Patince
obec
Kostol sv. Vendelína
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Komárno
Región	Podunajsko
Vodný tok	Dunaj
Nadmorská výška	109 m n. m.
Súradnice	47°44′25″S 18°17′14″V / 47,740228°S 18,287294°V / 47.740228; 18.287294
Rozloha	11,32 km² (1 132 ha) [1]
Obyvateľstvo	537 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	47,44 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1260
Starosta	Rozália Tóthová[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ	946 39 (pošta Iža)
ŠÚJ	501310
EČV (do r. 2022)	KN
Tel. predvoľba	+421-35
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Lipová 233 946 39 Patince
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	035/778 77 65
Fax	035/778 77 65
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Patince
Webová stránka: obecpatince.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Patinčan[4]

Patince (maď. Pat, Path) sú obec na Slovensku v okrese Komárno.

Polohopis

Obec leží v juhozápadnom výbežku Podunajskej roviny a v jej chotári sa nachádza najjužnejší bod Slovenska.^[5] Južne od obce tečie Dunaj, východný okraj chotára lemuje Patinský kanál. V jeho blízkosti sa nachádza aj rekreačné stredisko s termálnym kúpaliskom.

Stredom obce prechádza cesta Komárno – Štúrovo, z ktorej vychádzajú viaceré miestne komunikácie. Komárno je vzdialené 13 km západne, Štúrovo 35 km východne, Nové Zámky 40 km severne a do krajského mesta je to rovnako severným smerom 75 km.

Dejiny

Archeologické nálezy pravekých kultúr v susedných obciach Chotín, Marcelová a Virt napovedajú pohyb ľudí kamennej doby aj v chotári Patiniec. Potvrdil to nález žiarového pohrebiska, ktoré však narušila činnosť ľudí strednej doby bronzovej. Kamenné nástroje nahradil bronz, šperky boli predovšetkým zo zlata. Práve predmety z týchto troch materiálov boli objavené aj v lokalite Patiniec; boli nájdené kamenné sekery, hroty a háčiky, zlaté rímske mince i šperky, mnohé práve v okolí termálnych prameňov. Keramika bola zväčša zničená v domnienke, že ukrýva poklad.

Menili sa i tu žijúce etniká, medzi ktoré patrili Skýti, Kelti a Ilýri. Keltov tu v 1. storočí pred Kr. vystriedali Dákovia, pričom tieto etniká splynuli. Významný brod upútal pozornosť aj Rimanov, ktorí mali na opačnom brehu Dunaja sústavu opevnení. Strážne veže (základy jednej boli objavené v areáli školy) sa práve pri významných brodoch budovali aj na opačnom brehu rieky a objavené pozostatky potvrdzujú aj existenciu vojenskej pevnosti pri susednej obci Iža. Po ústupe Rimanov tu pobývali Gepidi a neskôr Avari. V tomto období poskytol príchod Slovanov základný predpoklad vzniku Samovej a neskôr Veľkomoravskej ríše. Koncom 9. storočia sa toto územie dostalo pod vplyv Starých Maďarov a následne súčasťou Uhorska.

Najstaršia písomná zmienka o majeri „terra Poth“ pochádza z roku 1268, kedy tunajšie územie patrilo do majetku komárňanského hradného panstva. Názov obce sa odvodzuje od priezviska „Páth“, ktoré vzniklo skrátením mena rodiny Pathovcov. Zakladateľom rodu bol Konrád z Aldenburgu, ktorý sem prišiel počas panovania kráľa Šalamúna (1063 – 1074). Meno Both dostal preto, že bol poverovaný funkciou vyslanca (nemecky Bothe), z čoho vznikla skomolenina v podobe „Poth“, neskoršie Path. Neskôr boli členovia rodu povýšení do šľachtického stavu. Celá oblasť výrazne utrpela osmanskými nájazdmi, kedy bola po vypálení v roku 1532 dočasne vyľudnená. V roku 1549 tu stálo iba 5 domov, o 7 rokov neskôr ich bolo stále iba 8. Noví zemepáni tu prišli po roku 1559, pričom majitelia sa viackrát menili. Patince boli už v roku 1576 opäť osídlené a koncom 17. storočia tu žilo 20 gazdov a stálo 34 domov. Po vyhnaní Turkov (podľa povesti bola mierová zmluva v roku 1606 podpísaná pod mohutným dubom pri ústí starej Žitavy) do obce prišli kalvíni, ktorí tu pôsobili do roku 1745. Odchodom kalvínov odišla veľká časť obyvateľov a v roku 1714, kedy obec patrila komárňanskému hradnému kapitánovi Jakabovi Heiblovi, v nej žilo iba 30 obyvateľov. Miestny kostol bol opustený v roku 1731 a o dve desaťročia neskôr sa už prepadával strop, čo urýchlilo jeho deštrukciu. Obyvatelia začali rozoberať múry a hrozilo zrútenie celej stavby. V polovici 18. storočia prišlo s Pálffyovcami 21 nových rodín, ktorí vybudovali novú dedinu, asi 1 km východne od tej pôvodnej. V roku 1776 začala prestavba kostola, ktorý bol už o 4 roky neskôr opätovne vysvetený.

V roku 1840 mala obec 237 obyvateľov v 38. domoch, ktorí sa venovali najmä poľnohospodárstvu, predovšetkým pestovaniu tabaku. Známa bola veľká bažantnica kniežaťa Antala Pálffyho a v okolí sa lovili vyzy. Už v tomto období bol známy potok s liečivou vodou, ktorá vyvierala na viacerých miestach a tiekla do jazierka. Boli známe liečivé účinky výparov, čo využil miestny zemepán a dal tu postaviť kúpeľnú budovu. Vodu zohrievali a využívali na blahodárny kúpeľ.

Počas revolučných rokov v polovici 19. storočia viedla obcou hlavná komunikácia, spájajúca Viedeň, Bratislavu a Budapešť (železnica sa v tom čase iba budovala). Oblasť obsadili cárske ruské vojská pod velením generála Grabbeho, pričom štáb sídlil v susednej Marcelovej (vtedy Krátke Kesy). Kozáci pustošili okolité dediny, ktorých obyvatelia veľmi trpeli. Obec ohrozovali aj povodne, keď napríklad v roku 1876 veľká voda zvalila mnohé obydlia a poničila statky. Krátko po tejto katastrofe dal barón Ditfurt vybudovať okolo obce ochrannú hrádzu. Povodne sa však v rovinatom kraji opakovali aj v rokoch 1888, 1897, 1899, 1926 a ľadová povodeň bola aj v roku 1942. Situácia mnohých rodín sa zlepšila v roku 1887, kedy im Antal Pálffy odpredal pozemky, kde si mohli postaviť vlasné obydlia a hospodárstvo. Postavená bola i škola, učiteľský byt, opravený bol kostol.

Ani Patinciam sa nevyhli povojnové deportácie obyvateľov maďarskej národnosti a v škole bola maďarčina nahradená slovenčinou. Neskôr sa vyučovanie maďarčiny obnovilo a pokračovalo až do uzatvorenia školy v roku 1977. Samostatné dejiny Patiniec sa však píšu až od roku 1956, kedy sa obec osamostatnila od Marcelovej. Najväčšou pohromou v novodobej histórii je katastrofálna povodeň, ktorá vznikla 15. júna 1965 po pretrhnutí dunajskej hrádze pod Patincami. Hladina vody presahovala 1 meter a evakuované boli rozsiahle oblasti povodia. Na následky podmočenia sa zrútilo 99 patinských domov a zničené boli aj kúpele.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Vendelína, jednoloďová pôvodne románska stavba s polkruhovou apsidou a malou strešnou vežou, z prvej polovice 13. storočia. Po spustošení obce Turkami bol objekt obnovený až v 20. rokoch 18. storočia za prispenia grófa Františka Ďulaia. Barokovou úpravou prešiel v roku 1776, keď dostali okenné otvory súčasný tvar. Historizujúco bol prefasádovaný v druhej polovici 19. storočia. Poslednými úpravami prešiel v roku 2002, ktoré boli k pamiatke pomerne necitlivé. Románska apsida je zaklenutá konchou.^[6] Kostol má hladké fasády zbavené originálnych prvkov, veža má stanovú strechu.

• 

  Kostol sv. Vendelína

• 

  Apsida kostola

• Parná prečerpávacia stanica, technická pamiatka, jednopodlažná dvojpriestorová industriálna stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1897. Úpravami prešla v roku 1960.^[7] Súčasťou areálu je aj sklad uhlia, jednopodlažná stavba so sedlovou strechou, z roku 1897.^[8] Objekty majú segmentovo ukončené okná s tehlovými suprafenestrami. Areál sa nachádza na hranici chotárov Patiniec a Radvane nad Dunajom

• Travertínový kríž s liatinovým korpusom z roku 1916. Nachádza sa na staršom cintoríne
• Lurdská jaskyňa - Lurdská jaskyňa bola postavená v roku 1933.
• Pamätník obetiam I. svetovej vojny - Vybudovala ho obec Patince s podporou Nadácie Bethlen Gábor v roku 2018, na pamiatku obyvateľov mesta Patince, ktorí zahynuli v 1. svetovej vojne.
• Pamätník povodne - V zadnej časti školského parku sa nachádza pamätník povodne z roku 1965.
• Pomník obetiam I. a II. svetovej vojny - V prvej svetovej vojne odviedli všetkých mužov z dediny. Bolo ich 56, z toho na fronte bojovalo 54 mužov, z nich 17 padlo v bojoch alebo umrelo v zajatí. Odpočívajú v cudzej zemi, ale ich rodiny a súcitní obyvatelia im dali postaviť v obci sochu, ktorá stojí na školskom pozemku školy a v r.1940 ju vytesal János Holdamf kamenár zo Süttő (MR.)

• 

  Prečerpávacia stanica

• 

  Sklad uhlia

• 
• 

  Travertínový kríž

• 

  Lurdská jaskyňa

Občianska vybavenosť

Rekreačný areál v obci má rozlohu 30 ha a vznikol na mieste starého rímskeho kúpeľa. V minulosti boli využívané liečivé účinky minerálnej vody a boli tu vybudované kúpele. Nový vrt z roku 1958 odštartoval novodobý rozvoj lokality a jej premenu na rekreačné stredisko. Nachádzajú sa v ňom tri bazény, umelé jazero, športové ihriská, ubytovacie kapacity poskytuje hotel a chatová osada. Termálne kúpalisko prešlo v roku 2006 rekonštrukciou.^[9]

Wellness Hotel Patince**** - Dnes sú Patince cieľom všetkých, ktorí hľadajú útočisko od uponáhľaného sveta. Vo Wellness Hoteli Patince vytvorili miesto, kde si odpočiniete od denných starostí a dokonale zrelaxujete.

Aktívne

• Vyhliadkové plavby po Dunaji z Patiniec - Z prístavu Patince môžete absolvovať vyhliadkové plavby loďou po Dunaji. Počas plavby budete môcť spoznať okolitú prírodu Podunajska so zachovanými zvyškami lužných lesov.
• Eurovelo 6 cyklistická trasa od Komárna do Kravanoch nad Dunajom cez obec Patince.

Referencie

Externé odkazy

• Apsida.sk- profil románskeho kostola

Zdroj

• Oficiálna stránka obce
• https://www.visitdanube.eu/sk/kupanie-sa-1

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Patince