Patrik Dubovský
slovenský historik, archivár a politik
Biografické údaje
Narodenie	1965 (59 alebo 60 rokov) Bratislava, ČSSR
Politická strana	VPN DS ZA ĽUDÍ
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Politický portál  Historický portál  Biografický portál

Mgr. Patrik Dubovský, PhD. (* 1965, Bratislava) je slovenský historik, archivár a politik, pracujúci ako vedecký pracovník Ústavu pamäti národa. V januári 2024 oznámil, bude kandidovať na post prezidenta SR vo voľbách v marci 2024.

Dubovský sa narodil v roku 1965 v Bratislave, vyrastal v Šenkviciach a žije v Dunajskej Strede. V rokoch 1984 – 1988 vyštudoval odbor archívnictvo na Katedre československých dejín a archívnictva Filozofickej fakulte Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 1988 bol jedným z účastníkov Sviečkovej manifestácie. V roku 1996 absolvoval študijný pobyt v Škole slovanských a východoeurópskych štúdií (SSEES) na University College London. V roku 2010 absolvoval postgraduálne štúdium na Katedre slovanských dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského s prácou na tému Štátna bezpečnosť (ŠtB) a prenasledovanie cirkvi v ČSR.

Po absolvovaní univerzity Dubovský najprv pracoval ako odborný archivár v Štátnom okresnom archíve Trnava. V rokoch 1990 – 1992 pracoval ako odborný archivár a referent na ministerstve kultúry SR. Následne v rokoch 1993 – 1996 pôsobil na Trnavskej univerzite v Trnave ako odborný archivár a asistent na Katedre dejín. V roku 1997 pracoval ako odborný archivár na ministerstve zahraničných vecí (MZV). V roku 1999 bol pozorovateľom za MZV pri verifikačnej misii OBSE v Kosove.

V rokoch 2000 – 2003 pracoval Dubovský na Úrade vlády SR na Sekcii pre ľudské práva a menšiny. Od roku 2004 pôsobí na Ústavu pamäti národa v Centre výskumu obdobia neslobody. V ÚPN sa odborne zameriava na prenasledovanie cirkví a občiansku rezistenciu za komunistického režimu v Česko-Slovensku.

Bol alebo je členom správnych rád viacerých mimovládnych organizácií, konkrétne občianskych združení Človek v ohrození, Nadácia Antona Srholca – António a Zabudnuté Slovensko.

V rokoch 1997 – 1998 bol tajomníkom Krajskej rady Demokratickej strany Bratislavského kraja. Dubovský kandidoval za starostu obce Šenkvice za stranu NOVA s podporou KDH, OKS, no skončil na druhom mieste s 532 hlasmi. V roku 2017 kandidoval vo voľbách do VÚC ako nezávislý kandidát v obvode č. 19, zahŕňajúci časť okresu Pezinok, do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja. Získal 571 hlasov a nebol zvolený.

V roku 2020 kandidoval vo voľbách do Národnej rady SR za stranu ZA ĽUDÍ z 58. miesta kandidátky, nebol zvolený.

V roku 2022 kandidoval vo voľbách do VÚC do krajského zastupiteľstva TTSK v obvode Dunajská Streda za ZA ĽUDÍ v rámci širokej koalície pravicových strán OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA, SaS, KDH, SPOLU, ŠANCA, ODS, ZA ĽUDÍ, SME RODINA a OKS, skončil s 2 633 hlasmi na 23. mieste pri ôsmich volených mandátoch. Súbežne kandidoval do Mestského zastupiteľstva Dunajská Streda v 2. volebnom obvode za koalíciu PS, ZA ĽUDÍ, získal 184 hlasov a nebol zvolený.

V novembri 2023 podal Dubovský trestné oznámenie na podpredsedu NR SR Ľuboša Blahu za to, že vo svojej kancelárii nahradil portrét prezidentky Zuzany Čaputovej portrétom komunistického revolucionára Ernesta Che Guevaru. Po následných útokoch zo strany SMER-SD Dubovskému vyjadrila podporu stovka osobností.

V januári 2024 oznámil, že chce kandidovať na post prezidenta SR vo voľbách v marci 2024.¹⁶ O svojej podpore rokoval so stranami KDH, KÚ, SLOVENSKO a ZA ĽUDÍ.² Chce zastupovať slovenskú demokratickú konzervatívnu pravicu, v druhom kole by bol ochotný podporiť Ivana Korčoka, pokiaľ by sa nevyskytli závažné okolnosti narúšajúce jeho profil.² Dubovský získal do 24. januára 2024 tri podpisy od poslancov NR SR zo strán ZA ĽUDÍ a KÚ, na kandidatúru ich potrebuje 15.¹⁷ Podpisy mu nakoniec dodali aj poslanci hnutia SLOVENSKO, napriek tomu, že súbežne podporili aj svojho predsedu Igora Matoviča. Dubovského kandidatúru oficiálne prijal predseda parlamentu SR 2. februára 2024.¹⁸

V prvom kole volieb získal 16 107 (0,71 %) platných hlasov a skončil na 7. mieste.¹⁹

Patrik Dubovský ovláda anglický, nemecký, ruský a srbo-chorvátsky jazyk.⁶

• Ján Langoš. Od samizdatov a VPN k dokumentom Štb a ÚPN (2021)²⁰
• Akcie, zločiny a obete štátnej bezpečnosti a pohraničnej stráže v rokoch 1945 – 1989 (2020, zborník, spoluzostavovateľ Marián Gula)²¹
• 1989: Cesta k slobode (2019, spoluautor)²²
• Salezián, misionár, väzeň Viliam Vagač : odvážny nasledovník dona Bosca (2015)²³
• Spišské exody v 20. storočí (2015, spoluautor)²⁴

• Zoznam diel Patrika Dubovského v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice
• Spravodajstvo týkajúce sa Patrika Dubovského na portáli Teraz.sk TASR
• Spravodajstvo týkajúce sa Patrika Dubovského na portáli agentúry SITA
• Historik Patrik Dubovský: Po novembri 1989 bolo chybou nepotrestať zločiny komunizmu! – rozhovor pre Bratislavské noviny (2019)
• Zatiaľ čo ja som sa dostával do sporu s mocou, Korčok jej musel byť lojálny – rozhovor pre denník Postoj (2024)