala zjavnú vzburu a ako Přemysl, tak i predáci šľachty, ktorí ho zvolili, predpokladali, že kráľovi neostáva, než sa s daným stavom zmieriť.

Přemyl Otakar ako moravský markgróf

Přemyslovo spoluvladárstvo trvalo napokon iba dva roky, hoci pre Přemysla začalo veľmi sľubne. Kráľ Václav, opustený väčšinou šľachty, musel najprv s voľbou súhlasiť. Čoskoro sa však presvedčil, že situácia je vážna. Za synom stála šľachta, ktorá ho nenávidela, na jeho strane bola iba malá skupina stúpencov, vyzývajúca ho k tvrdému zákroku proti synovi. Bolo zrejmé, že situáciu vyrieši iba bojové stretnutie. Kráľ však vidiac synovu prevahu, utiekol do Meissenu.

Přemysl sa stal jediným vládcom krajiny a bez rozpakov začal používať kráľovský titul. Uvedomoval si však, že všetci otcovi stúpenci predstavujú pre jeho postavenie neustálu hrozbu. Preto sa na jeseň roku 1248 vypravil na čele malého vojska aby dobyl ich baštu, mesto Most. Tu však prišlo k ráznemu obratu situácie. Václavovi stúpenci prepadli pod Mostom jeho vojnový tábor a pripravili mu porážku. Zavŕšením Přemyslovho pádu bol rozpad jeho koalície. O dva mesiace už Přemysl s otcom vyjednával. V auguste 1249 potom Václavovo vojsko obľahlo Pražský hrad a dobylo ho. Přemyslovi neostávalo nič iné, ako sa pred otcom pokoriť a Václav I. si dal záležať, aby táto kapitulácia bola okázalá a vyvolala čo najväčší ohlas ako medzi priateľmi, tak hlavne u protivníkov. Aby syna potrestal, naoko ho pozval na rokovanie na hrad Týřov. Tu bol Přemysl so svojimi stúpencami zatknutý a odvedený na hrad Přimda.

Václav I. si ale uvedomoval, že Přemysl je jeho jediným dedičom, a jeho smrť by ohrozila celú dynastiu a ďalšiu existenciu českého štátu. Preto ho po niekoľkých týždňoch z hradného väzenia prepustil a poslal ako markgrófa na Moravu. Dlho boli vzťahy otca a syna naštrbené, ale spoločná politika ich opäť spojila.

Nástup do európskej politiky

Ich prvý spoločný krok prišiel v roku 1251. V polovici 13. storočia sa totiž přemyslovskému rodu naskytla vynikajúca príležitosť rozmnožiť rodové panstvo o dedičstvo Babenbergovcov. Bolo to úctyhodné dedičstvo, skladajúce sa z rakúskeho a štajerského vojvodstva.

V roku 1246 zomrel posledný rakúsky vojvoda Fridrich II. z babenbergskej dynastie bez mužského potomka. Tzv. privilegium minus potvrdzovalo ženám dynastie právo na uvedené územia, a s ich rukou ich mohol získať ktorýkoľvek z nápadníkov. V roku 1251 predstavitelia rakúskej šľachty navrhli českému kráľovi Václavovi I., aby sa ujal osirelých babenbergských dŕžav. Ten neodmietol a ako ich spravovateľa ustanovil svojho syna Přemysla Otakara. Přemysl aby svoju pozíciu upevnil aj po právnej stránke, v r. 1252 sa oženil so starnúcou Margarétou, najstaršou sestrou zosnulého vojvodu.

Vyobrazenie Přemysla Otakara II. v Zbraslavskej kronike, 14. storočie

Tento výsostne politický zväzok mu však veľa osobného šťastia nepriniesol. Splnil však základný očakávaný cieľ: garantoval územný zisk pre rod Přemyslovcov a výrazne posilnil ich pozíciu v Európe. Bolo to nerovné spojenie a už mnohí súčasníci ho komentovali rôznymi ironickými poznámkami. Budúci Přemysl Otakar II. sa stal pánom Rakúska a Štajerska. No ťažko mohol dúfať, že ho vyše päťdesiatročná Margaréta obdarí deťmi a zabezpečí pokračovanie přemyslovskej dynastie.

Vedel, že je iba otázkou času, kedy príde k rozluke manželstva. Tejto myšlienke podriadil i svoje kroky ohľadne vlastnej korunovácie, ktorú odložil na neskôr. Nechcel, aby spolu s ním bola korunovaná i Margaréta, pretože potom by bola rozluka oveľa komplikovanejšia.

Přemysl Otakar tak vstúpil do európskej politiky činom vzbudzujúcim súčasne posmech i obavy. O svoje vyženené územia musel však bojovať, pretože sa prihlásili i iní uchádzači. Predovšetkým to bol uhorský kráľ Belo IV., ktorý na Přemyslov sobáš reagoval rovnako. V roku 1252 oženil svojho synovca Romana Haličského s Margarétinou neterou Gertrúdou, tiež držiteľkou privilégia. Zároveň bol odhodlaný svoje nároky presadiť i silou. V nasledujúcich dvoch rokoch vtrhli uhorské vojská do Rakúska a prenikli i na Moravu. Přemysl bol nútený zastaviť bezbrehé vyčíňanie Belových vojsk za cenu straty časti Štajerska v prospech uhorského kráľa; mierová zmluva bola uzatvorená v roku 1254.

Samostatným vládcom

22. septembra 1253 v Kráľovom Dvore pri Beroune zomrel kráľ Václav I. Přemysl Otakar sa stal samostatným vládcom. Kvôli prevzatiu vlády sa musel ponáhľať z Rakúska do Prahy (údajne kvôli Přemyslovej neprítomnosti v Čechách bolo nútené utajiť Václavovu smrť).

Krížové ťaženie do Pobaltia

Na jeseň roku 1254 sa pripravovalo nové vojnové ťaženie na pomoc Rádu nemeckých rytierov proti pohanským Prusom. V decembri 1254 sa vojská vydali na cestu. Úspech proti slabej obrane nepriateľa sa dostavil, no jediným očividným výsledkom výpravy bolo v roku 1255 založenie mesta Kráľovec (nem. Königsberg, dnešný Kaliningrad v Kalinigradskej oblasti v Rusku), pomenovaného na panovníkovu počesť.

Pred Přemyslom po úspechu v krížovom ťažení vyvstal posledný cieľ – zisk rímskej koruny. Bol si vedomý svojej moci a to v ňom vzbudzovalo oprávnené nádeje na rímsku korunováciu. No ríšske kniežatá a ostatní európski panovníci si neželali, aby sa novým rímskym kráľom stala osobnosť tak výrazná a nezávislá ako český kráľ, pretože po nástupe k moci by razom oslabilo ich postavenie a vplyv. Přemysl po návrate z Pruska začal vyjednávať s Viliamom Holandským, aby odstúpil a uvoľnil tak miesto pre neho. Opätovne sa púšťal do aktivít, ktoré mu mali zaistiť rímsky trón. Ich neúspech ho napokon odradil a keď v roku 1256 Viliam Holandský zomrel, Přemysl Otakar, po matke sám pôvodom z cisárskeho rodu Štaufovcov, ani nevystúpil medzi kandidátov. Naopak, začal podporovať dvoch vystúpivších adeptov, kastílskeho kráľa Alfonza i syna anglického kráľa Jána Bezzemka Richarda Cornwallského. Oboch uznal za rímskych kráľov a od Richarda prijal dokonca titul „ochranca majetku korunného vpravo od Rýna“. Ovládal tak fakticky časť ríšskeho majetku. I keď sám odmietol cisársky titul bol najmocnejším vladárom v ríši, čo si uvedomovali i ríšske kniežatá, pre ktorých bol príliš silným mužom.

Nový konflikt s Belom IV.

V Přemyslových plánoch po neúspechu na ríšskom politickom kolbisku dozrievala myšlienka opätovného získania štajerských dŕžav, odstúpených v roku 1254 Uhorsku. Vzhľadom na platnosť mierovej zmluvy musel ich získať silou. Prvým krokom k tomuto cieľu bola Přemyslova vojenská výprava do Bavorska v roku 1257. Povzbudený predchádzajúcim úspechom v Pobaltí podcenil prípravy na ťaženie i silu protivníka, čo sa mu vypomstilo. Proti značne presile jeho vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku a český kráľ bol nútený uzavrieť s kniežaťom Henrichom Dolnobavorským zahanbujúci mier. Napriek tomu, že tento neúspech neohrozil postavenie Českého kráľovstva, prestíž Přemysla Otakara ako vojvodcu veľmi utrpela.

Rozmach českého štátu za vlády Přemysla Otakara II.

Uhorský kráľ Belo IV. vidiac porazeného českého kráľa, chcel situáciu využiť. Koncom roku 1259 vpadli uhorské vojská do Korutánska a tým vyprovokovali Přemysla Otakara k odvetnej akcii. Začiatkom nasledujúceho roku boli Uhri z dobytých území vytlačení. Přemysl mal späť celé babenberské dedičstvo, no rozhodujúci bojový konflikt už nebolo možné odvrátiť. Vzhľadom na nepriaznivé ročné obdobie sa však obaja králi dohodli na prímerí, ktoré trvalo do 24. júna 1260. V lete, po horúčkovitých prípravách, už nič nestálo v ceste k otvorenému boju.

V júli 1260 sa spojené vojská českého kráľa, posilnené štajerskými, sliezskymi, brandenburskými a korutánskymi bojovníkmi stretli pri Kressenbrunne, rakúskej obci ležiacej na pravom brehu rieky Morava s vojskom uhorského Bela IV. posilneným poľskými a ruskými jednotkami v bitke, ktorá mala vyriešiť nielen problém územného nároku ale i to, ktorá z krajín získa čelné postavenie v stredoeurópskom politickom priestore. Bitka sa skončila porážkou uhorského kráľa a podpisom mierovej zmluvy vo Viedni. Uhorsko stratilo s definitívnou platnosťou Štajersko a jeho súperenie s přemyslovskými Čechami o vplyv v Európe na dlhú dobu skončilo.

Úspech pri Kressenbrunne ešte viac posilnil Přemyslovo sebavedomie a dodal mu odvahy na vyriešenie problému s rozlukou jeho manželstva. Jeho nárok na štajerské a rakúske dŕžavy bol nespochybniteľný, čo nemohlo zmeniť ani prípadné rozlúčenie s Margarétou Babenberskou. Najprv sa pokúsil vyriešiť problém kompromisom. Obrátil sa na pápeža Alexandra IV. a požiadal ho, aby uznal za legitímne jeho deti s dvornou dámou Anežkou z Kuenringu, zvanou Palcerík. Prekvapila ho pápežova odpoveď, v ktorej síce legitimitu jeho nemanželských detí potvrdil, no odmietol uznať nástupníctvo na tróne jeho syna z tohto vzťahu Mikuláša. To ešte viac utvrdilo Přemysla v správnosti rozhodnutia a napriek pápežovmu stanovisku sa s Margarétou rozviedol. Ako zámienku použil Margarétin pred mnohými rokmi zložený rehoľný sľub, ktorý nebol nikdy zrušený.

Po rozvode manželstva sa začal obzerať po neveste, ktorá by zodpovedala jeho postaveniu a dynastickým zámerom. Voľba padla na Kunhutu, iba šestnásťročnú vnučku kráľa Bela IV. Sobáš s mladou a krásnou Kunhutou prinášal Přemyslovi nielen nádej na potomstvo, ale i reálne vyhliadky na splnenie dlhoročného sna – získať v uhorskom kráľovi oddaného spojenca. Po sobáši bola mierová zmluva medzi oboma panovníkmi spečatená. Potvrdením zmluvy bola i svadba Přemyslovej netere Kunhuty s najmladším synom uhorského kráľa Belom v roku 1264.

Svadba sa konala 25.10.1261 v Pressburgu a hneď po nej sa mladá nevesta vydala na cestu do Prahy. 25.12.1261 sa konala slávna korunovácia Přemysla i jeho mladej manželky na českých panovníkov. Až od tejto chvíle sa Přemysl Otakar II. oficiálne tituloval českým kráľom (dovtedy sa tituloval Pán Kráľovstva českého). O niekoľko mesiacov nový pápež Urban IV. schválil rozluku prvého Přemyslovho manželstva.

Rozmach českého štátu

Pečať Přemysla Otakara II. z roku 1270

Po usporiadaní si rodinných pomerov sa opäť mohol venovať povinnostiam vládcu. Nasledovali najslávnejšie roky jeho vlády, v ktorých sa sústredil na rozširovanie rodových území. V roku 1267 podnikol neúspešnú vojnovú výpravu do Bavorska a o rok nato smerovali jeho vojská opäť na krížovej výprave na Východ. Po zisku Štajerska a Rakúska, roku 1266 obsadil Chebsko a pripojil ho ako dedičstvo po matke k českému štátu; od roku 1269 sa po smrti Oldricha Sponheimského stal vládcom Korutánska a väčšej časti Kraňska. V rozširovaní území pokračoval v roku 1270 pripojením provincie Pordenone. Jeho moc teraz siahala až k Jadranskému moru. Nikdy predtým ani nikdy potom nedosiahol český štát takú rozlohu. O jeho veľkosti svedčí to, že na kráľovskej pečati bolo vymenovaných deväť krajín, ktorým vládol.

S rozširovaním jeho moci však rástlo i nebezpečenstvo, ktoré sa stávalo hrozbou jeho postaveniu. K zvyšujúcemu sa odporu proti jeho prílišnej moci zo strany ríšskych kniežat pridružilo sa nebezpečenstvo v jeho vlastnej krajine. Nárast moci a bohatstva domácej šľachty ju posmelil k protivládnym vystúpeniam. Množili sa prípady otvorených vzbúr. V roku 1265 bol nútený potlačiť sprisahanie českej a rakúskej šľachty; v roku 1268 sa vo väzení ocitlo niekoľko vodcov sprisahania v Štajersku.

Přemysl Otakar II. a Slovensko

Přemyslova expanzívna politika zasiahla i územie terajšieho Slovenska. V otázke územných sporov sa dostal do kontaktu s kráľom Štefanom V. Nový uhorský kráľ nemohol zabudnúť na to, že Přemysl Otakar ho pripravil o údel v Štajersku. V polovici októbra 1270 sa obaja panovníci stretli v Pressburgu a dohodli sa na dvojročnom mieri. Uhorský kráľ však dohodu nedodržal a v čase, keď bol Přemysl Otakar zaneprázdnený problémami v Korutánsku, uhorské vojská podnikli pustošivé vpády do Rakúska. Pri odvetnej výprave vojská Přemysla Otakara II. v apríli 1271 vtrhli do Uhorska, prešli Dunaj (podľa letopisov nechal Přemysl postaviť pre svoje vojská celkom štyrikrát drevený most cez rieku) a obsadili Devín, Stupavu, Svätý Jur, Pezinok, Nitru, kde vypálil mesto a hrad.[1] Vojna sa skončila mierom, podpísaným 2. 6. 1271 v Pressburgu, v ktorom sa obe strany dohodli na zachovaní dovtedajšieho stavu. Uhorský kráľ (vtedy už Ladislav IV. Kumánsky) však ani túto zmluvu nedodržal a v roku 1273 vypukla nová česko-uhorská vojna. V nej bolo spustošené juhozápadné Slovensko až po Nitru, kde opakovane vypálil mesto a hrad[1]a obsadil pohraničné hrady v Zadunajsku. Uhorsko, oslabené vnútornými bojmi oligarchov, nebolo schopné čeliť sile Přemyslových vojsk. Od roku 1273 nasledujúcich päť rokov bol Pressburg v rukách českého kráľa. Tento stav trval až dovtedy, keď sa Přemysl Otakar musel v roku 1276 vzdať svojich nárokov v Rakúsku, Štajerku a Korutánsku v prospech Albrechta I. Habsburského.

Nová kandidatúra na rímskeho kráľa

V roku 1272 sa smrťou Richarda Cornwallského uvoľnil rímsky trón. Pretože jeho protivník Alfonz Kastílsky nezískal podporu pápeža Gregora X., Přemysl predpokladal, že teraz nastala príhodná chvíľa uchádzať sa o zvolenie. Cítil sa takmer istým rímskym kráľom. Napriek jeho túžbe bolo zrejmé, že jeho kandidatúra u ríšskych kurfirstov nemá najmenšie vyhliadky na úspech. To sa i potvrdilo a 29. septembra 1273 vo Frankfurte nad Mohanom zvolili za rímskeho kráľa chudobné a neznáme knieža – Rudolfa Habsburského. Boli presvedčení, že v ňom získajú servilného a poddajného kráľa. Na veľké prekvapenie ríšskych kniežat sa čoskoro ukázalo, že Rudolf napriek svojej doterajšej bezvýznamnosti je silnou osobnosťou, ktorý sa túži presadiť ako húževnatý a energický panovník.

Přemysl prijal správu o Rudolfovom zvolení s veľkým rozhorčením. Protestoval proti voľbe a súčasne vyhlasoval, že voľbu Rudolfa Habsburského nikdy neuzná a ani neprevezme od neho svoje krajiny ako léno. Odmietol sa i zúčastniť na Rudolfovej korunovácii v Cáchach a vzdať mu ako novému rímskemu kráľovi povinný hold. V roku 1274 bol Rudolfom Habsburským zbavený vlády nad rakúskymi krajinami a bola nad ním vyhlásená ríšska a pápežská kliatba. Na dôvažok ako dôsledok posilňovania kráľovskej moci povstala proti nemu šľachta alpských krajín i českého štátu (napr. mocný rod juhočeských Vítkovcov). Přemysl Otakar aby odvrátil nebezpečenstvo hroziace z dvoch strán musel pred Rudolfom kapitulovať. 26. novembra 1276 vo vojenskom tábore pri Viedni zložil Rudolfovi prísahu vernosti. Jeho pád bol neodvratný. Musel sa vzdať vlády v alpských krajinách i v Chebsku, dedičné krajiny Čechy a Moravu prijal od Rudolfa ako léno. Súčasťou dohody bola i svadobná zmluva medzi Přemyslovými a Rudolfovými deťmi (Přemysl mal zasnúbiť svojho päťročného syna Václava s Rudolfovou dcérou Gutou a jedenásťročnú dcéru Kunhutu s Rudolfovým synom Hartmannom).

Smrť na Moravskom poli

Poníženie, ktoré musel Přemysl Otakar II. podstúpiť bolo nesmierne. Rudolf si dal záležať, aby moc českého kráľa definitívne zlomil. Vo vlastnom záujme nemohol pripustiť aby sa Přemysl z porážky spamätal a obnovil aspoň čiastočne svoju prestíž.

Přemysl si bol vedomý, že svoje stratené pozície môže získať späť iba silou. Nový konflikt s rímskym kráľom tak na seba nenechal dlho čakať. Roku 1278 sa Přemysl odhodlal k ofenzíve. V júli vytiahol s vojskom zhromaždeným pri Brne do bojového poľa na moravsko-rakúske hranice. Tu sa proti sebe postavili obe veľké a odhodlané armády. Niekoľko týždňov obe manévrovali a najmä Přemysl zvolil vyčkávaciu taktiku, uvedomujúc si početnú prevahu protivníka. 26. augusta 1278 prišlo k rozhodujúcej bitke pri dedine Dürnkrut (Suché Kruty). Bitka sa zmenila na Přemyslovu osobnú a spoločenskú tragédiu. Nielenže ju prehral, ale v nej i prišiel o život. Podľa niektorých historických verzií bol Přemysl v bojovom virvare zajatý a zavraždený.

Po bitke dal Rudolf Habsburský pátrať na bojisku po mŕtvole českého kráľa. Telo zabitého českého kráľa, nabalzamované a verejne vystavené vo Viedni, bolo pochované až po uplynutí pápežskej kliatby v roku 1279 v minoritskom kláštore v Znojme. Až v roku 1296 boli kráľove pozostatky z nariadenia jeho syna Václava II. prevezené do pražského kláštora Na Františku. V roku 1297 uložili telesné pozostatky Přemysla Otakara II. po boku jeho predkov vo svätovítskej katedrále na Pražskom hrade. Tu mali odpočívať len dočasne. Václav II. mal v úmysle vybudovať novú nekropolu pre svoj rod v cisterciánskom kláštore v Zbraslavi, ktorý sám založil. No zomrel ešte pred jeho dokončením.

V 14. storočí kráľove ostatky opäť premiestnili. V roku 1373 ich na príkaz kráľa Karola IV. Luxemburského, veľkého ctiteľa přemyslovského odkazu, uložili do dnešnej Saskej kaplnky v novovybudovanej gotickej Katedrále svätého Víta. Spolu s ostatkami kráľa boli do hrobky uložené i pohrebné klenoty (koruna, jablko, žezlo) a medzi čeľuste jeho lebky vložili olovenú doštičku s nápisom:

HIC IACET PRZEMISL ALIAS OTAKARUS REX BOHEMIE ET AUSTRIE STIRIE CARINTHIE DUX MARCHIO MORAVIE ET DOMINUS PORTUS NAONIS FILIUS WENCESLAI REGIS

Tu leží Přemysl inak Otakar, český kráľ, rakúsky, štajerský, korutánsky vojvoda, moravský markgróf a pán naonského prístavu, syn kráľa Václava

V Saskej kaplnke pod skvostným náhrobkom tvoreným ležiacou sochou v zbroji ťažkoodenca, kráľovskom rúchu s korunou na hlave na kamennom lôžku, sa nachádzajú ostatky veľkého kráľa dodnes.

Hodnotenie vlády Přemysla Otakara II.

Centrálne námestie v Českých Budějoviciach, založených za vlády Přemysla Otakara II., nesie jeho meno

Přemysl Otakar II. vytvoril rozsiahlu ríšu, ktorá siahala od Álp až k Jadranskému moru. Okrem rakúskych krajín získal roku 1251 Štajersko, r. 1269 Korutánsko, Kraňsko a Vindickú marku, v r. 1272 sa stal generálnym kapitánom aquilejského patriarchátu. Roku 1266 pripojil k Čechám Chebsko a pravdepodobne roku 1273 Sušicko.

Počas dvadsaťpäťročného panovania Přemysla Otakara II. vyvrcholili zásadné spoločenské premeny českého štátu, ktorý sa pretvoril na stredovekú centralizovanú monarchiu. Přemysl už na začiatku svojej vlády previedol reformu súdnictva založením zemského súdu, ktorého úradníci sa nazývali najvyššími zemskými úradníkmi. Za Přemyslovej vlády sa začal odlišovať snem a súd, boli založené tzv. zemské dosky. Vyvrcholilo taktiež zakladanie kráľovských miest (napr. Čáslav, Louny, Kadaň, České Budějovice). Přemysl dal postaviť aj veľa významných kráľovských hradov, napr. Bezděz. Veľmi nákladná politika bola umožnená rozmachom ťažby striebra. Na sklonku jeho vlády došlo k legendárnej striebornej horúčke pri neskoršom meste Kutná Hora. Vďaka týmto skutočnostiam sa mu v histórii dostalo prívlastku „kráľ železný a zlatý“.

Rodokmeň Přemysla Otakara II.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Vladislav II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Přemysl Otakar I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Judita Durínska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Václav I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Belo III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Konštancia Uhorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna de Châtillon
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Přemysl Otakar II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip Švábsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Beatrice Burgundská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kunhuta Štaufská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Izak II. Angelos
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Irena Angelina Byzantská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Irena Komnenovna
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Rodinné pomery

Prvé manželstvo s Margarétou Babenberskou bolo bezdetné, z manželstva s Kunhutou (* asi 1245, † 9.9.1285) sa narodili štyri deti (tri sa dožili dospelosti):

  • Kunhuta (* január 1265, † 27.11.1321)
  • Anežka (* 5.9.1269, † 17.5.1297), manžel Rudolf (II.) Habsburský (* 1270, † 10.5.1290), rakúsky vojvoda
  • Václav (* 27.9.1271, † 21.6.1305), neskorší český a poľský kráľ Václav II.

Z mimomanželského vzťahu s rakúskou šľachtičnou Anežkou z Kuenringu pochádzali tri deti – Mikuláš, Anežka a Eliška.

Referencie

  1. a b KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 144.

Iné projekty

Zdroje

  • J. Perniš, Jej Veličenstvo Smrť, Ikar, Bratislava, 2005
  • J. Bauer, Životy slavných českých vojevůdců, MOBA, Brno, 2007
  • J. Janáček, Velké osudy, Albatros, Praha, 1972
  • kol. autorov, Dějiny zemí Koruny české I. Od příchodu Slovanů do roku 1740, Paseka, Praha, 1999
  • kol. autorov, Slovensko - Dejiny, Obzor, Bratislava 1978
Přemysl Otakar II.
Vladárske tituly
Predchodca
Václav I.
Český kráľ
1253 – 1278
Nástupca
Václav II.
Predchodca
Vladislav
Moravský markgróf
1247 – 1253/1278
Nástupca
-
Predchodca
Fridrich I. Bádenský
Rakúsky a štajerský vojvoda
1251 – 1276
Nástupca
Rudolf I. Habsburský/
Albrecht I. Habsburský
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Přemysl Otakar II.

Úmrtí v roce 2023
Ústřední seznam kulturních památek České republiky
Čáslavský sněm
Čína
Čínsko-vietnamská válka (1406–1428)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Čeleď
Černá Hora
Černé moře
Černé uhlí
Česká Wikipedie
Česká zbrojovka Strakonice
České Budějovice
České knížectví
České království
Český král
Česko
Československá kosmonautika
Československo
Československo-polský spor o Těšínsko
ČKD#Objekty ČKD
ČKD Dopravní systémy
Členské státy NATO
Š’ Ťin-čching
Šiveluč
Štěpán z Dolan
Židé
Židovská legie
Židovská národní rada
Židovský kalendář
Život
1072
11. duben
1112
12. červen
12. prosinec
1281
1290
13. století
1303
1353
1360
1375
1380
1398
14. duben
14. srpen
14. století
1401
1408
1411
1414
1415
1416
1417
1418
1419
1420
1421
1422
1423
1424
1425
1428
1431
1438
1441
1450
1461
1463
1471
1498
15. leden
15. století
1505
16. srpen
16. století
17. duben
17. století
18. prosinec
18. století
1884
19. květen
19. století
1913
1923
1948
1961
1963
1978
1995
2. červen
2. březen
2. duben
2. tisíciletí
20. říjen
20. duben
2004
2008
2013
2021
2023
21. květen
21. srpen
22. duben
22. září
23. duben
23. září
238
24. listopad
25. červenec
26. květen
26. září
27. červenec
28. březen
29. květen
3. červenec
3. březen
4. duben
5. prosinec
6. únor
6. prosinec
875
9. únor
905
915
Aaron Spelling
Abel Posse
Achdut ha-avoda
Adaptace
Agnès Sorel
Agostino di Duccio
Ahmad Jamal
Albrecht VI. Habsburský
Alela
Alexej Alexandrovič Gubarev
Alexios I. Komnenos
Alfred Russel Wallace
Alija
Alpinské vrásnění
Andrea Palladio
Angélique du Coudray
Angličané
Anglie
Apomixie
Architektonický styl
Architektura starověkého Říma
Architektura starověkého Řecka
Ariane 5
Asie
Aun Schan Su Ťij
Balbinus
Balduin I. Jeruzalémský
Bali
Barokní architektura
Bar Giora
Bavorské vévodství
Bavorsko
Bayezid Paša
Ben Ferencz
Bernard VII. z Armagnacu
Bettie Page
Biologická zdatnost
Biom
Bitva u Žlutic
Bitva u Kutné Hory
Bitva u Mostu
Boční kavkazský hřbet
Bořivoj I.
Boca Chica (Texas)
Bohemund II. z Antiochie
Bohemund z Tarentu
Bohuslav Korejs
Bolševici
Bor (les)
Brno
Bylina
Byzantská říše
Cévnaté rostliny
Callisto
Charles Darwin
Chomutov
Chrysococcyx
Commons:Featured pictures/cs
Craig Breen
Crescente fide
Dědičnost
Dějiny architektury
Daman a Díu
Dana Němcová
Darwinismus
David Ben Gurion
Deklarace nezávislosti Státu Izrael
Devon (geologie)
Diverzifikace
Diverzita
Donald Trump
Drážní úřad
Druhá křížová výprava proti husitům
Edesské hrabství
Ekologie
Elbrus
Elena Pampulovová
Emilia Galotti
Empír
Encyklopedie
Endemit
Epifyt
Epigenetika
Etnologie
Eufrat
Eurasie
Europa (měsíc)
Evoluční biologie
Evoluční teorie her
Evolučně vývojová biologie
Evoluce
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropský parlament
Finsko
Francie
Fylogenetika
Galilejské knížectví
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Genetický drift
Genomika
Geometrie
Global 200
Goa (stát)
Gotika
Gotthold Ephraim Lessing
Gregoriánský kalendář
Héraklés
Ha-Šomer
Habsburkové
Hagana
Helvisa Brunšvicko-Grubenhagenská
Himálaj
Histadrut
Hlavní kavkazský hřeben
Hlavní strana
Hlavohruď
Hnací náprava
Horní Falc
Hradiště
Husitské války
Husitství
Hynek z Ronova
Indický oceán
Indický subkontinent
Interkosmos
Istanbulská univerzita
Itálie
Izrael
Jáva
Jacques Gaillot
Jakov Milatović
Jana Lorencová
Jan I. Burgundský
Jan Kropidlo
Jan Medicejský (1421-1463)
Jan Sádlo ze Smilkova
Jeruzalém
Jicchak Ben Cvi
Jindřich III. Kastilský
Jindřich Percy (3. hrabě z Northumberlandu)
Jindřich V. Plantagenet
Jindřich VI. Anglický
Josep Fusté
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Křižákovití
Křižák podkorní
Křovinná vegetace
Kamčatka
Kapraďorosty
Karbon
Karel VI. Šílený
Karel VI. Francouzský
Karel VII. Francouzský
Karel z Viany
Kaspické moře
Kateřina z Lancasteru
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kavkazské jazyky
Keř
Keřové patro
Kidd Jordan
Kilíkie
Klášterní Skalice
Klášter Sezemice
Klasicismus
Klasicistní architektura
Kočkovití
Kolonialismus
Komplexita
Komunistická strana Čech a Moravy
Kosmonaut
Kosmopolitní kultura
Kostel Panny Marie (Pražský hrad)
Kostnický koncil
Kristiánova legenda
Kukačka nádherná
Kukačky
Kumomanyčská propadlina
Kutná Hora
Latinská Amerika
Ledovec
Lesní plášť
Lesostep
Letecké muzeum Kbely
Lockheed F-117 Nighthawk
Louka
Lucemburkové
Múte Bourup Egede
Měšek I. Těšínský
Město
Městská památková zóna
Městské opevnění (Tachov)
Maďarsko
Macao
Madeira (ostrov)
Mahulena Čejková
Makroevoluce
Malý Kavkaz
Malacký průliv
Malvice
Mamlúci
Manuel II. Palaiologos
Mapaj
Martin Húska
Martin V.
Marxismus
Mary Quantová
Medonosná rostlina
Medvěd hnědý
Medvěd lední
Mehmed I.
Mendelovy zákony dědičnosti
Mezinárodní svaz ochrany přírody
Mezozoikum
Mikroevoluce
Milo Đukanović
Mircea I.
Moderní evoluční syntéza
Mokřad
Moluky
Mongolové
Montes Caucasus
Mor
Myanmar
Mys Dobré naděje
Náhorní Karabach
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Historie stránky
Nápověda:Obsah
Národní liga pro demokracii
Německo
Nadace Wikimedia
Nagasaki
Nanni di Banco
Neoklasicismus
Nigel Lawson
Nizozemci
Normané
Nukleárie
Obléhání husitů v Chotěboři
Obléhání Jeruzaléma (1099)
Obléhání Kadaně 1421
Odúmrť
Oldřich IV. Vavák z Hradce
Opolské knížectví
Osmanská říše
Osvětimské knížectví
Přemek Ratibořský
Přemyslovci
Přemysl Otakar II.
Přirozený výběr
Přivrácená strana Měsíce
Paříž
Padělek
Palearktická oblast
Paleozoikum
Palestina v osmanském období
Palladiánská architektura
Papež
Paradigma
Parafyletismus
Patrik Kotas
Pavouci
Perm
Petrohrad
Petr Hromádka
Petr Kániš
Petr Zmrzlík ze Svojšína (mladší)
Petr Zmrzlík ze Svojšína (starší)
Pevnost (stavba)
Piastovci
Pilot
Plavby Čeng Chea
Plavuň vidlačka
Plavuně
Plzeňský kraj
Po'alej Cijon
Podlažický klášter
Polární kruh
Polsko
Poltava
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalština
Portugalci
Portugalská Indie
Poznaň
Průmyslová revoluce
Pražský hrad
Praha
Pravda (noviny)
Prezident Černé Hory
Prezident Izraele
Prométheus
První křížová výprava
Pupienus
Růžovité
Rakousko-Uhersko
Ratibořské knížectví
Renesanční architektura
Rodné jméno
Rodozměna
Rod (biologie)
Rokoko
Rouen
Rozmnožování
Rudé moře
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruské impérium
Ruský Dálný východ
Rusko
Saljut 6
Semiaridní podnebí
Sergio Gori
Sesterská skupina
Severní Afrika
Severoatlantická aliance
Seznam burgundských vévodů
Seznam opolských knížat
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Seznam těšínských knížat
Seznam velvyslanců České republiky v Rusku
Sibiř
Silur
Sionismus
Skalník černoplodý
Skalník (Cotoneaster)
Skalník celokrajný
Skalník rozkladitý
Slezská knížectví
Smíšený les
Sobecký gen
Sojuz 28
Sopečná erupce
Soubor:2016 Malakka, A Famosa (03).jpg
Soubor:Arc Triomphe.jpg
Soubor:Bettie Page-2.jpg
Soubor:Cieszyn Piast dynasty COA.png
Soubor:Darwin Tree 1837.png
Soubor:Flag of Koryakia.svg
Soubor:Henry VI of England, Shrewsbury book.jpg
Soubor:Karukold 2010.jpg
Soubor:Kavkasioni.JPG
Soubor:Mehmed I miniature.jpg
Soubor:Narodni Divadlo, Estates Theater, Prague - 8638.jpg
Soubor:Nuctenea umbratica (Araneidae) - (female imago), Arnhem, the Netherlands.jpg
Soubor:Panthera tigris altaica 09 - Buffalo Zoo.jpg
Soubor:RT6N1.JPG
Soubor:Shining Bronze-Cuckoo Dayboro.JPG
Soubor:Spitygniew I.jpg
Soubor:Starr 020221-9400 Cotoneaster pannosus.jpg
Soubor:Tachov - městské hradby ze Zámecké ulice.JPG
Soubor:Tancrède de Hauteville.jpg
Soubor:Vladimír Remek (2018).jpg
Soubor:Yitzhak Ben-Zvi.jpg
Sovětský svaz
Spa
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciace
Spojené státy americké
Spora
Spytihněv I.
Střední Evropa
Stará Boleslav
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Stavovské divadlo
Step
Stoletá válka
Strom
Sudokopytníci
Sumatra
Svatá říše římská
Svatá Ludmila
Svatá země
Svatopluk I.
Symetrie
Těšínské knížectví
Těšínsko
Tachov
Tankred Galilejský
Tarsus
Tatra RT6N1
Technické muzeum v Brně
Teorie přerušovaných rovnováh
Teplomilná doubrava
Tetín (hrad)
Texas
Tramvaj
Trias
Trojúhelník
Tropický deštný les
Tropický pás
Tundra
Turci
Turecko
Tygr
Uhersko
Václav IV.
Války růží
Výchoz
Velké kočky
Velký Kavkaz
Velkomoravská říše
Vesmírná stanice
Vitislav (895)
Vladimír Remek
Vladimir Kara-Murza
Vladislav I. Opolský
Vladislav II. Jagello
Vladlen Tatarskij
Vlajka Korjackého autonomního okruhu
Vojenská junta
Vojenský převrat v Myanmaru 2021
Volby do Knesetu 1949
Vraneček
Vratislav Effenberger
Vratislav I.
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/Archiv
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Západní svět
Zadeček
Zadní Indie
Zatčení
Zdeněk Ziegler
Zeus
Zikmund Lucemburský




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk