Parafaryngeálny priestor je jeden z priestorov tvoriacich komplexnú anatómiu v oblasti tváre a krku. Sám o sebe nie je významný a neobsahuje žiadnu kľúčovú anatomickú štruktúru; veľký význam má však v zobrazovacej diagnostike.

Charakteristika a význam

Parafaryngeálny priestor je párový a nachádza sa v bočných častiach krku nad jazylkou (lat. os hyoideum), ktorý sa preto označuje ako suprahyoidný. Je obklopený ďalšími, tu sa nachádzajúcimi priestormi. Práve toto centrálne uloženie má zásadný význam: v prípade veľkého patologického nálezu (najčastejšie tumoru) v oblasti suprahyoidného krku môže byť veľký problém určiť, z ktorého priestoru tento nález vychádza. Svojim tlakom však presúva práve centrálny parafaryngeálny priestor a tak jeho smer jeho posunu naznačuje primárny zdroj patologického nálezu. Určenie priestoru, z ktorého takýto nález vyrastá, značne spresňuje a zužuje diferenciálnu diagnózu:

• presun laterálne: faryngeálny slizničný priestor
• presun mediálne: parotický (príušný) priestor
• presun dopredu: karotický priestor
• presun dopredu a nabok (anterolaterálne): (bočný) retrofaryngeálny priestor
• presun dozadu: žuvací priestor

Parafaryngeálny priestor obsahuje tukové tkanivo, preto je primárnym miestom krčnej patológie iba vzácne; môžu sa však doň sekundárne šíriť iné patologické procesy zo susedných priestorov. To, že je vyplnený tukovým tkanivom, má za následok jeho veľmi dobrú viditeľnosť na snímkach z počítačovej tomografie či magnetickej rezonancie.

Anatómia

Parafaryngeálny priestor má v závislosti na smere pohľadu a reze nepravidelný, obvykle kosáčikovitý tvar. Tiahne sa od bázy (spodiny) lebky k hornému rohu jazylky (lat. cornu superior ossis hyoidei).

V dolnej prednej časti prechádza do submandibulárneho (podsánkového) priestoru, pričom tieto priestory nie sú od seba anatomicky oddelené; umožňuje to preto voľné šírenie patologických procesov z jedného priestoru do druhého.

Čo sa týka jeho horného ohraničenia bázou lebky, tú tvorí dolný okraj hrotu skalnej kosti (lat. os petrosum). Nenachádzajú sa tu žiadne lebečné otvory a teda parafaryngeálny priestor ani sprostredkovane nekomunikuje s lebečnou dutinou.

Okrem tukového tkaniva môže parafaryngeálny priestor vzácne obsahovať drobné slinné žliazky. Tiež sa v ňom nachádza menšia časť pterygoidného venózneho plexu; žilovej splete, ktorej hlavná časť sa nachádza hlboko v žuvacom priestore.

Parafaryngeálny priestor z väčšej časti ohraničuje fascia, ktorá má komplexný charakter a je tvorená z viacerých listov hlbokej krčnej fascie. Jeho mediálne (vnútorné) ohraničenie tvorí stredný list, laterálne (vonkajšie) ohraničenie povrchový list, zadné ohraničenie hlboký list a predné ohraničenie karotická (krčnicová) pošva, ktorá je zložená zo všetkých troch listov hlbokej krčnej fascie.

Patológia

Ako už bolo vyššie spomenuté, patologické nálezy vychádzajúce priamo z parafaryngeálneho priestoru sú vzácne a patria sem:

• atypická cysta 2. žiabrového oblúka
• benígny zmiešaný tumor
• lipóm

Oveľa častejšie sú patológie, ktoré sa sem šíria z okolitých priestorov, ako napríklad peritonzilárny absces, epidermoidný karcinóm nosohltana alebo podnebnej mandle.

Zdroje

• HARNSBERGER, H. Ric; GLASTONBURY, Christine M. Diagnostic Imaging: Head and Neck. Salt Lake City : Amirsys, 2010. ISBN 9781931884785. (po anglicky)
• HARNSBERGER, H. Ric; OSBORN, Anne G.. Diagnostic and Surgical Imaging Anatomy: Brain, Head and Neck, Spine. Salt Lake City : Amirsys, 2006. ISBN 9781931884297. (po anglicky)