Pamätník Vasiľa Levského (Sofia)

	Pamätník Vasiľa Levského; (Паметник на Васил Левски)
	pamätník
	celkový pohľad na pamätník z juhozápadu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Sofia
Mesto	Sofia
Rajón	Oborište
Súradnice	42°41′47.98″S 23°20′6.94″V / 42,6966611°S 23,3352611°V
Výška	13 m
Autor	Antonín Kolář (architekt)
Štýl	novobarok,; neoklasicizmus
Materiál	granit
Vznik	1895
Výstavba	1878 – 1891
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	zachovalý,; reštaurovaný
Využitie	pamätník
	Wikimedia Commons: Monument to Vasil Levski, Sofia
	Geografický portál

Súradnice: 42°41′47.98″S 23°20′6.94″V / 42,6966611°S 23,3352611°V

Pamätník Vasiľa Levského (bulh. Паметник на Васил Левски – Pametnik na Vasil Levski) je pamätník venovaný Vasiľovi Levskému z konca 19. storočia, ktorý sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.^[1]^[2]^[3]^[4]^[5]^[6]^[7]^[8] Pamätník má štatút kultúrnej pamiatky národného významu.^[3]^[1]^[2]

Lokalita

Pamätník leží v centrálnej časti Sofie^[1]^[2] v rajóne Oborište^[1] na rovnomennom námestí – námestie „Pametnik Vasil Levski“ (bulh. площад „Паметник Васил Левски“ – ploštad „Pametnik Vasil Levski“, doslova Námestie Pamätník Vasiľa Levského).^[1]^[2]^[5] Miesto na ktorom pamätník stojí sa nachádza približne 10 metrov od miesta, kde bol Vasil Levski popravený.^[5]

Dejiny

O výstavbe pamätníku venovaného Vasiľovi Levskému rozhodlo mestské zastupiteľstvo Sofie pod vedením vtedajšieho starostu Dimităra Chadžikoceva v roku 1878.^[3]^[5]^[6] Predkladateľom projektu bol ruský vyslanec v Istanbule gróf Nikolaj Pavlovič Ignaťjev, a projekt bol odsúhlasený ako sofijským starostom Dimitărom Chadžikocevom, tak aj guvernérom Sofie Piotrom Alabinom.^[6]

Zhotovením projektu bol poverený architekt Antonín Kolář^[3]^[5] (spomínaný aj ako Adolf Václav Kolář),^[6] ktorý v tom čase zastával funkciu hlavného architekta Sofie.^[3]^[5] V tom istom roku boli položené základy pamätníku a začalo sa s výstavbou. Stavba bola niekoľkokrát prerušená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov^[5]^[3] a nakoniec boli po niekoľkých rokoch základy stavby ponechané a padlo rozhodnutie, že pamätník bude postavený na inom mieste, približne 10 metrov od pôvodného miesta výstavby. Dôvodom bolo pritiahnuť k pamätníku väčšiu pozornosť, keďže nové miesto sa nachádzalo presne v strede križovatky dvoch veľkých mestských bulvárov.^[3] Ďalším dôvodom bolo, že už postavené základy pamätníku boli po rokoch nečinnosti už v zlom stave.^[6] Výstavba sa nakoniec obnovila v roku 1884.^[5]

Stavebne bol pamätník prakticky dokončený v priebehu roku 1891,^[3] k jeho slávnostnému odhaleniu však nakoniec došlo až 22. októbra 1895.^[3]^[5] Pamätník odhalil knieža Ferdinand I.^[7]^[5]

pamätník na historickej fotografii z roku 1907

V roku 1955 bol pamätník vyhlásený za kultúrnu pamiatku národného významu.^[1]^[2] V roku 1983 prebehla reštaurácia pamätníku. Reštauráciu vykonala Lilija Penkova.^[4]

Charakteristika

Projekt pamätníku zhotovil architekt Antonín Kolář.^[3] Ďalšie osoby podieľajúce se na zhotovení pamätníku boli: český sochár František Novák,^[3] viedenský sochár Rudolf von Weyr (autor medailónu s reliéfom Levského,^[4]^[3] pričom medailón bol odliaty priamo vo Viedni),^[3] a taliansky kamenár Abramo Peruchetti.^[3]

Pamätník je zhotovený zo sivého bojanského granitu.^[3] Kovové ozdobné elementy pamätníku zhotovila viedenská firma Waagner, Rudolpha Philippa Waagnera.^[3]^[4] Slohovo je pamätník kombináciou neobaroku a neoklasicizmu.^[4] Pamätník má formu obelisku postaveného na podstavci štvorcového pôdorysu.^[4] Všetky fasády pamätníku sú dekorované rôznymi architektonickými elementami, reliéfmi a medailónmi, pričom najvýznamnejším prvkom je medailón s reliéfom Vasila Levského.^[4] Na každej strane fasády sa taktiež nachádza pamätný text (na každej strane iný).^[6]

Celová výška pamätníku dosahuje 13 metrov.^[4]

Nadpisy na pamätníku

Na západnej fasáde sa nachádza nadpis: Na velikija bălgarski apostol na svobodata VASIL LEVSKI priznatelnoto otečestvo (bulh. На великия български апостол на свободата ВАСИЛ ЛЕВСКИ признателното отечество, doslova Veľkému bulharskému apoštolovi slobody VASILOVI LEVSKÉMU, vďačná vlasť)^[6]^[8]^[3]
Na severnej fasáde sa nachádza nadpis: Roden na 1837 g. 6. junij v Karlovo, umrial măčeničeski na 1873 g. 6. fevruarij v Sofia (bulh. Роден на 1837 г. 6 юний в Карлово, умрял мъченически на 1873 г. 6 февруарий в София, doslova Narodený 6. júna 1837 v Karlove, umučený 6. februára 1873 v Sofii)^[6]^[8]
Na východnej fasáde sa nachádza nadpis: Tăržestveno otkrit na 1895 g., 22 oktomvrij (bulh. Тържествено открит на 1895 г., 22 октомврий, doslova Slávnostne otvorený 22. októbra 1895)^[6]^[8]
Na južnej fasáde sa nachádza nadpis: Sled 12-godišno propovjadvane narodu borba za svoboda, Levski, ranen i plenen pri Kăkrinskij chan, bil chvărlen v Sofijskata tămnica i obesen tuk, na tova miasto (bulh. След 12-годишно проповядване народу борба за свобода, Левски, ранен и пленен при Къкринский хан, бил хвърлен в Софийската тъмница и обесен тук, на това място, doslova Po 12 rokoch kázania ľudu o boji za slobodu bol Levski, zranený a zajatý pri Kăkrinskom cháne, uvrhnutý do väzenia v Sofii a obesený tu, na tomto mieste)^[6]^[8]^[3]

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu^[1]^[2]^[3]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku národného významu v roku 1955. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská, umelecká, historická ako aj pamätná hodnota stavby.^[2]^[1]

Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Pametnik na Vasil Levski (bulh. Паметник на Васил Левски, doslova Pamätník Vasiľa Levského).^[2]

Zaujímavosti

Súčasťou pamätníku mali byť aj telesné pozostatky Vasiľa Levského, nikdy sa však nepodarilo zistiť, kde bol pochovaný a odhaliť jeho hrob.^[3]
Každoročne sa 19. februára, teda deň po výročí obesenia Vasiľa Levského, pri pamätníku schádzajú tisíce Bulharov, aby prejavili úctu tomuto bulharskému národnému hrdinovi.^[3]
Pôvodne bol projekt naplánovaný tak, aby bol vrchol pamätníku korunovaný veľkým krížom umiestneným na polmesiaci.^[7]^[6] Tento prvok mal symbolizovať víťazstvo Ruska nad Osmanskou ríšou.^[6] Kvôli diplomatickej reakcii Osmanskej ríše zmenil Václav Kolář dizajn na klasický obelisk, čím sa horná časť pamätníku predĺžila.^[7]^[6]
Celková suma za výstavbu pamätníku nakoniec dosiahla výšky 70 000 – 75 000 zlatých levov, pričom približne 40 000 levov bolo na výstavbu venovaných štátom, približne 30 000 levov poskytla sofijská samospráva a zvyšok tvorili dary od občanov Bulharska.^[6]^[7]

Galéria

celkový pohľas na areál pamätníku z juhu
pohľad na pamätník zo západu
pohľad na pamätník z východu
pohľad na pamätník z juhu
pohľad na pamätník z juhozápadu
detail zo západnej fasády
detail zo západnej fasády
detail z južnej fasády
detail zo severnej fasády
detail z východnej fasády
skica architekta Antonína Kolářa, autora stavby, zobrazujúca dizajn pamätníku
oslava pred pamätníkom na historickej fotografii z roku 1924

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h mc.government.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 254 – 255. (bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 153. (po anglicky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 78 – 79. (bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ PĂRVANOV, Ivan. Bălgarskite pametnici. Sofia : Millenium. 2018. 530 s. ISBN 9789545154331. S. 183 – 188. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e Васил Левски, паметник, архитектурен ансамбъл . registersofia.bg, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e През 1895 г. е открит Паметникът на Васил Левски . e-zdravey.com, . Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pamätník Vasiľa Levského (Sofia)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[io.morphocode.com-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h Наследството на София . io.morphocode.com, . Dostupné online.

[mc.government.bg-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h mc.government.bg, . Dostupné online.

[ref1-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 254 – 255. (bulharsky)

[ref2-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 153. (po anglicky)

[ref3-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j PETROV, Zdravko. Istoričeski maršruti: Sofia. Sofia : Siela Norma AD. 2019. 306 s. ISBN 9789542829584. S. 78 – 79. (bulharsky)

[ref4-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ PĂRVANOV, Ivan. Bălgarskite pametnici. Sofia : Millenium. 2018. 530 s. ISBN 9789545154331. S. 183 – 188. (po bulharsky)

[registersofia.bg-7] Васил Левски, паметник, архитектурен ансамбъл . registersofia.bg, . Dostupné online.

[e-zdravey.com-8] През 1895 г. е открит Паметникът на Васил Левски . e-zdravey.com, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]