Panaténaie (starogr. Παναθηναια) alebo Panaténajské slávnosti alebo Panaténajské hry boli slávnosti na počesť bohyne Atény v starom Grécku.

Panaténaia, hlavný aténsky sviatok, sa oslavovala rôzny počet dní medzi 23. a 30. dňom atického mesiaca hekatombaión, pričom hlavná oslava prebiehala 28. dňa. Slávnosť sa konala na počesť zrodenia bohyne Atény a jej ústredným bodom bolo darovanie nového rúcha (peplosu) bohyni. Toto rúcho bolo nesené na sťažni vozíka v tvare lode v sprievode k Aténinmu chrámu na Akropole. Tento sprievod (pompé) bol zobrazený na vlyse Parthenónu, dnes umiestnenom v Britskom múzeu v Londýne. Počas tohto sviatku sa konalo mnoho zvieracích obiet, ktoré sa riadili zložitými pravidlami. Časti mäsa, ktoré sa bohyni neobetovali, rozdelili ľudu v Kerameikose.^[1]

Každé štyri roky sa usporadúvali omnoho väčšie slávnosti tzv. Veľké Panathénaie (Panaténajské hry), ktoré zahrňovali jazdecké preteky, preteky konských záprahov a veslárske preteky. Súčasťou pretekov konských záprahov boli i rôzne akrobatické výkony vrátane toho, že nahí muži (so štítom a prilbou) vyskakovali zo svojich vozov a naskakovali späť. Nazývali ich apobatai, tento výraz sa tiež používal pre akrobatický prvok, ktorým bolo skákanie z jedného bežiaceho koňa na druhého, čo bola jedna z ďalších atrakcií týchto hier.^[2] V ostatných troch dňoch sa táto slávnosť nazývala Malé Panathénaie.^[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Panaténaie

Tento článok týkajúci sa náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.