A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Parnas | |
| |
Základné informácie | |
---|---|
Autor | Raffael |
Rok | 1509 - 1511 |
Technika | freska |
Rozmery | ? × 670 cm |
Galéria | Vatikánske múzeá, Vatikán |
Parnas (tal. Parnaso) je názov fresky namaľovanej v rokoch 1509 - 1511 talianskym renesančným umelcom Raffaelom Santim.
Freska vznikla ako súčasť výmaľby miestnosti zvanej Stanza della Segnatura v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, ktorou umelca poveril pápež Július II.
Námet a ikonografia
Dielo svojim námetom vychádza zo starogréckej mytológie, podľa ktorej bývalo pohorie Parnas domovom boha Apollóna a múz.
Grécky Parnas bol tak ako Vatikánsky pahorok, kde sa v antických dobách nachádzala Apollónova svätyňa, zasvätený umeniu. Toto spojenie antiky a súčasnosti bolo zdôraznené oknom v miestnosti, zakomponovaným do fresky, ktorým sa otvára pohľad na Belvederské nádvorie s antickými sochami.
Podľa starogréckej filozofie existovali tri hlavné kategórie ľudského ducha: Pravda, Dobro a Krása. Ich výtvarným stvárnením na stenách v tejto miestnosti Raffael zanechal trvalý odkaz svojho umeleckého majstrovstva.
Kým fresky Aténska škola a Dišputa o Najsvätejšej sviatosti predstavujú Pravdu racionálnu a Pravdu nadprirodzenú, Cnosti teologické sú vyjadrením Dobra, zobrazenie Krásy predstavuje maľba Parnas. Raffael si zvolil obraz muzicírujúceho Apollóna na vrchu porastenom vavrínovými stromami, v obklopení múz a slávnych antických i súčasných básnikov.
Každá z postáv je identifikovateľná. Zo známejších osobností tu nachádzame v ľavej časti slepého básnika Homéra, recitujúceho zo svojich básní, po bokoch ktorého stoja Dante Alighieri (vľavo) a Vergílius (vpravo). Vľavo dolu sa o rám okna opiera Sapfó dívajúca sa na štvoricu mužov stojacich pri vavrínovom strome - zľava je to Alkaios, potom Corinna, Petrarca a Anakreón. V pravom dolnom rohu diskutuje trojica mužov: sediaci Horatius, nad ktorým stoja Ovidius (vľavo) a Sannazzaro.
Odkaz diela
V stvárnení starovekých a súčasných básnikov spolu s mytologickými múzami tkvie ideologické posolstvo diela, ktorým bolo poukázanie na inšpirujúci odkaz antického sveta pre súčasnosť. Okrem toho freska vyznievala ako chválospev na pápeža Júliusa II., veľkého podporovateľa umení, ktorý v očiach renesančných umelcov bol oslavovaný ako nový Apollón a jeho éra ako nový zlatý vek poézie a umenia vôbec.
Galéria postáv
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Parnas (Raffael)
Pozri aj
Zdroje
- B. Hitzen-Bohlen, Řím - umění a architektura, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
- kol. autorov, Muzea Watykanu, Arkady, Warszawa, 1983, ISBN 83-213-3144-0
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Búrka (Giorgione)
Cnosti teologické
Dáma s hranostajom
Dišputa o Najsvätejšej sviatosti
Dišputa svätej Kataríny Alexandrijskej pred cisárom Maxentiom
Flóra (Tizian)
Giotto di Bondone
Hudobník (Leonardo)
Jazdecký pomník Bartolomea Colleoniho
Jazdecký portrét Karola V.
Judita (Giorgione)
Kajúcnica Mária Magdaléna (Tizian)
Klaňanie troch kráľov (Botticelli, 1475)
Klaňanie troch kráľov (Leonardo da Vinci)
Korunovácia Panny Márie so štyrmi svätými
Korunovanie Panny Márie (Raffael)
Kristovo pokúšanie
Krst Krista (Leonardo da Vinci)
La Belle Ferronière
La Belle Jardinière
La Donna Gravida
Lukrécia (Lorenzo Lotto)
Madona Conestabile
Madona della Seggiola
Madona del Cardellino
Madona Granduca
Madona Litta
Madona Pesarovcov
Madona so svätým Jozefom (Raffael)
Madona so svätcami, anjelmi a Federicom da Montefeltro
Madona v skalách
Madonna del Magnificat
Mona Líza
Mystické narodenie
Oslobodenie svätého Petra
Pápež Lev X. s kardinálmi Giuliom de’ Medici a Luigim de’ Rossi
Pallas a kentaur
Parnas (Raffael)
Portrét Binda Altovitiho
Posledná večera (Leonardo da Vinci)
Posledný súd (Michelangelo)
Postbyzantské umenie
Príbeh Nastagia degli Onesti
Primavera (Botticelli)
Raffaelove siene
Renesančné výtvarné umenie
Sibyly (Raffael)
Sixtínska Madona
Spiaca Venuša (Giorgione)
Stvorenie Adama
Svätá rodina so svätou Annou
Svätá Trojica (Masaccio)
Svätý Ján Krstiteľ (Leonardo da Vinci)
Urbinská Venuša
Výjavy z Mojžišovho života
Venuša a Mars
Vitruviánsky muž
Vyhnanie Heliodora z chrámu
Vzbura proti Mojžišovým zákonom
Vzkriesenie Krista (Piero della Francesca)
Zasnúbenie Panny Márie (Raffael)
Zoznam Botticelliho diel
Zrodenie Venuše
Zvestovanie (Leonardo, 1472)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk